Prečo?! Prečo ma poslali brániť nejakú zapadnutú dedinu voči nájazdníkom ? Mňa najlepšieho z planúcich mágov v ročníku! Vôbec neviem prečo , ale rozčuľuje ma to. Ja chcem ukázať svoje zručnosti v pravom boji , nie len zoškvariť pár banditov. Hmm, nič nenarobím , musím si ísť zabaliť veci. Zajtra o taktom to čase už budem na ceste do tej prekliatej dediny…
Strhol som sa na hlasné rinčanie.
„Čo do pekla …?!“ To sú poplašné zvony! Čo sa deje ?!
Rýchlo som hodil na seba šaty , schmatol večne horiacu palicu a vybehol z hostinca kde nás ubytovali.
„O čo tu ide ?! Prečo ten poplach ?!“ a vtedy som začul.
„Všetci na stanovištia uctievači chaosu sa blížia k dedine,“ kričal Sigmarov kňaz bojovník , bežiac na stanovište.
To neboli len obyčajný banditi, to bol kompletný oddiel armády chaosu, ktorý by dedinu bez mihnutia oka zrovnal so zemou! Rýchlo musím niečo vymyslieť !
Obrovská masa kacírov sa začala hnať smerom na nás , ich škrekot bol čo raz hlasnejší .
„ZA SIGMARA !“ kričali Sigmarovy kňazi, zaujímajúc obrannú formáciu so štítmi v jednej ruke a kladivami v druhej.
„ZHORTEE !“ zakričal som z plných pľúc a mávnutím ruky podpálil 20 kacírov. Ich škvariace sa mäso im značne spomalilo postup.
„AANO , HORTEE , HORTEEE!“ ďalší môj pohyb zapálil 50 bezbožníkov ,ktorý začali vrieskať od bolesti.
„ZHORTE V MOJICH PLAMEŇOCH!!“ vrieskal som v adrenalínovej agónií z môjho prvého boja a zovretím ruky všetci horiaci kacíri explodovali ako krvavý ohňostroj.
„HAHAHA , tak čo ! Máte už do…,“ moje ústa a nohy všetkých obrancov zamrzli na mieste.
Prastará bytosť v obrovskom brnení , plného očí a symbolov chaosu dopadla medzi kacírov. Jeho démonický smiech zasieval črepiny strachu do mysle každého obrancu a jeho slová o našej prehre pôsobili ako kliatba. Niektorí dedinčania začali behať a kričať dookola akoby videli najhoršie nočné mory. Iný zo sklenenými očami ležali na zemi beznádejne čakajúc na smrť.
Moje nohy chceli bežať , chceli utiecť. Ale moja myseľ , trénovaná na to byť najsilnejšou časťou môjho tela , odrazila kliatbu chaosu!
„ Zhor v PEKLE!“ hodil som ohnivú guľu smerom na neho.
Symboly na brnení zažiarili ako guľa narazila. No na moje prekvapenie ju pohltili , až z nej ostali len malé iskričky. Vtedy uprel zrak na mňa.
„HAHAHA myslíš si ,že s týmito prskavkami ma porazíš ?! Hahaha tento boj nikdy nevyhráte ! Ale je to škoda ,že toľko dobrých bojovníkov bojuje v mene falošných bohov. Zložte zbrane , pokľaknite a odprisahajte vernosť bohom chaosu jediným pravým bohom a ja vás ušetrím!“ bol to len ďalší pokus o ovládnutie našich myslí.
„Nikdy,“ pomyslel som si. Rýchlo, rýchlo musím niečo vymyslieť inak je s nami koniec.
V akadémií nás učili že môžeme spáliť samých seba ak sa budeme snažiť vyčarovať príliš silné kúzlo bez pomoci a tréningu. Ale nemám inú možnosť , je to naša jediná šanca ako prežiť. Možno umriem pri procese ale budem zapísaný v najväčšej kronike najslávnejších Planúcich mágov. Musím to spraviť.
Začal som sa plne sústrediť na malí plamienok v mojej mysli. S každou ďalšou sekundou plameň rástol do väčších a väčších rozmerov. Už som začínal cítiť ako sa na mne zapaľuje oblečenie.
„Musím sa koncentrovať , musím zostať sústredný“ to jediné mi rezonovalo v mysli.
No moje snaženie už upútalo aj bytosť v démonickom brnení . V tom momente si začala presekávať cestu ku mne zabíjajúc rovnako obrancov aj kacírov. Pričom stále kričala, nech sa prestanem hrať na hrdinu , že aj tak to nemá cenu ,že jeho zabiť nedokážem nech radšej pokľaknem pred pravými bohmi chaosu.
Z toho mi bolo jasné , že sa obáva môjho kúzla. Pridalo mi to nádej, ktorá ešte väčšmi rozhorievala oheň v mojej mysli. No moje telo už bolo žijúcou fakľou , vôbec som nevedel ako dlho ešte vydržím a či to bude stačiť.
Keď v tom zvláštny pocit sa začal rozlievať mojím telom. Pocit zmierňujúci bolesť , ktorý mi dovoľoval sústrediť sa ešte o kúsok dlhšie.
Šampión chaosu nebol jediný, ktorý si všimol čo sa snažím spraviť. Jeden z kňazov sigmara použil všetku svoju duchovnú silu , ktorú nazbieral v boji aby liečil moje znovu otvárajúce sa zranenia a držal ma pri živote trochu dlhšie.
Posledná sekunda pred tým ako som stratil vedomie , bol najkrajší moment môjho života.
Čistý prúd ničivej sily ohňa vyšľahol z mojich rúk ako pekelný jazyk vyparujúci všetko čo mu stálo v ceste. Na konci ktorej trafil démonického bojovníka , roztápajúc ho na mláku tekutého kovu.
Jeho duša zavrešťala tisícom výkrikov zlosti a vrátila sa do warpu ,
dimenzie bohov chaosu.
Moja povinnosť bola u konca , vyhrali sme.
Sigmar posväť nám všetkým.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.