Snežilo. Nebola to výdatná nádielka, len také mrholenie. Drobné snehové vločky vytvárali jemný závoj hmly. Ten spôsobil, že krajina sa priskoro ponorila do šera.
V lese pod hustými konármi však už zavládla noc. Postava, potkýnajúca sa v temnote medzi stromami, ticho zavrčala. Na takúto situáciu nebola pripravená. Batérie mobilov sa v chlade vybíjajú rýchlejšie.
Chlapec sa hmatom uisťoval, či kráča správne. Tú cestu síce poznal naspamäť, no poslepiačky tadiaľ ešte nešiel.
„Do riti!“ zaznievalo v pravidelných intervaloch.
Rozum mu vravel, aby sa vrátil späť. Ach, ako nenávidel tie zblúdilé premúdrené myšlienky! Má sa otočiť len preto, že každú chvíľu hlavou tvrdo naráža do nejakého stromu? Alebo kvôli tým svätojánskym muškám, čo sa tu znenazdajky vyrojili?
„Tu niekde to musí byť!“ hromžil a zúrivo sa rozháňal sa rukami.
Vtom o niečo zavadil nohou.
„Ááá!“ vykríkol a zosypal sa doluznačky na zem.
Pri snahe vstať nahmatal vedľa seba povedomý predmet. Naprázdno preglgol. Stačilo málo a bol by sa chytil do vlastnej pasce.
Opatrne začal prehľadávať okolitú pôdu.
„DO RITI!!!“ zvrieskol na plné hrdlo. Okrem jeho nástrahy tam nič nebolo.
Zúrivo zareval a pustil sa do impulzívnej deštrukcie okolia, či skôr do zúfalého pokusu oň. Mlátením, kopaním a podobnými prejavmi agresivity demonštroval svoju neschopnosť vyrovnať sa s prehrou. Popritom nevedomky imitoval tura, nasraného po neúspešnej ruji.
Zlostníkovo besnenie prerušil hlasný pukot konárov, ktorý prichádzal odkiaľsi z čierneho lesa.
Zúrivec stuhol. Hnev sa pominul, nahradil ho strach.
Do ticha, ktoré nastalo, sa votrelo hlučné fučanie sprevádzané dunivými krokmi.
A tie boli čoraz bližšie a bližšie…
–
V koncertnej sále panoval čulý ruch. Pri dvoch protiľahlých stenách sa hadili dlhé rady stolov, za ktorými sedeli mladí ľudia v oblekoch a nablýskaných šatách. Prázdne priestranstvo medzi nimi osvetľoval nádherný krištáľový luster.
V rohu miestnosti sa bavila dvojica mladíkov.
„…a on tam nabehol iba v trenkách!“ oduševnene vysvetľoval jeden z nich.
„Čooo?“ vylúdil druhý, zadúšajúc sa od smiechu.
„Macháčková naňho pozerala ako na úplného debila!“
„Na čom sa tak dobre zabávate?“
Ku skupinke sa pridal vysoký chalan s peknou brunetkou.
„Čau, Stano! Ahoj, Marika!“
„Ahojte,“ odzdravilo dievča.
„No, Laco, o čom si toľko rečnil?“
„Práve som Rasťovi hovoril, ako sme na tanečnej ukryli Milanovi nohavice.“
„Aha! Veľmi vtipný človek,“ odvetil s úsmevom dlháň.
„Skôr pridrbaný.“
„Veď to som mal na mysli! Je taký idiot, až je vtipný. Teším sa, keď dorazí a znovu uvidím jeho povestné tanečné kreácie!“
„Chúďa dievča!“ ozvala sa Marika. „Neviete, s kým ten blbec príde?“
„S Kaťou Olášovou,“ odpovedal Rasťo.
„V tom prípade chudák chlapec!“ zarehlila sa čiernovláska.
„Ale našiel si partnerku, to sa musí nechať,“ povedal Laco. „Taký Servus asi dôjde s mamou.“
„Kto je Servus?“ spýtala sa.
„Ten spolužiak, ktorého som ti minule ukazoval,“ odvetil Stano. „Auťák.“
„Jáj! A on je fakt autista?“
„Nie, len tak vyzerá. Ale podľa môjho názoru by sa mal dať vyšetriť, aspoň pre istotu. Väčšieho imbecila nepoznám.“
„Prečo sa mu hovorí Servus?“
„Lebo nášmu geniálnemu mysliteľovi Lacovi sa nepáčilo meno Servác, a tak z neznámej príčiny vymyslel tú drbnutú prezývku. Nechápem to, no každému sa hneď zapáčila. Vlastne, každému okrem Servusa. Ale zvykol si.“
„Vážne je debilná.“
„Vždy lepšie ako Servác,“ zaškeril sa Laco. „Ináč, počul som, že s tým magorom nechcela ísť na ples ani Margita. O triedu nižšie ako ona sú už len potkany z kanalizácie.“
„A Kaťa Olášová,“ dodal Rasťo.
„Ona sa neráta, už je zadaná.
Uvidíte, že…“
Vtom sa zarazil. Do sály zvonku prenikol ženský krik.
Mládež pri stoloch stíchla a napäto počúvala, ako sa ktosi s hlasným dupotom približuje k dverám. Tie sa s treskom rozleteli a dnu vpochodoval drobný Servác. V rukách držal reťaz, ktorej druhý koniec bol navlečený na krk akéhosi tvora.
Vyzeral ako gorila, ibaže mal hnedú srsť a stál vzpriamene. Jeho tvár obsahovala tiež o čosi viac ľudských čŕt. Z výšky asi dvoch metrov sa nepriateľsky cerila.
Dievčatá začali okamžite jačať, chalani len vypúlili oči, a potom sa všetci rozbehli k zadnej stene miestnosti.
Chlapec, ťahajúc obrieho ľudoopa, vykročil k nim. „Nebojte sa! Nič vám neurobí.“
Obor ako na protest hlasno zareval.
„Ber si to monštrum a vypadni!“ vrieskali mládežníci.
Vo dverách sály sa objavili učitelia, vedení riaditeľkou.
„Čo sa tu deje?“ hromžila. „Môže mi niekto… *Bedlý, čo ste sem dovliekli, doparoma?!*“
„Svoju tanečnú partnerku. Števka, pozdrav pani riaditeľku!“
Tvor hrabol pravou labou do vzduchu.
„Čože?!“ vyštekla bucľatá žena. „Odveďte tú vec odtiaľto! Z tohto vyvodím dôsledky!“
„Prosím, nie! Ja si z vás nestrieľam, naozaj je mojou partnerkou! Veď sa pozerajte!“
Servác vzal do rúk chlpaté laby a len tak bez hudby začal s obrom tancovať valčík.
Riaditeľkina zúrivosť stúpla do nebezpečných hodnôt.
„DOSŤ!!!“ zvrieskla. „OKAMŽITE…“
V tej chvíli sa ľudoop skrčkovi vytrhol a s revom zaútočil na zdroj toho neznesiteľného škreku.
–
Privolaní pracovníci zo zoo sa pripravovali vziať uspané zviera preč. Mali šťastie, že prišli skôr ako policajti, lebo tí by vzácny exemplár bez váhania rozstrieľali na kusy.
Na miesto incidentu dorazili aj záchranári, ktorí s ťažkosťami preniesli znetvorenú horu tuku do sanitky.
Všetci študenti už dávno odišli, len Servác ticho postával v rohu.
Keď ľudoopa konečne odnášali, chlapec za ním so slzami v očiach zavolal: „Je to tvoja vina! Hovoril som ti, že tie svine sa vedia nasrať kvôli každej blbosti!
A ty… Ty ako natruc zatancuješ anglický valčík namiesto viedenského!“
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.