Ohnivé pero Q3 2009: Drsná lekcia
Zachariáš sedel opretý lakťom o registračnú pokladnicu a znudene
hľadel
von na rušnú ulicu plnú ľudí, náhliacich sa za svojimi každodennými
povinnosťami. Vnútri v obchode bolo naopak mŕtvo.
Ohnivé pero Q3 2009: Otrasný deň
Konečne po robote. Aj keď je práca bankového úradníka splnením
mojich
snov, niekedy je toho jednoducho primoc. Pracovný deň strávený v tejto
kancelárii by zabil aj koňa, aspoň dnes určite.
Ohnivé pero Q3 2009: Posledný z Lost Springs
Bol pochmúrny sobotný podvečer. Dane Travis, tajomný pištoľník
s tvárou
dogy, mal náladu pod psa a predieral sa záclonou šedého dažďa na
pláňach
Wyomingu keď jeho nikdy nekončiacu cestu zastavilo malé a dávno
opustené
mestečko Lost Springs.
Ohnivé pero Q3 2009: Manželská výmena
„Sme tu prví?“ opáčil pán Novák. „Prví aj poslední – na
dnes.
Dovoľte, aby som vám to vysvetlil,“ doložil som rýchlo, keď som mu
v očiach uvidel nutkanie vstať.
Ohnivé pero Q3 2009: Prečo?
Prečo?! Prečo ma poslali brániť nejakú zapadnutú dedinu voči
nájazdníkom ? Mňa najlepšieho z planúcich mágov v ročníku!
Ohnivé pero Q3 2009: Experiment
Peter bol právom hrdý na svoj život. Pracoval ako úspešný
finančný
poradca, ktorý vďaka rozsiahlej klientele zarábal slušné sumy peňazí.
Býval v nádhernom dome, kde na neho čakávala atraktívna manželka
s dvoma
vydarenými deťmi.
Ohnivé pero Q3 2009: Skvelý deň
Šedivá obloha odzrkadľuje moje pocity, keď kráčam s mojim
kamarátom
Rodreom v pätách k starej továrni. Pri stenách počmáraných
ohavnými
graffiti, na popraskanom asfalte ozdobenom cigaretovými špakmi, stoja
dvaja
muži. Výborne. Prišiel.
Ohnivé pero Q3 2009: Kybermozog
Začalo to úplne nevinne. Moja pracovňa vždy vyzerala ako sklad
náhodne
pozbieraných a náhodne pohodených vecí. Bol to takzvaný organizovaný
chaos, ale vždy som vedel približne určiť miesto potrebného predmetu a
vždy som sa k nemu v krátkom čase dopracoval. Nedávno ma však
pochytilo
silné nutkanie všetky tie drobnosti, viac alebo menej dôležité,
potriediť
a zbytočnosti povyhadzovať. Stručne a jasne, upratať si.
Kalendár
Ohnivé pero Q2 2009: Prepad Brlohu, 23. 09. 2009, 17:42
Vkročil som dnu. Chránený geekovským plášťom neviditeľnosti som
preplával interiérom až k zadnému schodisku. Tam, v kúte
nestráženom
priemyselnými kamerami, som odhodil všetky zábrany. Zdupotal som po
schodoch
do suterénu a nekompromisným pohľadom prebodol veľkého chlapa za
pultom:
„Prišiel som po to, čo mi patrí!”
Ohnivé pero Q3 2009: Prežiť
Podľa vápencovo bledej pokožky a krvou podliatych očí identifikuje
Panter
mužov ako Krvilačných. Vzduchom sa nesie ich škrekľavý rehot,
v ušiach
zadrapuje ako šmirgľový papier. Dievča sa nezmôže na odpor, vyzerá
slabé
a dezorientované, šaty potrhané na franforce.
Ohnivé pero Q3 2009: Pár zošúverených jabĺk
Dni boli kruté. Odvtedy, čo bohovia vypustili krvavú vlasaticu, sa
diali
neopísateľné veci. Slnko spálilo takmer všetko živé, nemilosrdné
vetry
strhli prastaré duby posvätného hája a v noci z nebies padali ohnivé
kamene. Ľudia umierali po stovkách. Mestá zo dňa na deň stíchli.
Ohnivé pero Q3 2009: Zástera
Chcel som ten sen vyrozprávať dedovi. Keď som sa však vyhrabal z kajuty
a
došiel na mostík, nebol to už môj starý otec, ale vedec zabraný do
pokusu.
Stál uprostred mora schém a diagramov, čo poletovali okolo neho spolu
s rovnicami a obyčajnými poznámkami načiaranými priamo do vzduchu.
Ohnivé pero Q3 2009: Utekať čo najrýchlejšie
Šiel som špinavou nočnou ulicou plnou ľudských trosiek slabo
osvetlenou
niekoľkými zatiaľ nerozbitými lampami nočného osvetlenia a neónovými
nápismi ponúkajúcimi nejaký chlast alebo trošku potešenia v náručí
lacnej štetky.
Ohnivé pero Q3 2009: Úsvit
„Rada Oxionu sa práve stretla s diplomatom prichádzajúcim z planéty
Zem.
Chcú rokovať o spojenectve medzi našimi rasami“. „To by dopadlo“
pomyslel som si a vypol televízor.
Ohnivé pero Q3 2009: Vstupenka
„Dobrý deň,“ nesmelo som pozdravil a cez dieru v skle prestrčil
voľný
lístok. Sliepka ho vtiahla dnu a múdro sa naň zadívala. Po jej pravom
krídle bola rozložená mincovka, po ľavom automat na lístky rôznych
hodnôt
a zliav.
Ohnivé pero Q3 2009: Božské dialógy
Jedného dňa jeden človek zomrel. Definitívne. A tu, kde sa
väčšina
príbehov končí, ten náš ešte len začína.
Ohnivé pero Q3 2009: Podvodníci so smrťou
Sedel som v ambulancii onkológa, ktorý si čítal moju správu
z ultrazvuku
a mne sa zdalo, že si ju číta zámerne, aby mi nemusel pozerať do očí.
Ambulancia bola až nechutne čistá a zariadená bielym nábytkom. Vlastne
všetko bolo biele. Aj lekárove sandále a vešiak pri dverách. Iba ja som
kazil dokonalosť tohoto pracoviska.
Ohnivé pero Q3 2009: Piatok pätnásteho
Pobúrená pani pekárka Petra Pančuchová praštila plešatého pána
pekára
Petra Pančuchu päťkilovou panvicou po pravej polovici pozadia, pretože
príšerným prdom prerušil pokojne prebiehajúcu prípravu piatkového
pokrmu.
Pekelný pach prdu, pripomínajúci päťdňové ponožky, prilákal
podlých
protivníkov prebývajúcich pod prívodovým potrubím propán-butánu:
prašivé potkany pozmenené pôsobením plutónia, pahltné p
Ohnivé pero Q3 2009: Slučka
Muži, ktorí na Dannyho Torresa čakali pred dverami hotelovej izby, sa
mu
zjavne nechystali oznámiť, že sa stal šťastným výhercom v lotérii.
Vzduch sa v polnočnom meste stále chvel horúčavou, no i napriek
júlovému
počasiu mali na sebe tmavé obleky. Také, pod akými sa dobre dajú ukryť
rozličné predmety. Napríklad podpažné puzdro s 9 mm pištoľou.
Víťazi Ohnivého pera Q2 2009 odhalení!
Áno, víťazi. So zhodným počtov hlasov sa totiž na prvom mieste
umiestnili
dvaja autori…
Ohnivé pero Q2 2009: Sterilka
Martin to mal v živote trochu náročné. Osud, ten nespoľahlivý,
pravidlá
ignorujúci anarchista, mu do života nadelil podivnú danosť. Videl
baktérie
a vírusy. Nie všetky. Len tie nevítané, zdravie poškodzujúce. Ťažko
posúdiť, či to bol dar alebo hendikep.
Ohnivé pero Q2 2009: Kopanec
Autor sedel v najzastrčenejšom rohu miestneho pohostinstva a
vystrašene
hypnotizoval svoje pivo. V tomto čase tu bolo plno. Ktosi otvoril dvere.
Dym
z cigariet sa pohol k východu. Autor vytrhnutý z tranzu napäto
očakával
najhoršie.
Ohnivé pero Q2 2009: Alma mater
Zapálil som si Spartku a siahol po prvej krásavici z kraja. Colt
Peacemaker,
bubienková klasika s hlavňou tak dlhou, až by z toho jeden dostal
komplexy.
Samozrejme, nehovorím o sebe.
Ohnivé pero Q2 2009: Koniec je blízko
Zotrela som si z tváre posledný prach a klesla som na zem. Ostatní na
mňa
upreli začudovaný pohľad. Všimli si, že som sa vrátila sama skôr než
moje zakrvavené nohy, spotené handry a zaprášené vlasy. Z tmy
vystúpil
Pes a jeho prvá otázka ma vôbec neprekvapila: „Kde je tá malá ?“
Ohnivé pero Q2 2009: Za jedny prachy
V tejto poviedke bolo kvôli zverejneniu na našej stránke nevyhnutné
niektoré výrazy nahradiť ekvivalentom známeho „píp“. Tým však
čitateľov neoberáme o zážitok, naopak, ponúkame im zaujímavú
doplňovačku.
Ohnivé pero Q2 2009: Lovec vlkolakov
Etvik prechádzal mestom, občas sa zastavil, vysoko zdvihol hlavu a
zavetril.
Zatiaľ cítil iba ľudský pach. Nakukol do bočných uličiek a náhlivo
kráčal ďalej. Von z mesta a do polí, kde sa Oni najradšej
zdržiavajú.
Bol zahalený v tmavom plášti, na hlave mal kapucňu a jeho kroky
v mäkkej
tráve nebolo vôbec počuť. Bol rýchly, chladnokrvný a nebezpečný.
Ohnivé pero Q2 2009: Zabudnutý pergamen
Odsunula kameň v podlahe a so strachom sa obzrela. Všade bolo ticho, ale
to
neznamená, že ju nik nemôže pozorovať. Napriek tomu nikoho nezahliadla.
Bola už noc a mesiac svietil len cez jedno mozaikové okno do prostred
sály.
Možno sa niekto skrýva v tej tme, ale ona ho nevidí.
Ohnivé pero Q2 2009: Vtedy v Texase
Čakal som, kým príde chlapík, ktorého zabijem a následne zhrabnem
odmenu.
To bolo v poriadku. Takto som striehol už mnoho krát, a nikdy som s tým
nemal problém. Tentoraz však na tej prekliatej zaprášenej stanici
čakali
ďalší traja.
Ohnivé pero Q2 2009: Červená čiapočka
„Chalani, myslím, že toto nie je Bankov,“ neisto prerušil ticho
Lukáš.
„Sa mi zdalo divné,“ potvrdil Matej, „že nevidím cestu.“
„Cestu,
lavičku, značku,“ doplnil Matúš. „Nič,“ zakončil Jano. Chlapci
stáli medzi stromami a bezradne hľadeli jeden na druhého.
Ohnivé pero Q2 2009: Sila fantázie
Zvláštne, čosi ma obchádza, je to neodbytný pocit. Možno… Možno,
že…
neexistujem. Áno, áno, je to tak. Ja a moji spolubývajúci sme vymyslení
niekým z nás. Ale kým? Hm… Ako by sa to dalo zistiť… ZABIJEM ICH!
Jedného po druhom. Len čo sa mi táto skvostná myšlienka usadila v hlave
na
tvári sa mi rozlial blažený úsmev.
