Sklamte ho a roznesie vás v zuboch. Vo veľkej firme si túto skutočnosť o generálnom riaditeľovi uvedomuje každý od členov správnej rady až po doručovateľa pizze.
Môžete preto chápať, že odkedy som pokašľal istú lukratívnu nemeckú zákazku, kravata na krku sa mi zdala tesnejšia a ani stolička v mojej kancelárii akoby odrazu neoplývala zvyčajnou stabilitou.
Akoby sa podo mnou priam triasla.
Človek drie ako kôň, teší sa na povýšenie a pritom si nevedomky tancuje nad vlastným hrobom.
No napriek všetkému, čo sa o veľkých šéfoch povráva, v mojom prípade ešte chýba posledný klinec do rakvy. V dnešnej firemnej pošte mi totiž prišlo pozvanie na večeru. A teraz sa podržte: k nemu domov!
Musel som si pretrieť oči. V prvom okamihu mi napadlo, že kolegovia si zo mňa strúhajú žarty. Zažmúril som na okolité hlavy, ale žiadne sprisahanecké pohľady ani potmehúdske úsmevy som nezaregistroval. Sklopil som oči späť k pozvánke. Je na nej pečiatka a šéfova signatúra.
Už to tak vyzerá, že dnes večer svojho chlebodarcu navštívim priamo v jeho príbytku. Pripúšťam, vzhľadom na okolnosti je to trochu nezvyčajné, ale… nadriadenému sa predsa nehovorí nie.
Nakoniec, nie je to našinec, a to mnohé vysvetľuje. Ako sa hovorí: iný kraj, iný mrav.
Nik presne nevie, odkiaľ pochádza, ale podľa zlatožltej štice a modrých očí by som stavil na niektorú severskú krajinu (hoci meno má anglické). Má už na krku päťdesiatku, odhadli by ste mu o pätnásť rokov menej. Stále je vo výbornej forme – možno vďaka tomu, že okolo neho netancuje kŕdeľ ukričaných detí ani večne nespokojná manželka.
So zamestnancami sa inak stretáva len zriedka, pri výnimočných príležitostiach. Sám som ho náhodou zahliadol len niekoľkokrát, keď svižným krokom sebavedomého obchodníka prechádzal firemnými priestormi. Aj preto ma jeho pozvanie tak zaskočilo.
Dosť na tom, musím sa pripraviť na všetky alternatívy. Možno ma najprv nakŕmi špecialitou zo žraločieho mäsa, ponúkne svojim najlepším vínom a vo dverách mi dá – len tak mimochodom – podpísať výpoveď s okamžitou platnosťou. Alebo to celé vezme mentorsky a vysvetlí mi, kde som spravil chybu a ako sa podobnému fiasku v budúcnosti vyhnúť? Alebo má k chlapom bližšie, než by mi bolo milé, a v tom prípade…
Nie, vážne netuším, čo sa stane a špekuláciami si to celé len sťažujem.
Pre každý prípad si vezmem svoj najlepší oblek.
Keď som za súmraku zaparkoval za diaľkovo otváranou železnou bránou a prvýkrát uvidel jeho sídlo na vlastné oči, napadlo mi, že ten človek veru na ničom nešetril.
Bol som dosť nervózny, takže som sa musel trikrát zhlboka nadýchnuť, než som sa odvážil vstúpiť na jeho pozemok. Na každom kroku ma vítali bezpečnostné kamery – čo je v prípade muža jeho postavenia logické, no i tak mi naskočili zimomriavky, keď sa jedna z nich pootočila mojím smerom. Podobne sa musí cítiť mravec pod lupou tesne predtým, než z neho slnečný lúč urobí exotickú kulinársku špecialitu.
Vytriasol som nervozitu z rukávov a vykročil po kľukatom chodníku k masívnym vchodovým dverám. Boli z vyrezávaného dreva, zaiste ručná práca na objednávku. Utrel som si topánky a kým som hľadal zvonček, dvere sa otvorili.
Stál v nich Veľký šéf osobne. Vysoký muž s širokými ramenami a prenikavým pohľadom, v na mieru šitom obleku akiste vychytenej značky. Taký si ja nemôžem dovoliť ani z celoročného platu.
Na tvári mu hral úsmev. Pozval ma ďalej a keď som neohrabane prekročil prah, ponúkol sa, že mi vezme kabát.
Za chrbtom mi potichučky zaklapli dvere.
Generálny ma milo prekvapil – v takej domácnosti by človek čakal minimálne majordóma s armádou sluhov v pätách. Ako však – vidiac moje rozpaky – vysvetlil, rád drží opraty každej sféry svojho života vo vlastných rukách. Dokonca aj pokrmy si pripravuje sám.
Viedol ma spletitými chodbami zdobenými predmetmi z každého kúta sveta až do jedného z hosťovských salónikov. Bol som z toho všetkého celý nesvoj. Jeho ruka po celý čas spočívala na mojom pleci. Mierne ma znepokojilo, že mi pričuchol ku krku a spýtal sa ma na značku toaletnej vody.
V príjemne osvetlenej miestnosti stlačil malú páčku a z barového pultu zabudovaného v stene sa vysunula plošinka s fľaškou portského a dvoma pohármi. Nalial najprv mne a potom aj sebe, štrngli sme a pritom mi uprene hľadel do očí.
Tak fajn, asi sa s tým musím zmieriť. Pracovník mesiaca zo mňa nebude, ale pravdepodobne na mňa podá trestné oznámenie hneď po tom, ako mu jednu vrazím, zatiaľ čo on sa bude pokúšať stiahnuť mi nohavice.
„Kým všetko pripravím, spravte si tu pohodlie,“ povedal šéf náhle a nechal ma osamote.
Čo som mal robiť? Usalašil som sa na obrovskom koženom gauči a venoval sa prieskumu miestnosti.
Bola zariadená… rôznorodo. Protiľahlú stenu zdobila velikánska plazma – v živote som takú nevidel, ani v časopise. Na diaľkovom ovládaní bolo tlačidiel ako na ovládacom pulte jadrového reaktoru.
Po pravej ruke trónili hlavy domorodých divochov napichnuté na koly. Bol ich celý rad. Pozrel som sa na jednu zblízka, no hnusila sa mi. Na masku bola až príliš dokonalá. Striaslo ma a vyprázdnil som svoj pohár do dna. Po dobrom víne sa človeku hneď ľahšie dýcha.
Z kuchyne doľahli prvé tóny akejsi klasickej kompozície. V súzvuku s brúsenými nožmi zneli všetky tie sláčiky naozaj zvláštne.
Vstal som, prázdny pohár odložil na plošinu k fľaške a pristúpil som k elegantnej polici zapratanej knihami na ľavej strane miestnosti. Prevažovala odborná literatúra z rôznych oblastí, nechýbali knihy o histórii umenia, ale ani existenciálne romány. Očami som blúdil po názvoch, kým som natrafil na tento: Koho si navaríš, toho si aj zjedz!
Siahol som po knihe a opatrne ju vytiahol z radu. Mala pestrofarebnú obálku. Na titulnej strane bola úchvatná fotografia akéhosi mäsového pokrmu, až sa mi v ústach zbehli slinky. Zo zvedavosti som prelistoval prvých pár stránok a chuť do jedla ma rýchlo prechádzala.
Jednotlivé kapitoly sa venovali spracovaniu a príprave ľudského mäsa – z gastronomického hľadiska. Okolo textu boli vyobrazené nechutné scény kúskovania rôznych telesných častí. Zvlášť odpudivo pôsobili naturalistické detaily čerstvo vyrezaných vnútorností. Pečeň, pľúca, obličky…
S odporom som knihu zaklapol a pozrel na zadnú stranu obálky. Na portrétnej fotografii bol vyobrazený jej autor. Obrázok priateľsky sa tváriaceho muža v najlepších rokoch dopĺňal krátky životopis.
„Našli ste tam niečo zaujímavé?“
Ani som nezbadal, kedy môj hostiteľ vstúpil do miestnosti. Jeho hlas ma vyľakal, kniha mi vypadla z rúk a pri dopade na ozdobnú kožu z akéhosi neznámeho tvora tlmene buchla.
„Vy… to ste naozaj napísali vy?“
Potmehúdsky sa na mňa usmial, odhaliac ústa plné zubov bielych ani slonovinová kosť.
„Nuž, neuznávam samochválu, ale je to tak. Tá kniha zožala v istých kruhoch enormné úspechy. Čitatelia si žiadajú pokračovanie a ja potrebujem inšpiráciu. Preto dnes vyskúšam jeden nový, unikátny recept. Mimochodom, vedeli ste, že pravidelná konzumácia ľudského medzimozgu má blahodarné účinky na pokožku?“
Nohy sa mi roztriasli a zrak sa zahmlil. Namiesto jedného šéfa som zrazu videl troch. Zišlo mi na um, že on si z vína odpil len hlt a potom pohár odniesol so sebou do kuchyne.
Keď traja generálni riaditelia s diabolským úškrnom vykročili vpred, sťažka som preglgol. Bude to neférový zápas. Snažil som sa cúvnuť, ale nohy akoby mi zapustili do podlahy korene.
„A okrem toho,“ dodala trojica unisono, keď nás delil sotva krôčik, „tým nevydareným kontraktom s Nemcami ste ma vôbec, ale vôbec nepotešili.“
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.