Stretnutia s fantastikou: Štefan Konkol
V našom nepravidelnom seriáli, v ktorom dnes už známi autori, výtvarníci, vydavatelia, organizátori a iní dejatelia rozprávajú o svojich začiatkoch na poli fantastického žánru, pokračuje spisovateľ, cestovateľ, športovec a propagátor zdieľaných svetov Štefan Konkol.
Slovenský zdieľaný svet – Pohrobok
Čo hovoríte na zdieľané svety? Majú šancu na Slovensku? V roku 2008 vznikol román Pohrobok od spisovateľa Štefana Konkola. Bola to zvláštna kniha. Detská naivita sa v nej miešala s krutosťou fantasy sveta a tolkienovský stereotyp…
Ukážka z knihy Mariana Kubicska: Veža elfov
Na knižný trh sa prebíja román Veža elfov, ktorý je voľným pokračovaním románu Pohrobok, ktorý zasa nadväzuje na knižnú trilógiu Miešanci. Z najnovšieho knižného počinu z tohto sveta, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Artis Omnis, prinášame dlhšiu ukážku.
Recenzia: Veža elfov
Román je voľným pokračovaním knihy Pohrobok od Štefana Konkola, ktorý vyšiel v roku 2008 vo vydavateľstve Ikar, a ktorý bol čitateľmi prijatý natoľko pozitívne, že si vyžiadali jeho pokračovanie. To vyšlo v roku 2014 vo vydavateľstve Artis Omnis, avšak jeho autorom nie je Štefan Konkol, ale Marián Kubicsko.
Recenzia: Čas hrdinov
Nemám rád antológie: mnoho autorov, mnoho štýlov, kolísajúca kvalita… Niekoľko zbierok som ledva dočítal, jednu ani to nie a naučil som sa ich obchádzať oblúkom. Ale tejto sa vyhnúť nedalo, tak ako sa správny fantasta nemôže vyhnúť…
Útek zo Snérie
Keď sa oheň preplazil až k sudom s výbušným prachom, chrámom poznania otriasla séria explózií. V miestach, kde sa predtým k oblohe týčila veľkolepá kupola, všľahali vysoké plamene, preskočili na okolité strechy a hltali drevené domy ako vyhladovaná šelma. V podzemí sa výbuch prejavil ako chvenie, hluk takmer úplne pohltila zemina, ktorá delila unikajúcich hodnostárov od strateného mesta.
Cesta do Rortgh
Rortgh je miesto ďaleko za pásmom tajgy, kde väčšinu roka noc splýva s dňom a kde by ľudia sami neprežili. V takýchto nevľúdnych končinách sa darí len démonom a obludám dosť strašným na to, aby nimi matky desili neposlušné deti, i keď ich nik z obyvateľov Knautie nevidel. V historkách nadobúdajú rôzne podoby, lebo aj tí odvážni, ktorí sa vybrali na sever, sa buď na rozsiahlych pláňach stratili alebo sa vrá…
Goünidhárd
Skôr či neskôr na sever dorazí správa o porážke axtlapánskej armády v predhorí kráľovstva skrčkov, no už teraz sa dalo predvídať, čo bude nasledovať – vzbura vystrieda vzburu. Šajdán zúril. Preventívne, ale najmä aby uľavil hnevu, rozkázal decimovať snérijských obyvateľov. Námestie pred radnicou zaplnili masy beztvarých tiel.
Vyhlásenie 4. ročníka súťaž poviedok zo sveta Pohrobka
Klub nezávislých spisovateľov a Sci-fi klub Orion vyhlasujú štvrtý ročník súťaže o najlepšiu poviedku umiestnenú do zdieľaného sveta románu Pohrobok. Víťazné poviedky budú takto odmenené:
Pohrobok a Sirota
„…Mladý muž vzdorovito zaťal zuby a poobzeral sa. Tmavá mokrá ulica bola prázdna. Oboma rukami pevne zovrel uchá tašky. Posledný raz sa zhlboka nadýchol vzduchu sveta, v ktorom vyrástol, a rázne vkročil do otvoru…“ Rišo sa s plnou taškou kníh a encyklopédií pustil späť k trpaslíkom. Už druhý krát sa vybral tou istou cestou, v ústrety dobrodružstvu i nebezpečenstvu. No tento krát to bolo dobrovoľne.
Poslední Kamskí bojovníci - Hra rozhodnutí
Brieždenie. Tiché, priam mŕtve ulice napĺňa ranná hmla. Zostupuje z neďalekej hory, hromadí sa pri mestských hradbách, plazí sa cez ne a zalieva mesto svojím chladom. Chladom plným úzkosti, strachu a nepokoja. Chladom, ktorý núti človeka dlhšie spať, zahrabať sa tuhšie do periny a nevystrčiť spod nej ani nos. Chladom, ktorý však mužovi menom Irsin nevadí, ktorý hmlu s potešením víta.
Výkvet
Vreskot posledných škratov utíchol pod tupými údermi Mancuvu, Losárfarrovho meča. Lúka sa sfarbila krvou nestvor na čierno, a adrenalín začal pomaly ustupovať. Volundr a Tisarren opreli svoje znečistené zbrane o príhodné skalisko. Volundr spod ligotavého odevu so smolnými odtlačkami dlaní a podošiev vytiahol vreckovku a utrel si kropaje potu z čela.
Nebáť sa
„Máš strach, maličký?“ zaznelo miestnosťou a na trpasličích pažiach chtiac-nechtiac nabehla husacia koža. „Nemám!“ odvrkol trpaslík Grolan. Hlas sa odmlčal, v celom dome nastalo mŕtve ticho, no neistota v trpaslíkovej mysli pretrvávala. Čo sa v dome deje?
Splniť aelgroch
Vo vzduchu cítil zmenu. Dialo sa to už dlhší čas. Boj proti temnému pánovi, Šajdánovi, sa čoskoro ukončí. Tento uspokojujúci pocit sa mu onedlho potvrdil. Z iného sveta prišiel muž, či skôr chlapec, a s jeho pomocou utrpelo Šajdánove vojsko porážku. Zvesti boli potešujúce, ale ešte neznamenali koniec vojny. Hoci temného vládcu dočasne ochromili, len tak sa nezľakne. Bude bojovať ešte s väčšou silou. Hnev mu ju…
Božia slza
Keď sa otvorili dvere, všetci vzhliadli. Aj vietor natešene zvýskol a prehnal sa komínom dnu. Snažil sa cudzincovi strhnúť plášť, ale nepochodil. Spod látky vystrelila na kosť premrznutá ruka a zovrela sponu tak mocne, že vietor nemal šancu. Treskol preto aspoň dverami a s urazeným hundraním vyrazil na priedomie, aby sa po chvíli znova napchal do komína.
Hrdinská smrť
„Tak toto teda neny dobré!“ zafučal od bolestnej únavy Korrak, kráľ trpaslíkov, a nechal svoju ostrú sekeru, aby priamo dopadla na hrubý krk útočiaceho škrata. Kosti nepríjemne zachrapčali a obludná hlava sa oddelila od hustosrstého tela.
Otec
Ešte skôr ako chlpatá ozruta dokopala chlapca k trasľavému svetlu vatry, Rišo opäť omdlel. Temná postava za škratom chvíľu uprene pozorovala bezvládne telo a potom si spokojne vydýchla. Ak by existoval na svete ghúl, ktorý by sa vedel usmievať, bol by to práve teraz Kurrangha, splodenec pekiel. Díval sa na korisť svojho života.
Kráľ bez koruny
Ghúlsky dôstojník Kharzagh si unavene vzdychol nad hŕbou pravekých listín. Nestávalo sa mu často, že by bol taký nervózny aj bez Šajdánovej prítomnosti. Nachádzal sa teraz stovky metrov v podzemí, na miestach starších než samotná Snéria, o ktorých Šajdán nikdy nemal ani poňatia. A ani mať nebude. Kharzagh sa škodoradostne zaceril čo sa mu tiež nestávalo často no táto chvíľa bola príliš vzrušujúca.
Potrebujeme sa navzájom
Zvítaniu nebolo konca kraja. Každý mu chcel podať ruku, každý ho chcel potľapkať po pleci. Všetci radostne ujúkali a poskakovali. Rišo sa snažil z posledných síl každému aspoň trochu vyhovieť, ale nešlo mu to. Oči sa mu lepili, padal od únavy, ale dav bytostí najrôznejšieho vzrastu a výzoru, ktorý sa okolo neho v hodovnej sieni kráľa Korraka III. zbehol mu nedovolil ani sadnúť si, nieto ešte ľahnúť a oddychova…
Niečo za niečo
Dopad bol tvrdý a bolestivý. Rišo ostal ležať otrasený, ťažko dýchal a hlava mu treštila. Cítil sa mizerne, akoby vyliezol z mlynčeka na mäso. Určite budem samá modrina! – pomyslel si a v duchu dúfal, že nemá nič zlomené. Začal sa pomaly dvíhať.
Sídlisko dospelých
Kôň opäť zastal a hlasno zafŕkal. Machová cestička sa skončila a všade, kam Richard dovidel, sa rozprestierala hladina akéhosi čierneho jazera. Žiadne odlesky mesiaca na hladine, ani veselé žblnkanie. Len hustá, tichá, tmavá hmota, ktorá v sebe ukrývala tie najhoršie nočné mory.
Kalendár
Príbeh Nesmrteľných
V tých časoch neboli elfovia jediné nesmrteľné bytosti. Večný život patril aj ľuďom, ale to sa zmenilo. Príbeh sa odohráva hlavne v Spojených mestách. Tie ležali niekde tam, kde je dnes Snéria. Boli to pokojné časy, až do chvíle, keď sa v meste Unata narodilo dieťa. Prvý syn budúcej kráľovnej, alebo vládkyne, ako ju vtedy nazývali. A hoci sa táto chvíľa neskôr ukázala ako prelomová, v ten deň prebehlo všet…
Knižnica
Na masívne dvere Culpranskej knižnice ktosi zabúchal. Novic zdvihol hlavu a striasol sa zimou. Zaspal. Mal ostať celú noc hore a strážiť mĺkvy pokoj knižnice, no nedokázal sa vyhnúť spánku. Celé mesto dnes oslavuje jarný slnovrat, a práve on musí mať službu. Kto by sa tu už len chcel vlámať? Čo by tu len hľadal? Pripití chlapi radšej obchytkávajú sporo odeté ženy, ktorým, napriek vŕzgajúcemu snehu pod nohami, nie…
Život za život
„Pomoc! Pomoc! Bahn…“ začul Furkrrig a okamžite sa rozbehol vpred. Zakrátko si uvedomil, že mu pod nohami pôda zmäkla. Močiar… pomyslel si a onedlho nato sa po členky ponoril do bahnitej vody.
Berenay
Berenay išla ticho ako myška húštinou a nízkym porastom popri ceste. Už dávno si zvykla nechodiť po priamych chodníčkoch a cestách. Boli to nebezpečné časy a ťažko sa vysvetľuje nejakej extra zúrivej skupinke škratov, že vy skutočne za lubom nič iné nemáte, iba ísť na návštevu k svojej prastarej kamarátke.
Ten, kto hádže kamením
Slovo ghroo má v jazyku škratov viac významov. Znamená posledný, ale aj nepodarený, dokonca nahrádza slová ako tupec, hlupák, blázon. Na škrata menom Ghroo sa hodili asi všetky významy tohto slova.
Vyhodnotenie 3. ročníka súťaže o najlepšiu poviedku umiestnenú do sveta Pohrobka
Máme za sebou tretí ročník súťaže o najlepšiu poviedku umiestnenú do sveta Pohrobka. Podobne ako v prvých dvoch ročníkoch, môžem zase konštatovať, že „niečo sa podarilo a niečo nie.“
Vo fantasy je potrebná predstavivosť
Štefan Konkol je známy slovenským priaznivcom fantastiky ako asertívny človek s mnohými záujmami a koníčkami a autor niekoľkých románov. Naposledy zaujal knihou Pohrobok, ktorou odštartoval aj pre iných autorov možnosť zdieľať svet tohto románu, a to v poviedkovej súťaži. Aký je svet Štefana Konkola?
Jožova prísaha
Na základe želania čitateľov prinášame ďalšiu poviedku z tohoročného kola poviedkovej súťaže Zo sveta Pohrobka. Veríme, že vás zaujme.
Furkrrigov príbeh
Furkrrig, stratený v myšlienkach, viedol zo stajne párik elfských koní. Obe zvieratá kráčali popri ňom plavným krokom, kým ich nepustil pri okraji lesa obkolesujúceho pozemok, ktorý si sivý elf za tie roky, čo tu žil, dovolil považovať za svoj.
