Peter bol právom hrdý na svoj život. Pracoval ako úspešný finančný poradca, ktorý vďaka rozsiahlej klientele zarábal slušné sumy peňazí. Býval v nádhernom dome, kde na neho čakávala atraktívna manželka s dvoma vydarenými deťmi.
Skrátka nádherný život. Teda bol by nádherný, keby ho stále netrápili idiotské sny. Vlastne ani nevedel kedy začali. Postupne sa mu čoraz častejšie opakoval rovnaký sen. Zo začiatku to nebolo také hrozné. Najskôr sen prichádzal len raz až dva razy do mesiaca a aj to len na chvíľku. Keď sa zobudil matne si spomínal na akési zvláštne laboratórium. Sen však prichádzal čoraz častejšie a jeho obsah bol čoraz desivejší. Peter sa začal budiť zaliaty potom a s nepríjemným pocitom, že s jeho psychikou ktosi manipuluje. Bol unavený aj po celonočnom spánku a hrozne ho bolievala hlavy.
Pocit, že s ním niekto manipuluje bol postupne neznesiteľný. A sen čoraz podrobnejší a strašnejší. V poslednej dobe ho mal každú noc. Nebol to už len letmý pohľad do laboratória, dávno v ňom boli desivé podrobnosti. V prvom rade zistil, že predmetom experimentu je on sám. V tom sne však nebol človekom, ale strojom a ľudia okolo neho mu nejakým neznámym spôsobom vkladali do psychiky niečo nové. To nové však bolo príšerne cudzie a bolestivé.
Chcel kričať, ale nešlo to. Prebudenie sa vždy rovnalo vykúpeniu z pekla.
Po návšteve lekára, z ktorej si doniesol krabičku liekov, mu bolo pár dní lepšie. Teda tých pár dní, počas ktorých nebolo nočné laboratórium také zreteľné. Po niekoľkých dňoch už nepomáhali ani lieky. Zase bol každú noc v desivom a chladnom laboratóriu ako pokusný objekt. A už nielen v noci!
V poslednom čase mával tieto vízie aj cez deň. Prichádzali nepredvídateľne a často. Keď išiel po ulici, doma, vo vani, skrátka všade. Akoby ho neznáma démonická sila vytrhávala z reality a ponárala do sveta čistej hrôzy, kde manipulovali s jeho psychikou. A všetko bolo čoraz hroznejšie.
Vtedy začal prvý raz uvažovať o samovražde. Ak má byť život takýto, nestojí za prežitie.
Výstup na strechu najvyššieho paneláku mal nádhernú príchuť oslobodenia. Dopad na zem ani necítil…
Všade okolo boli steny. To, že stále vníma ho neprekvapilo. Bol zas v laboratóriu, ale už sa nebál. Rodina, práca a úspešný život finančného poradcu nemali žiaden zmysel. A ani mať nemohli. Počítače žiaden vlastný život nemajú.
Experiment, ktorého účelom bolo naprogramovať počítaču virtuálnu realitu a skúmať jeho reakcie, nedopadol úspešne.
Účelom tohto projektu bolo posunúť vývoj umelej inteligencie na vyššiu úroveň.
Nikto však zatiaľ nevie, prečo pokusný počítač začal odmietať naprogramovanú realitu a stále sa vracal do východiskového stavu. Aj keď mu bol program stále obnovovaný, žiadne trvalejšie účinky sa nedostavili. Neskôr bol posun vedomia počítača do virtuálnej reality čoraz ťažší.
Projekt bol pre celkovú náročnosť predčasne ukončený. S ďalšími podobným experimentom sa počíta až o dva roky.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.