Máme za sebou tretí ročník súťaže o najlepšiu poviedku umiestnenú do sveta Pohrobka. Podobne ako v prvých dvoch ročníkoch, môžem zase konštatovať, že „niečo sa podarilo a niečo nie.“
Potvrdilo sa, že maximálny rozsah, ktorý je teraz 20 normostrán, máme správne nastavený. V prvom ročníku maximálny rozsah bol len 10 normostrán a pre jeho prekročenie sme museli dve poviedky vyradiť. V druhom ročníku sme ho zdvihli na dvadsať normostrán a žiadna poviedka ho neprekročila. Tak isto ho neprekročila žiadna poviedka v tomto ročníku.
Pre zaujímavosť pár čísel. Normostrana má klasicky „tridsať riadkov po šesťdesiat úderov“ čiže 1800 znakov s medzerami. Dvadsať normostrán je teda 36 000 znakov s medzerami. Najkratšia poviedka, ktorá prišla do tretieho ročníka má 10 557 znakov s medzerami a najdlhšia 35 704 znakov s medzerami. Táto najdlhšia poviedka (Život za život) obsadila tretie miesto. Poviedka, ktorá sa umiestnila ako druhá (Berenay) má 14 366 znakov s medzerami a víťazná poviedka (Ten, kto hádže kamením) ich má 21 465.
Vlani pár autorov zabudlo napísať názov poviedky a jeden mal rozdielne názvy v papierovej a elektronickej forme. V tomto roku sme takéto problémy nemali, ale Murphyho zákony zase pôsobili. Zásielka s poviedkami pre jedného z porotcov, poslaná doporučene a prvou triedou, trčala skoro týždeň na pošte a skomplikovala nám dodržanie termínov. Aj za cenu opakovania sa znovu zdôrazním, aby autori nečakali s poslaním poviedok do poslednej chvíle.
Sklamaním bol pokles v počte súťažných poviedok. Myslím, že čiastočne bol na vine bod 6. podmienok. Tento bod mal priniesť „novú krv“ medzi víťazov. Namiesto toho znížil počet súťažiacich a nepochybne nás pripravil o hodnotné poviedky. Pár ľudí ma tiež požiadalo o dodatočný čas na dokončenie poviedok. Nevyhovel som, avšak myslím, že v tomto som mal pravdu, keďže v opačnom prípade by to bolo nefér voči tým, čo termín dodržali.
V hodnotení druhého ročníka súťaže som musel napísať „Môj osobný názor je, že celková kvalita bola o niečo nižšia ako v prvom ročníku.“ Teraz môžem s čistým svedomím povedať, že kvalita sa oproti predchádzajúcim ročníkom podstatne zdvihla. Čitatelia Fantázie OnLine sa o tom budú môcť presvedčiť už od budúceho týždňa, keďže redakcia nám vyšla v ústrety a uverejní nielen víťazné poviedky, ale aj niekoľko ďalších.
Za nesporný neúspech považujem sklz vo výplate cien. Peniaze na ceny tento rok z veľkej časti pochádzajú z grantu od Ministerstva kultúry. Musia však prejsť cez Asociáciu organizácií spisovateľov Slovenska. To spôsobilo určité oneskorenie a peniaze budú k dispozícii až v prvej polovici júla. Výhercom som sa už za to ospravedlnil a znovu vyjadrujem ľútosť.
Táto súťaž je akýmsi prvým krokom pri vytváraní slovenského zdieľaného sveta (shared world), kde sa do sveta vytvoreného pilotným dielom vkladajú poviedky, romány atď. vytvárané inými autormi.
A druhý krok? Aj keď sa to vlani nepodarilo, ďalej sa budem snažiť o vydanie zborníka poviedok nejakým renomovaným vydavateľstvom. Ich autori by tak dostali honorár, aj keď asi nie veľmi vysoký, a ich mená by sa dostali do povedomia väčšieho slovenského vydavateľstva, ako aj iných literárnych kruhov. Potom uvidíme ako ďalej…
Vlani odznel v diskusii návrh, aby členovia poroty pár slovami poviedky okomentovali. Myslím, že to bol dobrý nápad, ale znamenal by pre členov poroty dodatočnú prácu. Poprosil by som teda čitateľov o jasný input: Privítali by ste takéto komentáre?
Štefan Konkol