Dieťa spalo dlho: spalo bezsenným, hlbokým spánkom spravodlivých a keď sa prebudilo, vôkol bola len temnota a ono malo strach a takmer si cvrklo, tak veľmi túžilo aspoň po iskierke svetla. Vtedy jeho tápajúca dlaň objavila lampáš a keď mäkké prsty zavadili o akúsi skrutku, rozhorel sa plameň a zrazu bolo svetlo a dieťa videlo, že svetlo je dobré.
Zavesilo teda lampáš vysoko na oblohu a všetok priestor na sever, juh, západ a východ zaliali jemné zlatisté lúče. Vtedy dieťa zbadalo, že stojí uprostred nekonečnej pláže a od údivu zhíklo.
Pláž siahala po oboch stranách až k obzoru a dieťa tušilo (cítilo, vedelo, chápalo), že pokračuje až do nekonečna. Vpredu sa rozliehal nekonečný oceán a za chrbtom malo nekonečnú planinu. A vtedy dieťa, osamotene stojace uprostred Večnosti zistilo, že samota je zlá.
Nabralo teda za priehrštie zvlhnutého piesku a vytvorilo z neho malú postavičku. Snažilo sa utľapkať ju na podobu svojho otca, no nešikovné ruky ho neposlúchali, a tak vznikla figúrka vzdialene pripomínajúca morskú hviezdicu. Keď ju dieťa postavilo dvoma najpevnejšími hrotmi do jemného bieleho piesku, menšie hroty sa odlúpli až napokon ostali len štyri: dva a dva protiľahlé, ktoré sa stali rukami a nohami a kýpeť vrchného – akási malá zaguľatená špička, ktorá sa stala hlavou.
No dieťa chápalo, že pieskovej bábke niečo chýba. Zhlboka sa nadýchlo fúklo do malého otvora v hlave bábky. A piesková bábka ožila a tak vznikol človek.
Čas ubiehal a dieťa si bábku veľmi obľúbilo. Mrzelo ho, že človek sa ako jediný svojho druhu cíti osamelý, a tak keď spal, vyrvalo mu kúsok mäsa spod srdca a vyrobilo človeku pár. A človek sa prebudil a zistil, že už nie je na svete sám.
A dieťa videlo, že je to dobré.
Potom dvojicu pozorovalo – dlho, predlho. Cez deň, keď si stavali príbytok, lovili zver a hrali sa hry i v noci, kedy sa ich rozhorúčené telá zvíjali v rytme bolestivej vášne a on do nej zasial svoje semienko a potom upadli do spánku, hlbokého a bezsenného, aký dieťa veľmi dobre poznalo.
A čas plynul.
Človek a človečica sa postarali o rozšírenie svojho druhu. Ľudí bolo čoraz viac a boli čoraz vychytralejší. Začínali svet okolo seba vnímať pozornejšie, s pomocou dômyselných prístrojov, čo si sami vytvorili v priebehu vekov. A dieťa vedelo, že je to dobré.
Ľudia boli tie najlepšie hračky, aké si mohlo vytvoriť: boli inteligentné, a tak mohlo nerušene pozorovať ich vzájomnú hru (hoci z času na čas, keď bolo pomenej vzrušenia, ich bolo treba trochu postrčiť). Rýchlo prejavili sklony k vzájomnému zbližovaniu sa, no spojenectvá nikdy netrvali tak dlho, aby si mohli začať užívať ich plody – dieťa videlo, ako vznikajú a bortia sa ríše, bolo svedkom vzostupu a pádu celých civilizácií.
Cykly času sa točili a točili. Ľudia sa premnožili, takže dieťa si pomaly muselo dávať pozor, aby im nešliapalo po hlavách. Ich panstvo sa rozliehalo po celej pláži, kam len oko dovidelo. A ľudia sa milovali a nenávideli, rodili a vraždili, klamali a zrádzali. Hádzali po sebe kamene a oštepy a jadrové bomby. A dieťa videlo, že je to dobré… Och, také dobré…
Jedného dňa prišiel dieťa navštíviť otec. Na jeho podobu kedysi chcelo dieťa vytvarovať prvého človeka. Otec mu skutočne vzdialene pripomínal morskú hviezdicu – tie špičky na jeho hlave však neboli článkovité výbežky morského živočícha, ale rohy. Hladké biele rohy, ktoré vychádzali z jeho spánkov a ako pokračovali smerom hore, postupne sa zužovali do ostrých špičiek. Mali dĺžku vztýčeného prostredníka dospelého človeka. Aj dieťa ich bude mať také, len čo trochu povyrastie.
A otec prišiel za synom a videl, že synovi sa darí a vedel, že je to dobré.
Zdržal sa preto len krátko a pobral sa ďalej – ostávalo mu navštíviť ešte mnoho, mnoho ďalších potomkov.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.