Akné sa najčastejšie začína prejavovať v období puberty, pretože vtedy nastáva prudké zvýšenie tvorby pohlavných hormónov, a to má za následok zvýšenú tvorbu kožného mazu.
Vytláčaním vyrážky len všetko zhoršíte.
Fakty a mýty o akné
Ďobáčik leží doluznačky na svojej posteli a s dlaňami prilepenými na uhrovitej tvári usedavo plače. Je krásny slnečný deň, za oknom švitorí sýkorka, ale vo vnútri ranenej dušičky rozľútosteného dievčaťa panuje mučivá horkosť.
To všetko on… Marek.
Nekonečne ju dnes zhodil, hrubo a pohŕdavo ju zosmiešnil pred celou triedou. A to sa ho len slušne (a trochu hanblivo) spýtala, či by jej robil spoločníka na výročnom školskom plese. Nato zdvihol ruku so vztýčeným palcom, ukazovákom a prostredníkom a povedal: „S tebou ja nikam nejdem a má to tri dôvody.“
„Po prvé, si Cigánka,“ vyratúval a zahol palec späť do dlane.
„Po druhé, si poďobaná ako mesačná krajina,“ stiahol ukazovák, takže mu ostal trčať len posmešný prostredník. „A na tretí dôvod už si nespomínam.“
Trieda vypukla vo všeobecný rehot. Všetci na ňu ukazovali a chytali sa pritom za brucho. Volali po nej „Ďobáčik, Ďobáčik!“
(moje meno je Etelka, volám sa Etelka, prečo mi to robíte?)
A švihák Marek, navoňaná hviezda školského futbalového družstva prehodil ruku okolo pása tej nafúkanej Ivety, čo raz zaiste spraví úspešnú kariéru zlatokopky v dajakom veľkomeste a čosi jej šuškal, až sa zapýrene rozchichotala. Vyzerali ako dvojica amerických filmových hviezd po zásnubách.
Ďobáčik ucítila, ako jej srdcom preletel veľký sklenený črep.
Po sebe zanechal hlbokú dieru, do ktorej sa uložil zárodok nového citu.
A nebola to láska.
*
Teraz Ďobáčik leží vo svojej skromnej izbietke s plagátmi Cristiana Ronalda na popraskaných stenách a ide si vyplakať oči. Ale to čierne semienko v jej srdci už klíči a zalievané každou ďalšou vyronenou slzou je povzbudené k rýchlemu rastu.
A kým krajinu za oknom priľahne noc, rozľahne sa čierna ničota aj v duši úbohej dievky. Jej srdce bude biť pomalšie, pravidelnejšie, pokojnejšie…
Jej srdce bude chladné.
Potom sa Ďobáčik premiestni do tureckého sedu, zavrie oči v tvári posiatej žltými a červenými hrbolčekmi a začne sa sústrediť. So zaťatými päsťami.
Horúčkovito si predstaví jedinú vec. Obraz toho, čo ju tak bezostyšne verejne ponížil. Okolitý svet celkom zanikne a ona bude čarbať mentálnou fixkou veľké čierne kruhy po Marekovej tvári až pokým v jej vnútri nevykypí prevarená čierna kaša Nenávisti.
*
Na druhý deň Ďobáčik neprichádza do školy. Spolužiaci si vedno myslia, že to patrí k mentalite jej národa.
Iveta sa nemôže dočkať piatkového plesu, na ktorý pôjde s Marekom.
Marek, zväčša zdravý ako buk, začína posmrkávať.
*
Nasledovný deň Ďobáčik stále ostáva doma. Žalúzie na okne má zatiahnuté.
Iveta si kupuje nádherné večerné šaty s nehanebne hlbokým výstrihom. Dá vyniknúť jej mickám, ako sama hovorí svojim dokonale formovaným prsiam.
Marekov zdravotný stav sa mierne zhoršuje. Začína ho pobolievať hlava. V ruke sústavne krčí balíček papierových vreckoviek, celý deň do nich vytrubuje ako slon.
*
Deň pred plesom Marek vynechá školu a zájde k lekárovi. Zaslzené oči sa mu gúľajú sem a tam. Uprostred zvrašteného čela cíti príšerný tlak. Podľa lekára ide o bežné prechladnutie, nič vážne. Dostane akési kvapky na predpis a škatuľku vitamínov. Pomyslí si, že doktor si môže trhnúť nohou.
*
Sobota, deň plesu.
Mareka od rána oblievajú vlny chladu a tepla. Opuchnuté líca má v jednom ohni. Z nosa sa mu valí hustá žltá šťava ako z prasknutého vodovodného potrubia. Iveta mu ráno zavolá, s ustarosteným hlasom sa informuje o jeho stave. V skutočnosti si neželá, aby jej pokazil okamih na výslní, keď budú o polnoci vyhlásení za najkrajší pár večera.
Marek sľubuje, že sa pozbiera. V skutočnosti ním lomcuje triaška, hlava mu ide prasknúť, cíti, že ju má plnú hlienu, ktorého nie a nie sa zbaviť.
Večer ju vyzdvihne otcovým kabrioletom. Vyparádená Iveta ho s hranou prítulnosťou obdarí letmým bozkom na rozhorúčené líce. Marek dýcha ústami, funí ako parná lokomotíva, v nosných dierkach má zastoknuté chumáče vaty. Svet sa s ním krúti ako na kolotoči, lebku má ako z gumy. Zmysly mu vysielajú do mozgu bolestivé signály po každom podnete zvonka: bozk na líci je horší než plesknutie rybím chvostom, tichý chod motora predstavuje vrčanie besného bernardína. Ivetu vidí akoby cez zahmlené sklo a jej hlas k nemu dolieha azda až zo susednej galaxie.
Zaradí jednotku a vyrazí.
*
Ples sa koná vo vyzdobenej telocvični školy. Hudba je hlučná, basy dunia v Marekových sluchách. Stroboskopické svetlo mu do očí vypaľuje čierne diery. Všade naokolo tancuje podnapitá mládež, Marek dostáva do rebier štuchance lakťami, ide mu rozhodiť hlavu. Zahlienené tampóny odhodil ešte pred vchodom, teraz musí sústavne smrkať, aby z neho nevyliezli klbká žltých hadov.
Iveta ho vedie za ruku pod girlandami pomedzi rozvášnenými spolužiakmi k ich stolu. Marek sa zvalí na stoličku a okolitú realitu pociťuje ako čoraz vzdialenejšiu, abstraktnú vec. Iveta sa ho ledabolo spýta, či si môže zatancovať s druhým chlapcom a vzápätí mizne na preplnenom parkete.
Dídžej za mixpultom zvoľní tempo a pustí nahrávku Láska bolí od Nazarethu. Na Ivetu sa teraz lepí Lukáš, futbalový brankár, Marekov spoluhráč. Nezdá sa, že by jeho ruky na jej zadku Ivete zvlášť prekážali. Marek je stále pri vedomí, ale má namále.
Tesne pred polnocou hudba stíchne, z reproduktorov zapiští spätná väzba a slovo pri mikrofóne si vypýta riaditeľ školy, nízky plešivejúci päťdesiatnik. Keď ustanú posmešky študentov, pustí sa do vyhlasovania najkrajšej dvojice plesu.
Tra-dá! Do vzduchu vystrelia pištole plné pestrofarebných konfiet, ktoré sa teraz znášajú k parketám telocvične ani papierové snehové vločky. Na pódium sú prizvaní Marek s Ivetou, dokonalá dvojica ako z televízneho seriálu o teenageroch z lepších rodín.
Svetlo reflektorov sa obráti k nim, z tmy sa ozýva ohlušujúci potlesk a nadšený piskot divákov. Riaditeľ nasadí Ivete korunku s kamienkami od Swarovského, potácajúcemu sa Marekovi potrasie studenou rukou. Na okamih sa mu zamarí, že ten chlapec má akosi nezdravo žltú farbu, ale potom tú myšlienku zaženie – určite to bude tým silným svetlom.
Potom vyzve šťastný pár k symbolickému bozku a publikum začína skandovať: „Pu-su! Pu-su! PU-SU!“
Marekovi sa podlamujú nohy, líca sa mu nafukujú ako obrovskému hlodavcovi. Je v koncoch. V hlave mu treští hnusná želatína. Dokáže zachytávať len tenké nite zmätočných myšlienok. Nemá sa k činu.
Iveta s odporom vezme jeho okrúhlu zažltnutú tvár do svojich dlaní a prisaje sa mu na pery. Diváci sú vo vytržení, húkajú a výskajú, dožadujú sa presvedčivejšieho výkonu.
Iveta už toho má akurát dosť, ale okamih veľkej slávy je predsa dôležitejší než chvíľková nevoľnosť. Stlačí dlane bližšie k sebe, aby otvorila chlapcove ústa a jej jazyk mohol vkĺznuť dnu.
A vtedy sa to stane.
Odspodu vedený nápor jej rúk vytlačí hnis nahromadený v chlapcovej hlave von zvodnatenými lebečnými stenami.
Iveta reflexívne odskočí, keď sa chlapcove líca zrútia do seba a Marekova hlava praskne. Nastane explozívny výron mazľavej hmoty, masívna erupcia hnisu. Tmavožltý gejzír pokropí vysoký strop a potom aj ľudí v sále. Kvapky hnisu dopadajú na tváre a oblečenie vydesenej mládeže. Riaditeľ má zaliatu celú plešinu, vyzerá akoby si ju vyzdobil kašovitým príčeskom. Telocvičňou sa nesie zborový vreskot.
Iveta, ktorá stála najbližšie, si odnesie najviac. Hnis sa jej lepí na vlasy, štípe ju v očiach, má ho plné ústa aj výstrih. Jačí, akoby ju na nože brali.
Po Marekovi ostalo len bezhlavé telo, ktoré sa s dutým žuchnutím zvalí na zamazané pódium.
*
Krátko po polnoci Ďobáčik vyčerpane oddychuje medzi štyrmi stenami svojej izby. Z postele mlčky hľadí na biely strop, ruky má založené za hlavou, spotené havranie vlasy sa jej lepia na pokožku. Cíti, že niečo sa zmenilo. Zdá sa, že dotieravé akné jej začína pozvoľna ustupovať.
Na tvári jej pohráva divoký úsmev.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.