Jedného dňa jeden človek zomrel. Definitívne. A tu, kde sa väčšina príbehov končí, ten náš ešte len začína.
Telo Sarazina Faestreda bolo zožraté obzvlášť inteligentným tvorom z rodu Pogona (a pre potreby poviedky sa stalo absolútne nepodstatným), ale jeho duša, tá sa ocitla na celkom nečakanom mieste – tým miestom bolo nebo.
Uprostred neba, sťa prízrak z dôb dávno minulých, sedel starodávny deduško. Čo starodávny, vari najstarší starec na svete – tak neuveriteľne starobylý bol.
„Ahoj,“ zamával deduško.
„Eh, ahoj,“ odkašľala si Sarazin. Bol z toho všetkého veľmi nesvoj. „Kde to som?“
„Nuž, synu, toto je nebo,“ vysvetlil starec.
„N-nebo? Ja som v nebi?“ zopakoval Sarazin ohromene. „To je… nemôžem tomu uveriť! No, je nejaké… hm, malé.“
„Ale útulné, nie?“
„Hej, útulné… a divné.“
Izba bola plná blikajúcich vecičiek netušených významov. Sarazinovi to stále akosi nešlo do hlavy… Veď v nebi mali spievať zbory anjelské, malo byť nadpozemsky krásne a plné radosti, no jemu sa zdalo až desivo prázdne a plné blikajúcich vecičiek.
„To tu okrem vás nikto nie je?“
„Veru, ešte nikto,“ prikývol starec. „Len ty, moja najobľúbenejšia postava… Ale načo smútiť? Už mám v pláne vymyslieť si ešte zaujímavejšieho týpka! Na všetkých by sa usmieval, uzdravoval by malomocných a radil by ľuďom aby sa k sebe správali pre zmenu slušne…“ starec sa zamyslel a začal zhovárať sám so sebou. „Len by to ešte chcelo dramatický koniec. Každý príbeh predsa musí…“
„Prepáčte ale, vy ste ma vymysleli?“
„Ale samozrejme!“ tleskol dedko nadšene. „Môžem vymýšľať ľudí, zvieratá, príbehy, celé ríše – dokonca celé svety! Ten tvoj som vymyslel v jeden pekný augustový večer.“
„A vy ste…“„Ja som tvoj Boh.“
„Aha… a ja som vo vás neveril,“ zahanbil sa Sarazin.
„To ja viem,“ žmurkol Boh.
„Ako?“
„No, mám tu toto,“ ukázal Boh na čierne plátno v lesklom ráme. (Bola to plazmová obrazovka s trojmetrovou uhlopriečkou, ale to Sarazin nemohol vedieť. Boh ho zasadil do sveta, ktorý sa k plazmovým obrazovkám nestihol dopracovať… alebo ich už stihol zabudnúť? Ťažko povedať, veď Boh nepozná žiadne časové obmedzenia. Vďaka tomu má v tom čo bolo a čo ešte len bude poriadny mix. Nuž, taký je údel bohov.)
„Čo to je?“
„To je televízia.“
„Tele… a na čo to je?“
„Nuž, synu, televízia môže ukazovať veľmi veľa vecí! Posledných 12 miliárd rokov tu dávajú jeden veľmi dlhý seriál. Volá sa Ľudstvo a už speje k svojmu koncu.“
„Vy viete ako skončí?“
„Synu, ale to je rúhanie! Ja som predsa Boh a Boh vie všetko!!! Tebe, pozemšťan, tebe stačí vedieť toľko, že skončí zle,“ Boh sa démonicky zasmial a zapol televíziu.
Na obrazovke sa ukázala ulica preplnená ľuďmi, ktorí sa hemžili do všetkých strán, jeden cez druhého, v upnutých hávoch, otrhaných nohaviciach, alebo v hriešne krátkych sukniach (tie sa Sarazinovi pozdávali).
„Toto sú súčasný ľudia. Konkrétne relatívne nový druh Homo Sapiens Komercius, potomok celkom podarených (lenže už zastaraných) Homo Sapiens Sapiens. Po evolučnej stránke to je výrazný krok späť – dokonalý príklad konzumného a nezmyselného bytia, kvôli ktorému celý môj seriál skončí.“
„Zošlete na ľudstvo pohromu?“ zaujímal sa Sarazin a už si predstavoval, ako ten húf ľudí na ulici zaplaví voda. Alebo zmetie víchor. Alebo ako sa z nebies spustí ohnivý dážď…
„Synu, čítal si ty vôbec bibliu?“
Sarazin pokrútil hlavou.
„A teória veľkého tresku ti tiež nič nehovorí, že? Pozri, ja som stvoril celý celučičký vesmír a všetko v ňom – i teba. Som Veľký tvorca, nie ničiteľ! Ľudstvo sa zničí bez môjho pričinenia… vlastne,“ opravil sa znechutene, „už dávno sa ničí.“
„Nestálo by za to ľudí zachrániť?“ nadhodil Sarazin. „Čo budete pozerať potom?“
„Ale, synu, vari si nemyslíš, že som stvoril LEN ľudí? Pchá, ešte mám hromadu civilizácií, na ktoré budem môcť pozerať,“ prezradil Boh a obraz v ráme sa zmenil.
Plazmová obrazovka teraz ukazovala gigantickú hubu pri ktorej stáli dve nahé chobotnice, (boli to samozrejme mimozemšťania, ale Sarazin v nich videl len trošku výstredné chobotnice na súši). Odlomili si kúsok z klobúčika a veľmi láskavo ho zožuli.
„Á, zas ten diabol! Do pekla s ním!“ zahrmel sa Boh.
„Diabol? Žiadneho tam nevidím.“
„Ale vidíš, tá huba uprostred, z ktorej si odtrhli…“
„Nemal to byť strom poznania? Nemali trhať jablká?“
„Nie, nemali,“ pokrútil Boh hlavou. „Do každej rajskej záhrady som umiestnil lysohlávku poznania. Vezmi si takého Adama a Evu – mali obrovskú záhradu s množstvom plodov, ale oni si museli odtrhnúť práve z lysohlávky! Keby nesiahli po poznaní boli by naveky a šťastný. Lenže oni vymenili šťastie za rozum… ale tak mi napadá, že ty nemáš čo hľadať v nebi!“
„Teda,“ vyhováral sa Sarazin, „možno som za života kradol, klamal, zvádzal a podvádzal, ale inak som osobnosť, naozaj! Nechajte si ma tu, neoľutujete!“
„Možno nie… ale na nebo si príliš rozumný. Čaká ťa peklo.“
Sarazin zhrozene preglgol.
„Peklo?“
„Peklo je miesto neuveriteľných múk: musíš tam premýšľať,“ uškrnul sa Boh. Po chvíli dodal: „Naveky.“
Sarazin zbledol.
„A v-vari Boh nie je l-láska? Mohli by ste sa zľutovať a nechať ma…“
„Ale Boh je aj spravodlivosť,“ zahrmel starec. „Ako by sa zatvárili tí, ktorí viedli svätý život a dostali sa do neba, keby som tu nechal tvora pošpineného inteligenciou?“
„Aký svätý, veď nebo je prázdne,“ namietal Sarazin zúfalo.
„To je síce pravda, ale tu ide o princíp…“ vysvetlil Boh a Sarazin Faestred sa prepadol niekam do prázdna…
…a tam premýšľal. Naveky.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.