„Kozliatka, kozliatka, otvorte mi dvierka, nesiem vám na rožkoch trošku hašišu a v ústach nemálo absinthu,“ ozvalo sa od vchodových dverí jedného domčeka na kraji lesíka. Klopkajúci bol vĺčik a chcel sa, pravdepodobne, nakŕmiť na nevinných stvoreniach. Lenže odpoveď z ich príbytku bola vskutku nečakaná.
„Nechce sa mi, sledujem televízor, a navyše som abstinent!“ zakričal akýsi leňoch hneď spoza dverí.
„Ja som akurát na odvykačke!“ ozval sa prefajčený hlas odkiaľsi z horného poschodia.
„Fuj, to musí byť nehygienické,“ znechutene vyhlásil tretí, najmladší, obyvateľ malebného domčeka. Potom ho však ešte niečo napadlo a tak dodal, „A ako s tým vlastne dokážeš hovoriť?“
„Trocha praxe a všetko ide. Naučím ťa to, chceš?“ medovým hláskom využíval situáciu mäsožravec.
„Možno inokedy, mám pocit, že si spomínal kozlence, je tak?“
„Áno, čo tu nebývajú? Pomýlil som si azda adresu?“ Pýtala sa psovitá šelma pričom sa snažila do svojej reči vsunúť čo najväčšiu mieru začudovania.
„Vôbec nie, len sme ich odtiaľto vysťahovali, teraz bývajú v priekope na opačnom konci lesa, neodolali sme, majú tu tak krásne a teplúčko.“
„Takže moji zákazníci sú preč?“
„Asi to tak bude,“ priznalo neznáme zvieratko spoza dverí.
„Nechcete sa teda vy traja stať mojimi novými odberateľmi?“ navrhol chlpáč.
„Nie, vďaka, neholdujeme fetu, dovi.“ A bolo ticho. Teda až na zvuky rinúce sa z televízora, ktoré signalizovali telenovelu. Vĺčik si smutne povzdychol a s kručiacim žalúdkom sa pobral preč.
„Zasrané prasiatka,“ povedal líške pri neďalekom strome to isté ako už niekoľkokrát pred tým, „My sa k nim asi nedostaneme.“
„No tak kamarát, nezúfaj, nejaká cesta sa nájde,“ chlácholila ho červená lesná zver.
„Ale čo všetko som vlastne musel už prekonať?“ Začal vyratúvať na chlpatých prstoch, zatiaľ čo líštička trpezlivo počúvala, „Tak najskôr tam bolo to tvorivé a vlastne aj najšikovnejšie prasiatko, ktoré si vytvorilo novú architektúru v podobe slamenej chalupy. Bol to síce hotový umelecký zázrak, ibaže odolnosť to nemalo nijakú. Stačilo, aby som do toho riadne zadúchal a rozletelo sa to na kusy.“
„A vtedy si ho prečo nedostal?“ vypytovala sa ho jeho nová kamarátka.
„Nemalo síce už žiadnu ochranu, lenže ja som stratil dych a kým som ho našiel, stihlo mi ujsť,“ priznával zahanbene vĺčik, „A keď som sa konečne vydal po jeho stope, už sa mu podarilo dôjsť k svojmu staršiemu bratovi. Ten síce nebol tak architektonicky nadaný, hoci z práchnivého dreva tiež nevie každý hocičo vybudovať. Toto druhé bolo nieže lenivé, ale flákalo všetku prácu.“
„Navzdory tomu, že to postavil naprd, si sa aj tak riadne zapotil, čo?“ povedala líška trefnú poznámku a zachechtala sa.
„No, zabrať mi to veru dalo,“ vzdychol si vlk, „Lenže potom sa stalo zase to isté čo predtým. Čuduj sa svete, ošípané prežili pád chatrného domu a tak som sa musel znova rozbehnúť. Ale najskôr som vydýchaval dobrú hodinu veternú smršť, ktorú som svojimi pľúcami spôsobil.
No a dovtedy sa im podarilo nájsť ich najstaršieho a najlenivejšieho brata. Vtedy som ťa vlastne stretol. Ten si nepostavil nič ako si mohla vidieť.“ Narážal na fakt, že tento brav jednoducho zabúchal kozliatkam na dvere, ich tehlového domu, a keď mu otvorili vyhádzal ich von, čím sa medzi nimi vymenila bezdomovecká rola.
„Jednu chvíľu to však vyzeralo,“ pokračoval vlk v sťažnostiach, „Že by sa mi ich mohlo podariť dobehnúť, keďže ich brat bol natoľko lenivý, že sa mu nechcelo ani dvere otvoriť a zachrániť tak svoju vlastnú rodinu. Zdesene búchali na dvere a sledovali moje pomalé potácavé približovanie s vyplazeným jazykom, ale ako sa ukázalo, lenivec sa ani nenamáhal zamknúť. V poslednej chvíli vbehli dnu.“
„Chce to nejaký iný plán,“ zamudrovala líštička.
„Lenže aký? Sfúknuť to nedokážem a tvoj nápad s podomovým predajom granátových jabĺk tiež nevyšiel,“ spomínal na najmladšie prasa, ktoré položilo filozofickú otázku o hustote domov v lese. Toto číslo sa vyšplhalo až na 1.
„Počuj,“ začala líška, „Má ta chalupa komín?“
„Komín?“ zamyslel sa vlk, snažiac vybaviť si zmienené bydlisko pred očami, „Myslím, že áno, prečo sa pýtaš?“
„No, ak sa nám niekde podarí zohnať rebrík, môžeš sa vyšplhať na strechu a cezeň sa dostaneš dnu.“
„Hm, zaujímavý nápad,“ odsúhlasil vlk a spolu s líškou sa vybrali do dediny. Bohužiaľ, bola dosť ďaleko a líška bola unavená, tak vĺčik musel zvyšnú cestu prejsť sám.
V dedine narazil na menší odpor vlastníkov tohto rebríka, a hoci ho statočne bránili, nakoniec sa mu ho podarilo uniesť.
Naspäť sa vrátil až ráno. Líšku nikde nevidel a čakať sa mu na ňu nechcelo. Veď keď sa vyspí a zobudí, tak sa tu vráti a to už bude mať predsa dom pod svojou kontrolou.
Oprel rebrík o stenu domu, o tú kde neboli okná, aby ho náhodou nezahliadli, a vyliezol hore. Na streche opatrne prechádzal pomedzi jednotlivé šindle, dávajúc pozor, aby nespadli. Onedlho sa mu podarilo bezpečne dostať až ku komínu.
Vďaka tomu, že bol vychudnutý, včera mal akurát dvoch zajacov, dovnútra vkĺzol celkom ľahko. Zajace vlastne jedával každý deň svojho života, preto vlastne aj tá posadnutosť prasiatkami.
Lenže komínový zostup nejako nedomyslel, asi mal radšej počkať na líšku, ktorá by mu myseľ trochu osviežila a možno by jej aj poradila.
Načo sa zvyčajne používa komín? Na to, aby mal dym kadiaľ unikať.
A čím vzniká štipľavý nedýchateľný dym? Vďaka ohňu.
Vĺčik tĺčik v polovici zostupu stratil dych, predtým si dokonca aj oči vyslzil, a spadol dolu do plameňov. Rýchlo z nich vyskočil a zavíjal od bolesti, nedbajúc na okolie. A to bola chyba. Osadenstvo domu toho patrične využilo, kleplo ho po hlave a keďže boli všežravce, tak si vlka opiekli na ražni.
„Nieže na mňa zabudnete,“ ozvala sa líška z rohu miestnosti.
„Hybaj sem,“ zakrochkalo jedno prasiatko, načo si k nim prisadla a dali sa do jedla.
A tak líška prekabátila vlka, keď sa spojila s jeho úhlavnými nepriateľmi, aby úspešne zrušila konkurenciu a zaviedla si tak monopol na lovenie zajačikov, ktoré jej ten vlk neustále kradol.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.