Jeseň preletela ako list odfúknutý vetrom a ani sme sa nenazdali,
skončilo
sa ďalšie kolo súťaže amatérskych poviedok Ohnivé pero. Ďalej
zostáva
už len na vás, čitateľoch, aby ste vybrali víťaza.
Evreld sedel v chatrči a díval sa do ohňa. Miešal si čaj a pri nohách
mu
pobehovala neter: „Strýko, poď sa hrať na skrývačku!“ Nemohol
odporovať. Mala dlhé šatočky a ten najkrajší úsmev na svete.
V horskej doline sa pomaly prebúdzal život. Hmyz hrdinsky putoval
medzi
steblami trávy. Občas niektorý z kolonizátorov padol za obeť
šantiacim
hlodavcom.
Konečne mám pár voľných dní. Rozhodol som sa ich stráviť na
obľúbenej
horskej chate, kde som prežil už veľa nádherných chvíľ. Viem, že som
trošku staromódny, ale nemám rád miesta s robotickou obsluhou.
Posledné týždne mám dôvod byť v pohode. Doteraz som mal z nášho
výskumného projektu zmiešané dojmy. Je to fajn pocit posúvať ľudské
znalosti a schopnosti, byť niekým dôležitým, avšak neustále sledovanie
a
prítomnosť ochranky dáva zbohom pocitu slobody.
Pozoroval som ich zo strechy už od rána. Obe skupiny naberali na veľkosti,
na
kvalite výzbroje aj na zákernosti. Skúmali priestor medzi budovami
poškodenými už predošlými stretmi, niekoľko členov na oboch stranách
sa
pokúšalo infiltrovať do nepriateľských radov, nastavili dokonca
niekoľko
nášlapných mín.
Great Dane mi položil cez pult mokré laby na plecia. Bol to jeho
obľúbený
pozdrav. Hlavne keď lialo. „Tiež Ťa rád vidím, ale to už snáď
stačí.
A mohol si si lepšie vytriasť kožuch, nielenže smrdíš ako zmoknutý
kojot, ale ešte mi tu narobíš aj mláky. Ako obvykle?“
„No nič, takto sa nikam nedostaneme,“ povedal Fred snažiac sa
potlačiť
smútok. „Vieš čo, Deeny, celkom sa teším. Užijeme si to.“ „Toto
bude
náš najlepší výlet v živote,“ spokojne dodal Deeny. Ani len
netušil,
ako veľmi sa mýlil …
Milujem jeseň a to z jediného dôvodu. Vtedy mi totiž môj priateľ
posiela
listy. Denne celé náruče listov. Nemusí, keďže sme v neustálom
osobnom
kontakte, ale on chce. Večer čo večer sa v tomto ročnom období vraciam
do
izby s novým nočným čítaním.
Zachariáš sedel opretý lakťom o registračnú pokladnicu a znudene
hľadel
von na rušnú ulicu plnú ľudí, náhliacich sa za svojimi každodennými
povinnosťami. Vnútri v obchode bolo naopak mŕtvo.
Konečne po robote. Aj keď je práca bankového úradníka splnením
mojich
snov, niekedy je toho jednoducho primoc. Pracovný deň strávený v tejto
kancelárii by zabil aj koňa, aspoň dnes určite.
Bol pochmúrny sobotný podvečer. Dane Travis, tajomný pištoľník
s tvárou
dogy, mal náladu pod psa a predieral sa záclonou šedého dažďa na
pláňach
Wyomingu keď jeho nikdy nekončiacu cestu zastavilo malé a dávno
opustené
mestečko Lost Springs.
„Sme tu prví?“ opáčil pán Novák. „Prví aj poslední – na
dnes.
Dovoľte, aby som vám to vysvetlil,“ doložil som rýchlo, keď som mu
v očiach uvidel nutkanie vstať.
Prečo?! Prečo ma poslali brániť nejakú zapadnutú dedinu voči
nájazdníkom ? Mňa najlepšieho z planúcich mágov v ročníku!
Peter bol právom hrdý na svoj život. Pracoval ako úspešný
finančný
poradca, ktorý vďaka rozsiahlej klientele zarábal slušné sumy peňazí.
Býval v nádhernom dome, kde na neho čakávala atraktívna manželka
s dvoma
vydarenými deťmi.
Šedivá obloha odzrkadľuje moje pocity, keď kráčam s mojim
kamarátom
Rodreom v pätách k starej továrni. Pri stenách počmáraných
ohavnými
graffiti, na popraskanom asfalte ozdobenom cigaretovými špakmi, stoja
dvaja
muži. Výborne. Prišiel.
Začalo to úplne nevinne. Moja pracovňa vždy vyzerala ako sklad
náhodne
pozbieraných a náhodne pohodených vecí. Bol to takzvaný organizovaný
chaos, ale vždy som vedel približne určiť miesto potrebného predmetu a
vždy som sa k nemu v krátkom čase dopracoval. Nedávno ma však
pochytilo
silné nutkanie všetky tie drobnosti, viac alebo menej dôležité,
potriediť
a zbytočnosti povyhadzovať. Stručne a jasne, upratať si.
Vkročil som dnu. Chránený geekovským plášťom neviditeľnosti som
preplával interiérom až k zadnému schodisku. Tam, v kúte
nestráženom
priemyselnými kamerami, som odhodil všetky zábrany. Zdupotal som po
schodoch
do suterénu a nekompromisným pohľadom prebodol veľkého chlapa za
pultom:
„Prišiel som po to, čo mi patrí!”
Podľa vápencovo bledej pokožky a krvou podliatych očí identifikuje
Panter
mužov ako Krvilačných. Vzduchom sa nesie ich škrekľavý rehot,
v ušiach
zadrapuje ako šmirgľový papier. Dievča sa nezmôže na odpor, vyzerá
slabé
a dezorientované, šaty potrhané na franforce.
Dni boli kruté. Odvtedy, čo bohovia vypustili krvavú vlasaticu, sa
diali
neopísateľné veci. Slnko spálilo takmer všetko živé, nemilosrdné
vetry
strhli prastaré duby posvätného hája a v noci z nebies padali ohnivé
kamene. Ľudia umierali po stovkách. Mestá zo dňa na deň stíchli.
Chcel som ten sen vyrozprávať dedovi. Keď som sa však vyhrabal z kajuty
a
došiel na mostík, nebol to už môj starý otec, ale vedec zabraný do
pokusu.
Stál uprostred mora schém a diagramov, čo poletovali okolo neho spolu
s rovnicami a obyčajnými poznámkami načiaranými priamo do vzduchu.
Šiel som špinavou nočnou ulicou plnou ľudských trosiek slabo
osvetlenou
niekoľkými zatiaľ nerozbitými lampami nočného osvetlenia a neónovými
nápismi ponúkajúcimi nejaký chlast alebo trošku potešenia v náručí
lacnej štetky.
„Rada Oxionu sa práve stretla s diplomatom prichádzajúcim z planéty
Zem.
Chcú rokovať o spojenectve medzi našimi rasami“. „To by dopadlo“
pomyslel som si a vypol televízor.
„Dobrý deň,“ nesmelo som pozdravil a cez dieru v skle prestrčil
voľný
lístok. Sliepka ho vtiahla dnu a múdro sa naň zadívala. Po jej pravom
krídle bola rozložená mincovka, po ľavom automat na lístky rôznych
hodnôt
a zliav.
Kalendár
Jedného dňa jeden človek zomrel. Definitívne. A tu, kde sa
väčšina
príbehov končí, ten náš ešte len začína.
Sedel som v ambulancii onkológa, ktorý si čítal moju správu
z ultrazvuku
a mne sa zdalo, že si ju číta zámerne, aby mi nemusel pozerať do očí.
Ambulancia bola až nechutne čistá a zariadená bielym nábytkom. Vlastne
všetko bolo biele. Aj lekárove sandále a vešiak pri dverách. Iba ja som
kazil dokonalosť tohoto pracoviska.
Pobúrená pani pekárka Petra Pančuchová praštila plešatého pána
pekára
Petra Pančuchu päťkilovou panvicou po pravej polovici pozadia, pretože
príšerným prdom prerušil pokojne prebiehajúcu prípravu piatkového
pokrmu.
Pekelný pach prdu, pripomínajúci päťdňové ponožky, prilákal
podlých
protivníkov prebývajúcich pod prívodovým potrubím propán-butánu:
prašivé potkany pozmenené pôsobením plutónia, pahltné p
Muži, ktorí na Dannyho Torresa čakali pred dverami hotelovej izby, sa
mu
zjavne nechystali oznámiť, že sa stal šťastným výhercom v lotérii.
Vzduch sa v polnočnom meste stále chvel horúčavou, no i napriek
júlovému
počasiu mali na sebe tmavé obleky. Také, pod akými sa dobre dajú ukryť
rozličné predmety. Napríklad podpažné puzdro s 9 mm pištoľou.
Áno, víťazi. So zhodným počtov hlasov sa totiž na prvom mieste
umiestnili
dvaja autori…
Martin to mal v živote trochu náročné. Osud, ten nespoľahlivý,
pravidlá
ignorujúci anarchista, mu do života nadelil podivnú danosť. Videl
baktérie
a vírusy. Nie všetky. Len tie nevítané, zdravie poškodzujúce. Ťažko
posúdiť, či to bol dar alebo hendikep.