Stretnutia s fantastikou: Štefan Konkol
V našom nepravidelnom seriáli, v ktorom dnes už známi autori,
výtvarníci, vydavatelia, organizátori a iní dejatelia rozprávajú
o svojich začiatkoch na poli fantastického žánru, pokračuje
spisovateľ,
cestovateľ, športovec a propagátor zdieľaných svetov Štefan Konkol.
Slovenský zdieľaný svet – Pohrobok
Čo hovoríte na zdieľané svety? Majú šancu na Slovensku? V roku
2008 vznikol román Pohrobok od spisovateľa Štefana Konkola. Bola to
zvláštna kniha. Detská naivita sa v nej miešala s krutosťou fantasy
sveta
a tolkienovský stereotyp…
Ukážka z knihy Mariana Kubicska: Veža elfov
Na knižný trh sa prebíja román Veža elfov, ktorý je voľným
pokračovaním románu Pohrobok, ktorý zasa nadväzuje na knižnú
trilógiu
Miešanci. Z najnovšieho knižného počinu z tohto sveta, ktorý vyšiel
vo
vydavateľstve Artis Omnis, prinášame dlhšiu ukážku.
Recenzia: Veža elfov
Román je voľným pokračovaním knihy Pohrobok od Štefana Konkola,
ktorý
vyšiel v roku 2008 vo vydavateľstve Ikar, a ktorý bol čitateľmi
prijatý
natoľko pozitívne, že si vyžiadali jeho pokračovanie. To vyšlo v roku
2014 vo vydavateľstve Artis Omnis, avšak jeho autorom nie je Štefan
Konkol,
ale Marián Kubicsko.
Recenzia: Čas hrdinov
Nemám rád antológie: mnoho autorov, mnoho štýlov, kolísajúca
kvalita…
Niekoľko zbierok som ledva dočítal, jednu ani to nie a naučil som sa ich
obchádzať oblúkom. Ale tejto sa vyhnúť nedalo, tak ako sa správny
fantasta
nemôže vyhnúť…
Útek zo Snérie
Keď sa oheň preplazil až k sudom s výbušným prachom, chrámom
poznania
otriasla séria explózií. V miestach, kde sa predtým k oblohe týčila
veľkolepá kupola, všľahali vysoké plamene, preskočili na okolité
strechy
a hltali drevené domy ako vyhladovaná šelma. V podzemí sa výbuch
prejavil
ako chvenie, hluk takmer úplne pohltila zemina, ktorá delila unikajúcich
hodnostárov od strateného mesta.
Cesta do Rortgh
Rortgh je miesto ďaleko za pásmom tajgy, kde väčšinu roka noc
splýva
s dňom a kde by ľudia sami neprežili. V takýchto nevľúdnych
končinách
sa darí len démonom a obludám dosť strašným na to, aby nimi matky
desili
neposlušné deti, i keď ich nik z obyvateľov Knautie nevidel.
V historkách nadobúdajú rôzne podoby, lebo aj tí odvážni, ktorí sa
vybrali na sever, sa buď na rozsiahlych pláňach stratili alebo
sa vrá…
Goünidhárd
Skôr či neskôr na sever dorazí správa o porážke axtlapánskej
armády
v predhorí kráľovstva skrčkov, no už teraz sa dalo predvídať, čo
bude
nasledovať – vzbura vystrieda vzburu. Šajdán zúril. Preventívne, ale
najmä aby uľavil hnevu, rozkázal decimovať snérijských obyvateľov.
Námestie pred radnicou zaplnili masy beztvarých tiel.
Vyhlásenie 4. ročníka súťaž poviedok zo sveta Pohrobka
Klub nezávislých spisovateľov a Sci-fi klub Orion vyhlasujú štvrtý
ročník súťaže o najlepšiu poviedku umiestnenú do zdieľaného
sveta románu Pohrobok. Víťazné poviedky budú takto
odmenené:
Pohrobok a Sirota
„…Mladý muž vzdorovito zaťal zuby a poobzeral sa. Tmavá mokrá
ulica
bola prázdna. Oboma rukami pevne zovrel uchá tašky. Posledný raz sa
zhlboka
nadýchol vzduchu sveta, v ktorom vyrástol, a rázne vkročil do
otvoru…“
Rišo sa s plnou taškou kníh a encyklopédií pustil späť
k trpaslíkom.
Už druhý krát sa vybral tou istou cestou, v ústrety dobrodružstvu
i nebezpečenstvu. No tento krát to bolo dobrovoľne.
Poslední Kamskí bojovníci - Hra rozhodnutí
Brieždenie. Tiché, priam mŕtve ulice napĺňa ranná hmla. Zostupuje
z neďalekej hory, hromadí sa pri mestských hradbách, plazí sa cez ne a
zalieva mesto svojím chladom. Chladom plným úzkosti, strachu a nepokoja.
Chladom, ktorý núti človeka dlhšie spať, zahrabať sa tuhšie do periny
a
nevystrčiť spod nej ani nos. Chladom, ktorý však mužovi menom Irsin
nevadí, ktorý hmlu s potešením víta.
Výkvet
Vreskot posledných škratov utíchol pod tupými údermi Mancuvu,
Losárfarrovho meča. Lúka sa sfarbila krvou nestvor na čierno, a
adrenalín
začal pomaly ustupovať. Volundr a Tisarren opreli svoje znečistené
zbrane
o príhodné skalisko. Volundr spod ligotavého odevu so smolnými
odtlačkami
dlaní a podošiev vytiahol vreckovku a utrel si kropaje potu z čela.
Nebáť sa
„Máš strach, maličký?“ zaznelo miestnosťou a na trpasličích
pažiach
chtiac-nechtiac nabehla husacia koža. „Nemám!“ odvrkol trpaslík
Grolan.
Hlas sa odmlčal, v celom dome nastalo mŕtve ticho, no neistota
v trpaslíkovej mysli pretrvávala. Čo sa v dome deje?
Splniť aelgroch
Vo vzduchu cítil zmenu. Dialo sa to už dlhší čas. Boj proti temnému
pánovi, Šajdánovi, sa čoskoro ukončí. Tento uspokojujúci pocit sa mu
onedlho potvrdil. Z iného sveta prišiel muž, či skôr chlapec, a
s jeho
pomocou utrpelo Šajdánove vojsko porážku. Zvesti boli potešujúce, ale
ešte neznamenali koniec vojny. Hoci temného vládcu dočasne ochromili,
len
tak sa nezľakne. Bude bojovať ešte s väčšou silou. Hnev mu ju…
Božia slza
Keď sa otvorili dvere, všetci vzhliadli. Aj vietor natešene zvýskol a
prehnal sa komínom dnu. Snažil sa cudzincovi strhnúť plášť, ale
nepochodil. Spod látky vystrelila na kosť premrznutá ruka a zovrela sponu
tak
mocne, že vietor nemal šancu. Treskol preto aspoň dverami a s urazeným
hundraním vyrazil na priedomie, aby sa po chvíli znova napchal do komína.
Hrdinská smrť
„Tak toto teda neny dobré!“ zafučal od bolestnej únavy Korrak,
kráľ
trpaslíkov, a nechal svoju ostrú sekeru, aby priamo dopadla na hrubý krk
útočiaceho škrata. Kosti nepríjemne zachrapčali a obludná hlava sa
oddelila od hustosrstého tela.
Otec
Ešte skôr ako chlpatá ozruta dokopala chlapca k trasľavému svetlu
vatry,
Rišo opäť omdlel. Temná postava za škratom chvíľu uprene pozorovala
bezvládne telo a potom si spokojne vydýchla. Ak by existoval na svete
ghúl,
ktorý by sa vedel usmievať, bol by to práve teraz Kurrangha, splodenec
pekiel. Díval sa na korisť svojho života.
Kráľ bez koruny
Ghúlsky dôstojník Kharzagh si unavene vzdychol nad hŕbou pravekých
listín.
Nestávalo sa mu často, že by bol taký nervózny aj bez Šajdánovej
prítomnosti. Nachádzal sa teraz stovky metrov v podzemí, na miestach
starších než samotná Snéria, o ktorých Šajdán nikdy nemal ani
poňatia.
A ani mať nebude. Kharzagh sa škodoradostne zaceril čo sa mu tiež
nestávalo často no táto chvíľa bola príliš vzrušujúca.
Kalendár
Potrebujeme sa navzájom
Zvítaniu nebolo konca kraja. Každý mu chcel podať ruku, každý ho
chcel
potľapkať po pleci. Všetci radostne ujúkali a poskakovali. Rišo sa
snažil
z posledných síl každému aspoň trochu vyhovieť, ale nešlo mu to. Oči
sa
mu lepili, padal od únavy, ale dav bytostí najrôznejšieho vzrastu a
výzoru,
ktorý sa okolo neho v hodovnej sieni kráľa Korraka III. zbehol mu
nedovolil
ani sadnúť si, nieto ešte ľahnúť a oddychova…
Niečo za niečo
Dopad bol tvrdý a bolestivý. Rišo ostal ležať otrasený, ťažko dýchal
a
hlava mu treštila. Cítil sa mizerne, akoby vyliezol z mlynčeka na mäso.
Určite budem samá modrina! – pomyslel si a v duchu dúfal, že
nemá nič zlomené. Začal sa pomaly dvíhať.
Sídlisko dospelých
Kôň opäť zastal a hlasno zafŕkal. Machová cestička sa skončila a
všade,
kam Richard dovidel, sa rozprestierala hladina akéhosi čierneho jazera.
Žiadne odlesky mesiaca na hladine, ani veselé žblnkanie. Len hustá,
tichá,
tmavá hmota, ktorá v sebe ukrývala tie najhoršie nočné mory.
Príbeh Nesmrteľných
V tých časoch neboli elfovia jediné nesmrteľné bytosti. Večný
život
patril aj ľuďom, ale to sa zmenilo. Príbeh sa odohráva hlavne
v Spojených
mestách. Tie ležali niekde tam, kde je dnes Snéria. Boli to pokojné
časy,
až do chvíle, keď sa v meste Unata narodilo dieťa. Prvý syn budúcej
kráľovnej, alebo vládkyne, ako ju vtedy nazývali. A hoci sa táto
chvíľa
neskôr ukázala ako prelomová, v ten deň prebehlo všet…
Knižnica
Na masívne dvere Culpranskej knižnice ktosi zabúchal. Novic zdvihol hlavu
a
striasol sa zimou. Zaspal. Mal ostať celú noc hore a strážiť mĺkvy
pokoj
knižnice, no nedokázal sa vyhnúť spánku. Celé mesto dnes oslavuje
jarný
slnovrat, a práve on musí mať službu. Kto by sa tu už len chcel
vlámať?
Čo by tu len hľadal? Pripití chlapi radšej obchytkávajú sporo odeté
ženy, ktorým, napriek vŕzgajúcemu snehu pod nohami, nie…
Život za život
„Pomoc! Pomoc! Bahn…“ začul Furkrrig a okamžite sa rozbehol
vpred.
Zakrátko si uvedomil, že mu pod nohami pôda zmäkla. Močiar… pomyslel si
a
onedlho nato sa po členky ponoril do bahnitej vody.
Berenay
Berenay išla ticho ako myška húštinou a nízkym porastom popri ceste.
Už
dávno si zvykla nechodiť po priamych chodníčkoch a cestách. Boli to
nebezpečné časy a ťažko sa vysvetľuje nejakej extra zúrivej skupinke
škratov, že vy skutočne za lubom nič iné nemáte, iba ísť na
návštevu
k svojej prastarej kamarátke.
Ten, kto hádže kamením
Slovo ghroo má v jazyku škratov viac významov. Znamená posledný, ale
aj
nepodarený, dokonca nahrádza slová ako tupec, hlupák, blázon. Na
škrata
menom Ghroo sa hodili asi všetky významy tohto slova.
Vyhodnotenie 3. ročníka súťaže o najlepšiu poviedku umiestnenú do sveta Pohrobka
Máme za sebou tretí ročník súťaže
o najlepšiu poviedku umiestnenú do sveta Pohrobka. Podobne ako v prvých
dvoch ročníkoch, môžem zase konštatovať, že „niečo sa podarilo a
niečo nie.“
Vo fantasy je potrebná predstavivosť
Štefan Konkol je známy slovenským priaznivcom fantastiky ako
asertívny
človek s mnohými záujmami a koníčkami a autor niekoľkých románov.
Naposledy zaujal knihou Pohrobok, ktorou odštartoval aj pre iných autorov
možnosť zdieľať svet tohto románu, a to v poviedkovej súťaži. Aký
je
svet Štefana Konkola?
Jožova prísaha
Na základe želania čitateľov prinášame ďalšiu poviedku
z tohoročného
kola poviedkovej súťaže Zo sveta Pohrobka. Veríme, že vás zaujme.
Furkrrigov príbeh
Furkrrig, stratený v myšlienkach, viedol zo stajne párik elfských
koní.
Obe zvieratá kráčali popri ňom plavným krokom, kým ich nepustil pri
okraji
lesa obkolesujúceho pozemok, ktorý si sivý elf za tie roky, čo tu žil,
dovolil považovať za svoj.
