Ohnivé pero Q1 2011: Odbočka

Diaľnica pripomínala nekonečný tunel. Holé stromy po jej bokoch pokrývala niekoľkocentimetrová vrstva snehu. Vrcholy hôr v diaľke splývali so šedou oblohou. Snehová kaša sa lepila na predné sklo auta a zanechávala na ňom nepriehľadný povlak, cez ktorý sa pozerala na svet ako cez clonu.

Jej oči nedokázali čeliť monotónnemu pohľaďu. Cítila, že čochvíľa zaspí, preto stlmila kúrenie a pridala hlasitosť na rádiu. Na krátku chvíľu ju to prebralo. Ak sa jej počas cesty nič nestane, k bratovi by mala doraziť za šesť hodín. Sneh padá len chvíľu, takže by nemal skomplikovať premávku. Spomenula si, ako s bratom v jej malom byte strávili minuloročné Vianoce. Teraz bol rad na nej, aby ho navštívila. Rovnako ako ona, býval sám. Obaja boli pracovne vyťažení, ale každé Vianoce boli spolu.

Myšlienky sa jej po chvíli začali zlievať jedna do druhej, lebo jazda ju privádzala do akéhosi hypnotického spánku. Povedala si, že hneď na prvom odpočívadle zastaví. Aspoň na chvíľu potrebovala zatvoriť oči a oddýchnuť si.

Ani po hodinovej jazde žiadne odpočívadlo nevidela. Zrazu sa mykla anto, ako okolo nej prefrčalo auto. Za vozidlom sa ťahal dlhý oblak snehu a v ušiach jej doznieval motor. O chvíľu jej oči opäť vnímali iba sivú hmlu – kombináciu tmavej oblohy a svetlého snehu.
O niekoľko kilometrov ďalej zbadala odbočku. Touto cestou išla už niekoľkokrát, ale ešte nikdy si ju nevšimla. Na tabuli prečítala: „Glen“. Odbočila.

Cesta sa zvažovala. Po oboch stranách sa črtali stromy, ktoré ďalej tvorili väčšie zhluky, až sa v diaľke spojili v dlhý tmavý pás. Chcela zaparkovať a pospať si.

Prešla niekoľko kilometrov. Stromy sa začali vnárať do čiernej oblohy. Za moment sa viditeľnosť stratila úplne. Vnímala iba reflektormi osvetlenú cestu a v spätnom zrkadle bezodnú tmu. Na okamih ju premohla únava a zavrela oči.

Zrazu ucítila náraz. Okamžite šliapla na brzdu. Pneumatiky zaškrípali. Volant intuitívne strhla do protismeru. Hodilo ju to dopredu, až čelom takmer narazila na predné sklo a hneď na to dozadu. Auto zastalo a ona zalapala po dychu. Vnútri sa šíril zápach spálenej gumy. Vyšla von a obišla vozidlo. Predok bol preliačený a pravý reflektor nesvietil. Ťažko si povzdychla. Vyklonila sa spoza auta. Na ceste videla ležať nejaké zviera. Musela byť v mikrospánku, keď ho nevidela. Opatrne k nemu podišla. Malý jeleň ležal v kaluži krvi. Jeho telo bolo nehybné. Poobzerala sa okolo seba, a až vtedy jej došlo, že je celkom sama.

Vrátila sa do auta, aby zavolala políciu, ale mobil bol hluchý. Odhodila ho a skúsila naštartovať. Auto nenaskočilo. Zopakovala to ešte niekoľkokrát, ale jej snaha bola márna. Tresla rukou do volanta a zahrešila.

Keď sa po niekoľkých minútach upokojila, prinútila sa jasne uvažovať. Snáď brata napadne zavolať políciu, hoci by sa čudovala, keby ju tu našli. Aká je pravdepodobnosť, že tadiaľto niekedy niečo pôjde? Vtom ju napadlo riešenie. Mala by sa vrátiť na diaľnicu a zastaviť tam auto. Koľko kilometrov mohla prejsť? Päť, desať? Takisto to mohlo byť aj dvadsať. V tej chvíli to nevedela odhadnúť. Kým tam príde, premrzne, na druhej strane si bola vedomá toho, že inú možnosť nemá. Niekoľko minút ešte zostala v aute, aby sa zohriala, potom zo sedadla zdvihla mobil, keby vonku naskočil signál.

Zabuchla dvere a pozrela sa na zrazené zviera, nad ktorým zrazu stál dvojmetrový jeleň. Zviera, akoby vycítilo jej pohľad, a otočilo k nej hlavu. Predpokladala, že keď sa pohne, vyplaší ho, ale namiesto toho vykročilo proti nej. Jej oči sa stretli s pohľadom plným nenávisti. Naraz ručanie jeleňa preťalo ticho ako siréna. Cúvla. Jeleň sa rozbehol. Naskočila do auta a rýchlo za sebou zabuchla dvere. Srdce jej išlo vyskočiť z hrude. V záchvate strachu si zakryla tvár.

Po niekoľkých minútach sa pozrela do spätného zrkadla, potom za seba. Videla, že jeleň sa vrátil k mŕtvemu telu, ale hlavu mal stále otočenú k nej. „Takto to ďalej nepôjde. Budem musieť počkať, kým odíde. Potom budem pokračovať v ceste.“

Striasalo ju od zimy, ale nemala sa čím zakryť. Mala strach. Zápasila s vlastnou predstavivosťou.
Jeleň sa dlhý čas nepohol z miesta. Keď ju prešla trpezlivosť, skúsila naštartovať, aj keď tým riskovala, že zviera vyprovokuje. Po piatich neúspešných pokusoch to vzdala. Triasla ju zimnica, prsty na nohách a rukách jej skrehli, postupne v nich strácala cit. Vedela, že sa musí hýbať, lebo inak zmrzne.

Napriek strachu sa rozhodla vyjsť. Jeleň okamžite spozornel. Chcela prebehnúť okolo mŕtvoly, ale po pár krokoch jeleň stál zrazu pred ňou. Rozbehla sa naspäť. Sotva za sebou stačila zabuchnúť, jeleň do auta narazil. Nepochybovala o tom, že keby ju dobehol, určite by ju nabral na parohy. Prednými nohami vyliezol na kapotu a v zúrivosti rozhýbal celé auto, ktoré sa húpalo zo strany na stranu. Vložila si hlavu do dlaní a v návale strachu sa rozplakala. Potom sa rozhostilo ticho, v ktorom počula, ako jej vlastná krv udiera do spánkov. Otočila hlavu doprava a pohľadom narazila na papuľu jeleňa nacapenú na skle. Vykríkla.

Dlhú chvíľu vôbec vôbec nevnímala, čo sa deje. Keď sa spamätala, uvedomila si, že sa jej prsty premenili na úlomky ľadu. Bodavá bolesť rezala jej telo ako nože. Prinútila sa pohnúť rukou. Počula, ako jej v nej puklo. Každý pohyb bol náročný a pomalý. Trvalo jej dlho, kým sa jej telo aspoň trochu rozhýbalo. S obavami sa pozrela do spätného zrkadla a snažila sa v slabom osvetlení vozidla zviera zbadať. Po niekoľkých minútach, keď sa nič nepohlo, si uvedomila, že jeleň sa asi stratil v lese.

Ľadové ostrie sa jej zarezalo pod kožu, hneď ako vystúpila. Na šmyklavej ceste stratila rovnováhu a spadla, no prinútila sa vstať. Pozrela sa pred seba a všimla si, že na zemi neleží jeleň, ale malé dieťa. Šaty presiaknuté krvou, otvorené oči… Potlačila výkrik. Pozrela sa ešte raz. Namiesto dievčatka videla brata. Keď sa tam pozrela opäť, zbadala mŕtve zviera. Vzápätí sa ozvalo trúbenie a zrazu sa do nej oprel silný vietor, rozhodnutý zraziť ju k zemi.

Keď sa prebrala z mikrospánku, všimla si tabuľu s odbočkou „Glen.“ V tej chvíli bolo jej vozidlo už na ľavej polovici vozovky a ani hlasné trúbenie auta, ktoré ju vo veľkej rýchlosti predbiehalo, tragickej havárii nezabránilo.