Ticho a opatrne sa zakrádal vyprahnutou stepou pod rúškom noci. Teraz to bol lovec a poľoval na rapstorlyka. Keď si ho vybavil pred očami, napadlo mu či to nie je náhodou naopak. Možno to všetko nebol najšťastnejší nápad.
V diaľke zbadal pohyb, vystrelil tým smerom ohnivú guľu, avšak nie preto, aby tvora zasiahol, ale aby osvetlil terén naokolo.
„Prekliate skaly,“ zašomral si popod nos. Nebolo sa však čomu čudovať, keďže tieto potvory sa bežne vyskytovali v horách, tu v púšti mal dotyčný netvor len takúto náhradu, ktorú s radosťou využil. Čarodej sa rozhodol že, skaly trochu obíde, aby mal čas okolo nich vyčarovať nepriepustnú vzduchovú stenu. Jeho korisť totižto mala previsnutú kožu medzi prednými a zadnými končatinami, ktorá jej umožňovala plachtiť vzduchom.
Po uskutočnení zaklínadla sa začal zakrádať opatrne dovnútra. Opäť zaregistroval pohyb, ale tentoraz tým smerom vystrelil jednoduchú energetickú guľu. Musí si šetriť sily na priamy kontakt. Tvorove predné končatiny boli zakončené dlhými ostrými pazúrmi, ktorými rezal oceľ ako papier. Aj z tohto dôvodu si vybrali čarodeja, ktorý sa navyše sám ponúkol a nie nejakého ozbrojenca, aby ho šiel uloviť. Proti mágovi mal rapstorlyk len výhodu svojej hladkej lebky tvrdšej ako baranidlo, ktorá odrážala magické útoky späť k ich zosielateľovi.
No a samozrejme tu bol pre neho aj ďalší bod, a to ten, že ak sa dostane k čarodejovi na menšiu ako dvojmetrovú vzdialenosť, tak ho roztrhne.
Čarodej medzi skalami zastal, aby rozšíril svoje vedomie do väčšej diaľky. V okruhu desiatich metrov bude nielen vedieť akej farby je kameň schovaný za rohom, ale aj to, čo si ktorý tvor myslí a zároveň, ako je od neho vzdialený. Bolo to veľmi užitočné, pretože lovený netvor mal okrem iného namiesto úst divný krátky chobot, z ktorého strieľal zelené lepidlové guľky s vysokým obsahom kyseliny.
Čarodej si zavrel oči pre lepšie sústredenie a pomaly sa pobral ďalej s vytaseným mečom. Avšak ten by toho tvora nedokázal vôbec zraniť, jeho koža bola hrubá a odolná ako žula, ale na obranu by postačil. Jeho drápy neprejdú magickou oceľou. A aj to je jeden z dôvodov, prečo si zaobstaral magický meč a nie kúzelnú palicu ako ostatní mágovia.
Okrajom svojho vedomia zbadal rapstorlykov chvost. Okamžite sa prikrčil a vrhol po ňom mocné deštruktívne kúzlo, ktoré si už chvíľu pripravoval. Netvorov chvost bol nesmierne silný a zakončený jedovatou špičkou ostrejšou ako žiletka. Úspešne zasiahol, čím sa chvost roztrhol na dva kusy.
Len chvost.
V tom mu to došlo. Táto podivná kreatúra si ho predsa dokáže odtrhnúť ako jašterica, takže to bola pasca. A on si pri kúzlení hlúpo stiahol svoje vedomie naspäť do hlavy. Začal splietať kúzlo vytvárajúce magický štít, ale neskoro. Zhora zletelo trojmetrové monštrum a vystrelilo naňho pár guličiek. Čarodej v poslednej chvíli zamrmlal vyzliekacie kúzlo a otrávený plášť z neho spadol.
Tvor bol ohromný, telo samý sval a mág predpokladal, že bude aj tak ešte niekoľkonásobne silnejší. Nemýlil sa. Rapstorlyk sa zahnal naňho svojimi pazúriskami, ale dopadli na meč. Avšak náraz čarodeja odhodil pár metrov ďalej, kde sa zastavil pomocou levitácie, aby sa nedochrámal. Rovnakým spôsobom sa aj postavil.
To mal byť jeho koniec, ale tvor bol prekvapený, že meč sa nezlomil a nepretrhol aj jeho majiteľa. Rýchlo sa však spamätal a vyskočil, aby mohol kúzelníka rozdupať. Nohy pripomínali konské kopytá, ibaže boli väčšie a tvrdšie. Čarodejovi sa chvíľu pred jeho dopadom podarilo teleportovať preč a monštrum rozdrvilo iba kamene. Nahnevane zaškriekalo a pátralo po okolí. Teraz sa situácia z pred minúty vymenila.
Rapstorlyk stále nahnevane skúmal okolie, keďže čarodeja nevidel, chcel sa aspoň schovať. K hnevu sa pridala ďalšia emócia. Strach. Nikdy nikomu nič neurobil a napriek tomu ho chce tento čarodej zabiť.
Ostatní z jeho rodu boli trochu divokejší a chutilo im ľudské mäso, on ale nechcel požierať také slabé tvory. Avšak silných sa bál, tak sa stal vegetariánom, čo z neho urobilo najsilnejšieho jedinca jeho druhu, preto vlastne odolával tak dlho. A ľudia ho obviňujú, že kradne spanilé devy z blízkych dedín. Aká drzosť. Keby ho naháňali kvôli tej mrkve a kapuste to by pochopil, ale takto? Keď skoncuje s čarodejom pôjde sa sťažovať magickej rade, ktorá mu prezrie myšlienky a zistí, že má pravdu.
Konečne, pomyslel si, lebo mu chvost dorástol. Hneď nato zaňuchal čarodeja nosom výkonnejším ako má vlkolak, nuž sa pohol tým smerom. Avšak to bola zase len pasca. Mág vytvoril ilúziu svojho pachu, zatiaľ čo svoj reálny zatienil a prikradol sa k tvorovi odzadu a vrazil mu špičku jeho vlastného, nedávno odtrhnutého, chvosta do tela. Netvor zreval. Nasledoval ďalší úder. Otočiť sa už nestihol, jeho chvost napustený kyselinou mu začal zožierať vnútornosti.
„Je mi ľúto,“ bezcitne povedal čarodej umierajúcej kreatúre, „Vieš toho priveľa,“ a zasadil rapstorlykovi poslednú ranu z milosti. Pri krátkom monológu zrejme narážal na to, že on unášal spanilé devy a zvalil to na chudáka desivého tvora.
O pár hodín neskôr po tejto udalosti nastalo ráno a v blízkej dedine začali oslavovať mága, ktorý zabil démona lebo sužoval ich deti. Avšak ten sa v duchu usmial a pomyslel si, že skutočné sužovanie ešte nezažili.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.