Ohnivé pero Q3 2009: Úsvit

„Rada Oxionu sa práve stretla s diplomatom prichádzajúcim z planéty Zem. Chcú rokovať o spojenectve medzi našimi rasami“. „To by dopadlo“ pomyslel som si a vypol televízor. Zem a pozemšťanov , ani ja, ani moji krajania nemáme moc v láske. Planéta plná bojov o moc a ničenia prírody. Naša civilizácia dlhé stáročia pracuje na biologických výskumoch, čím dosiahla harmóniu s prírodou. Sme úplne sebestační, vieme vypestovať všetko počnúc domami , končiac vesmírnymi stanicami. Všetko je organické a skoro všetko živé ,okrem ulíc a ciest ,ale tie sú vypestovávané. Takže nepotrebujeme spojenectvá od ktorých sa nedá čakať nič dobré. Po kúpeli, som si obliekol moj zan, čo je niečo ako druhá koža ktorá by sa dala prirovnať k oblečeniu. Je to veľmi praktické, nijako neobmedzuje v pohybe a prispôsobuje priedušnosť aj teplotu potrebám majiteľa. Len čo som vyšiel na ulicu, už na mňa čakal Gerni, aj s autom Morn. Tesne pred odchodom sme ešte Mornovi dali čo nám ostalo z raňajok. Pripútal nás a zliezol na diaľnicu, čo je tunel štyri krát štyri metre. Morn je presnejšie vozidlo o ôsmych nohách. Využívanie všetkých stien tunela je šetrné na miesto a každé takéto vozidlo má takzvaný netopierí zmysel. Cíti prítomnosť iných oveľa skôr, než sú viditeľné. Po hodine sme dorazili pred základňu kde obaja s Gernim pracujeme. Gerni hladkajúc Morna mu ďakoval za cestu a ešte mu podal kúsok jedla. Šťastne zabručal a zložil sa na vyznačené miesto. Bolo prijatých 12 nováčikov ktorým som dával inštruktáž o vybavení. „Toto je nuklicitné brnenie najnovší model, priľne pevne k nositeľovi, čím je veľmi pohodlné a ovládateľné. Pracuje na princípe zmršťovania sa buniek na jedno miesto, čím zabránia prieniku cudzieho telesa aj na blízku vzdialenosť. Avšak treba byť na pozore pred zbraňami emitujúcimi energetický výboj alebo teploty nad 5000°C. Tie ho veľmi rýchlo opotrebovávajú a pri priamom zásahu ho môžu úplne vyradiť. Po bežných stretoch alebo zásahu pevným objektom sa po krátkom čase zregeneruje. Taktiež dokáže zregenerovať menšie zranenia aj nositeľovi. Ďalej k brneniu každý dostanete Durit, čo je oktagón zo špeciálne naprogramovaných tvrdených buniek, ktoré sa na povely alebo v prípade priameho držania v ruke na nervový impulz mozgu, dokážu zmeniť na ľubovolnú sečnú, bodnú alebo reznú zbraň tvrdšiu než diamant, takže používať s rozvahou. Nie ste tu preto aby sme vás každú pol hodinu zošívali znovu dokopy. Ďalej má každý UVP-139, čo je útočný vrhač projektilov, ktorý sám produkuje a na podnet majiteľa vystreľuje projektily guľovitého tvaru obalené organickou kyselinou, ktorá dodáva prieraznosť. Vaše brnenia sú imúnne voči nej, takže v prípade rukojemníckeho scenára netreba váhať pri strelbe na nepriateľa.“ V tom vošiel Greni : „Zirom máš prísť za veliteľom.“ Dobre v ďalšej inštruktáži budeme pokračovať zajtra, rozchod!

Po ceste do veliaceho strediska ma Gerni stihol v rýchlosti informovať o situácii : „Naše Sozility 4 a 5 zachytili neidentifikovateľný pohyb v sektoroch Utovských lesov. Zatiaľ nevieme o čo ide ale je tu podozrenie ,že môže ísť o špionáž alebo terorizmus. Zober si Raanu, Lika, Siha a Zariho. Vybavenie je nachystané výsadok presne o 17:44.“ Všetci sme v pokluse nastúpili do výsadkového Gytrotora, pomaly štartujúceho smerom k miestu výsadku.

Po dopade už velenie bolo na mne : „Držte sa pokope! Formácia 4! Maskovanie 31!“ . Presne podľa cvičení môj tím začal postupovať bližšie k okraju tmavého a hustého lesa. Začalo sa zvečerievať a silnejúci vietor predpovedal dážď. Pripravení na všetko, viedli naše kroky hlbšie do lesa. Šušťanie a chrapčanie sa šírilo spomedzi kvapiek, dopadajúcich na listy. Opatrné nakračovanie, striedali krátke obhliadky. Akonáhle padla tma, bolo všetko ešte horšie. Morálka rapídne klesala každú sekundu. „Kríííí, Krííííí“ ohlušilo nás a spoza stromu vybehol risan, štyri ostré pazúry a ešte ostrejší zobák, ktorý skočil na Lika. „Aaaa“ zvrieskol „Dajte to zo mňa dole!“ kričal. V momente som vytiahol durit a hodil smerom na risana. „Azrak“ zakričal som. Vtedy durit zmenil podobu na kopiju a rozpáral risana skrz na skrz. „Aaaa, dajte ho dole!“ Lika neprestával vrieskať ako na neho vytekali vnútornosti. Rýchlo k nemu pribehli ostatní a pomohli mu vstať. Zari, náš medic, ho hneď prezrel. Nemal ani škrabnutie , brnenie všetko zastavilo. Po malej obhliadke či na nás nestriehne ešte nejaké prekvapenie sme sa psychicky poznačený útokom risana, z kroka na krok postupovala naša skupina ďalej do útrob lesa. Tu zrazu všetko stíchlo, len kvapky tichučko čľapotali a tlkot sŕdc začal prehlušovať ostatné zvuky. Všetci cítili, že niečo nie je v poriadku. Zrazu záblesk preťal čiernu tmu a Siho padal k zemi. „Pascáá!“ zvrieskol som ťahajúc Siha za najbližší strom. Jačavé zvuky zbraní neznámych útočníkov bičovali ticho lesa. „Nenechajte sa trafiť, majú plazmové pušky!!“ Ľudia mali len prototyp, ako ich tak rýchlo vyrobili, prebleslo mi hlavou. Tieto zbrane dokázali odstaviť naše brnenia jednou dvoma ranami. Vtedy sa už ozývalo kvílenie všetkých zbraní, Raana a Lika opätovávali paľbu. „Krycia paľbáá!!!“ kričal Zuri snažiac sa prekľučkovať ku mne. Jačanie a kvílenie zosilnelo, otvárajúc cestičku pomedzi dážď guliek pre Zuriho. „Siho ,Siho, preber sa, budeš v poriadku vydrž!“ opakoval. Rýchlo mu obrezal predný plát brnenia. „Vďakabohu je len omráčený. Brnenie zastavilo strelu, ale je úplne spečené ,nedá sa viac použiť.“ V tom „Cink“ , niečo narazilo o kameň. „K zemií!“ skočil som na Siha a Zuri zaľahol. Burácajúca explózia granátu otriasla lesom.

„Vprééd!“ kričím vybiehajúc k najbližšiemu stromu. Za mnou hneď vyrazil Liko. Raana sa nás snažila kryť paľbou. No nepriateľská serenáda zbraní zosilnela: „Lika to dostal, Lika to dostal“, kričí Raana. V tom zavitie zbrane nesúce smrť na konci taktu vyletelo z húštiny. „Nieé!!“ ,zvrieskol som, no už bolo neskoro. Lika ležal s dierou prepálenou v hrudi. „Nieéé“ bolo stále jediné čo sa mi dralo z úst. Spolu s Raanou naše zbrane spustili kvílenie smrti do húštiny odkiaľ vyšli výstrely. „Aaa!“ zaznelo no nič nebolo vidieť. Riskol som pohľad za seba vnímajúc len Zuriho nevládne telo padajúce k zemi. V tom spoza stromu vyšla tmavá silueta a mierila na Siha. Už, už vyzeralo, že vystrelí. „Kazrak“ ozvalo sa, postava znehybnela až pomaly klesla k zemi. Siho sa dvíhal so zakrvaveným duritom premeneným na dlhý bodák nad telo tmavej siluety. Kvílenie ustávalo len ozveny smrti potichu zanikali v útrobách lesa. Dych sa spomalil, srdcia bubnovali dvanástu hodinu a nikto nevedel či žije alebo si nestihol uvedomiť že je mŕtvy. Znenazdajky ostrý kvílivý zvuk prerezal krvilačné ticho. Ostreľovač blyslo mi hlavou. No to už Siho trafený do ramena padal k Raane kryjúcej sa za kameň. Tu zrazu ďalšie cink! Rovno pri nich. Siho nezaváhal ani na pol sekundy a skočil na granát. Ďalšie burácanie krvavého ohňostroju otriaslo lesom. Kusy tela lieteli na všetky strany. To Raana už nevydržala vybiehajúc pálila všetkým čím mohla pred seba. Vybiehajúc hneď za ňou snažiac sa umlčať navždy všetko čo by sa jej chcelo len dotknúť som ju kryl. Keď tu zrazu odraz niečoho vo výške stromu sami zablysol v oku. „V korunee!“ kričím. Obaja sme vypálili salvy smrti tým smerom. Už len bolo počuť ako sa lámu vetvičky pod váhou niečieho tela. „Si v poriadku?“ pýtal som sa Raany. Roztraseným hlasom prisvedčila. Vyhrali sme ,ale stálo to za tie životy?! pýtal som sa sám seba. Pretože bitku sme vyhrali, ale vojna práve začala.