Krajinou sa hnali dvaja jazdci. Tryskom cválali pomedzi zalesnené kopce a popoludňajšie slnko sa jagalo na ich jasnej zbroji. Cestou míňali zachmúrených sedliakov, lopotiacich sa na malých políčkach. Vysoko nad nimi sa na skalnatom brale týčil schátraný hrad, cieľ ich cesty.
Zbrojnoši kráčali sieňou, ktorá mala svoje najlepšie časy dávno za sebou. Na jej konci sa pomaly rozvetrával starý stolec a pri ňom stál jeden biedny strážca. Po brnení alebo niečom podobnom ani nechyroval. Bol odetý iba v moľami prežratej tunike a jeho kopija možno pamätala ešte Rímsku ríšu.
Príchodzí sa na seba zarazene pozreli. Ihneď oľutovali, že si nevzali viac mužov, keby ich tu chceli ozbíjať.
Po chvíli čakania odkiaľsi prišuchotal vetchý starec. Pokožka na každom odkrytom kúsku jeho tela bola suchá a zošúverená. Vyziabnutú tvár mu zdobili krvou podliate oči, bez života hľadiace do prázdna. Tuhšie sa zababušil do kožušiny a usalašil sa na stolci.
„Urodzený pán Ebeňa,“ prevravel jeden z návštevníkov, „je nám cťou, že ste nás prijali do svojho príbytku!“
„Čo chcete?“ vrkol hostiteľ namiesto privítania.
„Prišli sme vás požiadať o radu.“
Ebeňovo obočie vystrelilo dohora. „O radu? Mňa?“
„Áno. Dopočuli sme sa, že máte istý… dar. Dar vidieť pravdu.“
„Pravdu?!“ vyštekol. „A kedy som ju mal vidieť? Keď moja žena scudzoložila s mojím najlepším priateľom a napokon s ním ušla? Keď som sa sťahoval na toto hnusné panstvo s neúrodnými pôdami a zákernými poddanými? Keď…“ Od rozčúlenia sa mu zlomil hlas. Po malej chvíli sa trochu upokojil a pokračoval ďalej: „Keby som aj bol obdarený istou jasnozrivosťou, hovorím keby, bolo by nehoráznosťou žiadať ma, aby som tie muky podstúpil znova. Nemáte potuchy, čo obnáša také bremeno. Ak je to všetko, odíďte, už viac nestojím o vašu spoločnosť.“
„Ale, pane, ste jediný, kto nám môže pomôcť!“ naliehal zbrojnoš.
Zo starcovho pohľadu sršala zloba. „Už som vám povedal: Odíďte!“
Muž si povzdychol. „Viem veľmi dobre, aké náročné je znášať údel… výnimočnosti. Vedzte však, vaše chvíľkové utrpenie bude pre iných doživotným vykúpením. Som si istý, že za tento milosrdný skutok budete v Božom kráľovstve bohato odmenený.“
„A odmena vás neminie ani na Zemi,“ dodal jeho spoločník.
Ebeňa sa poškrabal po zvrásnenej plešine. „Azda by som si vás mohol aspoň vypočuť… Nuž, spustite, nech to mám čo najrýchlejšie za sebou.“
Hlboký nádych a výdych, posledné nervózne odkašľanie. „Pane, chcel by som nájsť svojho otca.“
Požiadavka šľachtica prekvapila. „Vari nie ste synom grófa Csondora?“
„Prijal ma za vlastného, ale bohužiaľ nie. Pred mnohými rokmi, na jednom pánskom veselí, si moju mamu vyhliadol nejaký lotor a v ústraní ju zneuctil. Bránila sa, preto ju tak zmlátil, že sa už nikdy nezotavila. Presne o deväť mesiacov zomrela pri pôrode. Vraj keby bola zdravá, mohla prežiť. Odkedy som sa to dozvedel, neustále po ňom pátram. Denne žiadam odpoveď od Boha v modlitbách, dokonca som sa uchýlil aj k služobníkom jeho protivníka. A nedávno som mal zjavenie, ktoré ma nasmerovalo k vám.
Pane, pomôžete mi? Kde hľadať vinníka?“
„Pristúpte bližšie a pozrite sa mi do očí,“ prikázal mu hradný pán.
Csondor poslúchol.
Čelo zbrázdené hlbokými vráskami sa zvraštilo od sústredenia. Dlhú chvíľu sa nič nedialo. Napokon sa v stareckej mysli začali vynárať rozmazané obrazy, ktoré sa postupne vyjasňovali. Nejaká žena ležala na zemi, divoko sa metala a kričala, aby prestal. A on, plný sily a alkoholu, na nej ukájal svoje smilné chúťky…
Ostal zarazený. Zjavila sa mu pravda.
Im obom.
„Stráž!“ vykríkol urodzený pán vydesene.
Kým si ospanlivý kopijník uvedomil, čo sa deje, priskočil k nemu druhý zbrojnoš a bleskovo vytaseným mečom mu sťal hlavu.
Ebeňa stál na nohách a hľadel do vlastných oceľovosivých očí.
„Povedz, otec,“ čepeľ sa mu vnorila do hrude, „kde hľadať vinníka?“
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.