Vzácny dar
Nikdy nemal rád zmenu. Práve preto sa i dnes neskoro večer vybral tou istou cestou ako vždy. Lialo ako z krhly, no rozhodol sa, že nepôjde autobusom. Koniec koncov to nebolo až tak ďaleko. Zababušený v teplej vetrovke s kapucňou na hlave kráčal po vyľudnených uliciach. Pouličné lampy vytvárali vo svojom okolí ostrovčeky svetla a dažďové kvapky sa v ich žiare ligotali ako malé kúsky diamantov. Kráčal pritisnutý pr…
Dedo Mráz
Posledných osem liet strávil tu, v Lendaku. Všetci sa starali len o seba a pokiaľ človek pracoval a nevytváral konflikty, mal pokoj. Bol tichý a s nikým neudržiaval priateľské vzťahy, no nik sa naňho ani nemohol ponosovať. Vedeli, že je tak trochu čudák, ale na prácu svojho šustra nedali dopustiť a to, že s nikým nepreriekol ani slovo, pokiaľ nemusel, žil za dedinou a i jeho zvláštny prízvuk prechádzali len mrdnut…
Anjeeel
Armuel bol jedným z mnohých pracovníkov NEBO&COMPANY s.r.o., obyčajná sivá myška medzi anjelmi a jeho jedinou povinnosťou bolo odprevádzanie duší nebožtíkov k veľkému tunelu; kde ich následne preberali takzvaní odprevádzači. Ako anjel nebol veľmi pekný- asi preto sa mu vyhýbali všetky povýšenia- ale nezaraďoval sa medzi škaredých – keby bol škaredý mohol by sa uchádzať o horúce miestečko na pobočk…
Každá moc má svoju noc
Nenávidím susedu Blaškovú. Nie je o nič horšia, ale ani o nič lepšia ako iní susedia a to by veru byť mohla. Naše nedobrovoľné spolužitie prebiehalo klasicky – viete si predstaviť, ona dole, ja hore. Bol som na tom relatívne lepšie, lebo, poznáte to, ja polievam kvety, ona má zmáčaný celý balkón. Ale prúser bol, že moja pivnica susedila s tou jej. A Blašková chovala zajaca, ktorého hrdo volala „králik“. Bo…
Svet bude nádherný!
Svet by bol nádherný, nebyť tých odporných pavúkov. Nebyť mojich premenlivých nálad. Nebyť tvojich hlúpych poznámok na moju adresu. Až sa najbližšie stretneme, viem presne, čo ti poviem. Nemusíš sa báť, až tak to zas nebolí… Eva stála na schodoch a pozorovala okolie. V preklade to znamenalo pozorovať takmer prázdnu ulicu, zoschnuté ihličnany, neustále sa otvárajúce dvere obchodu naproti.
Hon na čarodejnicu
Oziabalo ho, no i tak sa ťarbavo vyšplhal na ďalšiu kopu odpadkov v snahe nájsť niečo, čo by ho zahrialo. Kus dreva slúžiaci ako jediný zdroj svetla pomaly dohasínal a on vedel, že aj túto noc strávi kdesi v tmavom lese premrznutý do špiku kostí. Ticho preťal chrapľavý smiech – predstava ďalšieho rovnako záživného večera ho pobavila. Sklonil sa nad kopu vyhodených starých vecí a začal s triedením. Dve kostna…
33. ulica
Ulicu osvetľovala len jedna lampa, ktorá svietila slabým zeleným svetlom, občas pohasla, nikdy však nie na viac ako pár sekúnd. Lampové svetlo sa rozlievalo až do kým nesplynulo s tmou a miestami narážalo do hŕstky tehlových domov, ktoré boli zničené a slúžili ako útočisko narkomanov a niektoré sa dokonca stali brlohmi besných psov. Do tejto časti mesta už nikto nechodil a preto sa stalo domovom tých, ktorí nechceli b…
Budúcnosť
Videl som tvoju budúcnosť. Bola jasná a zreteľná. Stál si na vysokom kopci a v tvári si mal zdesenie. Zem už nebola taká, ako si ju poznal. Tvoje mesto bolo opustené a ošarpané. Boli z neho len ruiny. Tak ako z celého ľudstva. Všetko bolo iné. Les, do ktorého si kedysi chodieval, bol v plameňoch a všade sa vznášal odporný puch smogu a dymu. Tráva, po ktorej si v detstve zvykol behať, zmizla a ostala po nej len holá z…
Bezsenná - Časť druhá
Natasha precitla na puknutie stehennej kosti. Oči jej rezali ostré reflektory auta, ktoré zastalo v podstate na nej. Snažila sa pohnúť, ale na kosť zamrznuté telo ju väznilo ako okovy. Cez pery sa jej predral takmer nepočuteľný ston, ale vnútri kričala. Začula kroky blížiace sa k nej. Niečie ruky ju opatrne oprašovali od vrstvy snehu, ktorý ju od nešťastného pošmyknutia stihol dôkladne prikryť. Natasha nechápala význ…
Zpátky ve stopách
Hory a neštěstí, to docela ladí, ale jde z toho hrůza. Po maléru, který se stal, jsem musel pryč. Nevydržel jsem. Stačilo ráno otevřít oči a hned na mě padla prázdnota. Vědomí, že nikdo nestojí po mým boku, mě ničilo, já si to denně ochutnával znova a znova, a bylo to zatraceně odporný. Žádná medicína, žádný zvykání, jenom bodání někde kolem srdce. Pravidelně čerstvý rány, to je podklad pro depku jako …
Oblasť
Ležali sme v posteli vo vnútri Oblasti. Ja a moje dve dcérky. Prvá dostala vyššiu Dávku, druhá menšiu, napriek tomu už mali obe tie prekliate, zlovestné Sny. V tých Snoch neskutočne živých a farebných, až sa zdalo, že sa dotýkate skutočnej reality, sa im snívalo o zvláštnom zástupe ľudských bytostí. Kráčali v zástupe a náhle sa im začalo rozpadať kostné a svalové tkanivo. Uprostred kroku sa im náhle podlomi…
Bezsenná - Časť prvá
„Takže, ak tomu dobre rozumiem, zaspávate a zobúdzate sa v rôznych denných, no hlavne nočných hodinách bez toho, aby ste to mohli ovplyvniť? Ani sa vám absolútne nič nesníva?,“ spýtala sa ma doktorka a vrhla pri tom na mňa veľmi skeptický pohľad, v dôsledku čoho som mala chuť všetko poprieť a vyhnúť sa tak podrobnej psychologickej analýze črtajúcej sa v jej bledých očiach. „Áno,“ s povzdychom som odpoved…
Čistá provokácia
„Adam Smith!“ Ticho. „Adam Smith!“ zopakoval učiteľ o čosi hlasnejšie. „Chýba!“ ozval sa znudený hlas jedného zo študentov. Mona sa nervózne pomrvila a uprela pohľad na Adamovu prázdnu stoličku. Ešte pred týždňom by si myslela, že jej miláčika zrejme náhla choroba pripútala na lôžko a dokonca mu spôsobila aj dočasné ochrnutie končatín, takže jej nemohol zavolať ani poslať sms-ku, že nepríde do školy…
Otvorenie
Zadávateľ: Fratres Rosae Crucis – Njvyššie prezídium. Príjmateľ: Horváth Imre Rozkaz 18.1.999.14: Zmariť plán spoločnosti Gregarius Commitiones Ordis Custodiae, za každú cenu sprostredkovať otvorenie Brány. Trvanie rozkazu: neexspiruje Priorita: 4. stupeň „Hlavička písomného rozkazu z Rosenkruciánských archívov“ Televízor v hotelovej izbe zhasol a nočné ulice zrazu osvetlila obrovská žiara. Imre sedel otočen
Vevierunka a nový domov
Vevierunka sedela vo svojej novej izbe, v dome tety Gabiky. Na prvý pohľad vyzerala veľmi smutne. Ale ak si myslíte, že sa vzdáva ľahko, veľmi sa mýlite! Zúrila! Chodila po izbe a s vášňou kopala do všetkého, čo sa tvárilo nebezpečne. Agresívne ružové steny so zajačikmi v smokingu, posteľ s ružovým baldachýnom, kvietkami ozdobená skriňa a samozrejme dievčenský toaletný stolík s Barbie voňavkou. Zabiják, Vevi…
Ferova pomsta
Pomaly si na to zvykal. Musel. Nemal na výber. Starenka mu nasadila nenávidený obojok a pripla vôdzku. Bolo to ponižujúce – cítil sa ako otrok. Žena mala vyše sedemdesiat a asi dvadsať kilogramov nadváhy. V trasúcich sa, stareckými škvrnami pokrytých dlaniach držala náhubok. Prečo to robila? Zamýšľala sa niekedy nad tým, aké je to nepríjemné? A keby jej niekto také niečo nasadil – som zvedavý ako by vtedy spiev…
Braček
Zima. Mráz štípajúci líca. Necitlivá brada od chladu. Ligotajúci sa pod lúčmi slnka, praskajúci pod nohami sneh. Toho dňa sme ostali s otcom sami. Mama bola v nemocnice, kvôli veľkému bruchu, v ktorom ako mi vysvetlili, sa nachádzal môj súrodenec. A skutočne, po troch dňoch sme išli pozrieť bračeka. V prvom momente som bol znechutený – to malé, zvráskavené, notoricky vreštiaci škaredník, to má byť môj brat?…
Nenávisť zo srdca
Sally išla v noci po meste… sama… Zrazu sa rozbehla a zastala až pri lavičke, na ktorú si sadla a rozplakala sa. Bola s ním v kine… konečne sa na to odhodlal a pozval ju. Boli na prekrásnom romantickom filme. Držal ju za ruku a usmievali sa na seba. No v jeho pohľade bolo čosi, čomu nerozumela. Ako keby mal ešte niečo v pláne… No bola doňho zaľúbená už veľmi dlho, tak sa tým pohľadom veľmi nezaoberala.
Možno
Je mi zima. Pochmúrne počasie akoby presne vystihlo moju náladu. Kmene stromov sa zohýbajú pod náporom silného vetra. „Že stromy,“ napadá ma. Niekoľko zúbožených hrčovitých výrastkov uprostred betónovej džungle. Niečo zapraskalo. To sa láme vysušený červotočmi prevŕtaný kmeň zakrslého topoľa po mojej pravici. „He, že pravici,“ napadá ma. To čo mi zostalo z pravej končatiny sa už dávno nedá nazývať ru…
Kalendár
Služba
Zapáchajúcu šatňu zdobili rôznofarebné uteráky rozvešané po plechových dvierkach skriniek. Tento model odkladacieho priestoru pre robošov prežil všetko. Aj prvé úniky. Od prvých únikov sa ináč zmenilo úplne všetko. Gras otvoril dvere. Prievan zatrepotal uterákmi. Pripomenulo mu to modlitebné vlajočky rozvešané na pútnických miestach kdesi v Tibete, kdesi kde Gras samozrejme tiež ešte nebol. Ale raz sa tam dostane. V…
V zábere
Pán Eckert vbiehal ľuďom do záberu. Sprvu sa mu to stávalo nezámerne. Ponáhľal sa ulicou v centre mesta na dôležitú schôdzku, vkĺzol do prázdneho priestoru pred sochou, začul „cvak“ a sklamaný šepot „máme po zábere!“. Bol by sa aj zahanbil, prípadne ponúkol finančnú rekompenzáciu za pokazenú fotografiu, veď iste nie je nič príjemné mať na obrázku namiesto siluety hradu, Dunaja či Michalskej brány človeka…
Za zrkadlom
Dva páry chladných očí hľadeli bez pohnutia na seba. Dve ruky sa vystrčili a dotkli jedna druhej, identické, na chlp rovnaké. Jeho prázdny život. Jeho osamelosť. Jeho smútok. Tak moc si prial, aby to všetko patrilo tomu druhému, tomu v odraze. Namaľovať obraz, nie aby miesto neho zostarol, či umrel, ale aby na seba vzal všetku tú prázdnotu v jeho živote. Pomaly, ako rakovina mu rozožierala telo a dušu. V zrkadle sa odrá…
Modrá slza
Kráčali bez slov, dlhou tichou chodbou bez okien, kým neprišli k ťažkým oceľovým dverám. „Ak vám môžem poradiť,“ zašepkal zriadenec, „ nepredlžujte to. Oslabuje sa tým odhodlanie.“ Pozrela naňho kamenným pohľadom predátora a on jej vrátil slabý, opovržlivý úsmev, doplnený nenávistný zábleskom v očiach. V tej chvíli však nenávidela ľudí viac ako boli oni kedy schopní a on to pochopil. Sklopil zrak, …
Nádejná balada o smrti, láske a továrni alebo naozaj veľké finále
Volám sa Teodor, som mechanik, mám továreň, štyridsaťšesť rokov a som slobodný. Zatiaľ. Teda, niežeby som nechcel už skôr, dávno ma omrzelo dívať sa na svet cez diery ponožiek, ale nedokážem si pomôcť. Nikdy sa mi nepodarilo dotiahnuť to za prvú schôdzku. A za všetko môžu oni. Prvý prišiel v lete. Do mojej továrne, pochopiteľne. Ona nemá meno a ja ju ani nepomenujem, lebo podľa mena by ju mohli nájsť, a potom …
ViaNOČNÁ mora
„Neblázni,“ povedala modroočka, „čo sa ti na nej tak páči?“ Pozeral som na malú kamennú sošku v nemom úžase. Netušil som prečo. Bola ešte hroznejšia, než texty od Noname. Vyzerala, ako keby ten, čo ju robil, vlastne nevedel, či chce vymodelovať ženu, alebo verný model Boeingu 747. Modroočka právom pochybovala o tom, prečo si ju chcem vystaviť doma na stôl. Ale blížili sa Vianoce a to bol darček, ktorý som o…
Vianočný sen
Vzduchom sa niesla vianočná riekanka spolu s vábivou vôňou perníkov. Cez veľké okno s ľadovými kvetmi hľadeli na zasnežený svet dve malé deti. Odkedy sa prebudili, striedavo spievali a jedli sladké koláčiky s farebnými polevami, zapíjajúc ich mliekom. Spoločne počítali snehové chuchvalce neprestajne sa valiace z oblohy a podchvíľou opatrne otvárali okno, aby si do dlaní nabrali trochu z toho vianočného zázraku…
Polovičný Santa
Do šera ponorenú miestnosť oživoval už pol hodinu len svit lesknúcich sa detských očí. Intímnosť scény náhle narušil záblesk teleportu. Dlho očakávaný hosť nemohol oneskorený príchod na vianočnú oslavu vynahradiť efektnejšie. Keď si oči opäť privykli na prítmie, deti zhromaždené okolo návštevníka začali rumázgať. Santa totiž nedorazil celý. Vyviedol som malých nešťastníkov na chodbu, a vrátil sa do mie…
Premeny noci
Všetko sa začalo tou prekliatou strakou. Ako slušný úradník a čistotný občan som v osudné ráno s pôžitkom pootváral plastové okná môjho kráľovstva. Kráľovstva dokonale zoradených šanónov, archivovaných záznamov, noriem, predpisov, zoznamov a formulárov. Kľúče úhľadne zoradené na vešiačiku od najmenšieho po najväčší, šálky v dokonalom zákryte, perfektne ostrúhané ceruzy, fixy napravo, ťažidlá naľ…
Trón pre kráľovnú
„Hľadá sa kráľovná, kráľovná sa hľadá!“ spievali vtáci, minuloročné lístie sa skrúcalo vo vzduchu do nápisov, trubač chripel a potom už len rozhadzoval inzeráty na brezovej kôre. „Hľadá sa kráľovná s nástupom ihneď, pracovná doba nepretržitá, plat – polovica stredne veľkého kráľovstva, farba vlasov ľubovoľná, vek: pätnásť až dvadsaťpäť rokov, znalosť cudzích jazykov sa nevyžaduje. Špeciá…
Majitelia
Začalo to v deň, keď mi ohluchol telefón. Pevná linka. Chcel som zavolať do práce, že prídem neskôr, lebo sa ohlásili plynári. Mali nám prísť urobiť pravidelný odpočet a žena odišla na školenie. Počkal som teda, kým sa nabije mobil – trvalo to nezvyčajne dlho – a vysvetlil som šéfovi situáciu. „Okej, okej,“ priam som počul, ako pri slúchadle mávol ruku. Aj tak ma vnímal len na pol ucha. Plynárov som čak…
