Neviem kde som a čo tu hľadám. Neviem aký je dnes deň a kto je
vládcom
tejto (ktorej?) krajiny. Neviem ani len kto som ja.
„Mysli!“ Bytosť kričala do ťaživej hmly naokolo. „Tak mysli!“
znela,
akoby na rozkaz, jediná zúfala myšlienka, no i ju takmer okamžite
pohltil
hustý ťaživý opar. Bojovala proti narastajúcemu strachu a snažila sa
byť
tým kým je a kým byť má.
Pohľad do očí prvého žabopsa, ktorého som videl, si budem pamätať
do
smrti. Nebude to trvať dlho, aj keď sa snažia ako vedia. Bolo to
ako dnes.
Malý psík, konkrétne kokeršpaniel, naňho zízal spoza riedkych
mreží
úložného boxu. Potkanoidy mávali v obľube hlavne psie mäso, čo bolo
ešte stále predmetom skúmaní a búrlivých vedeckých, či
laboratórnych
diskusií. Podobné záležitosti ho však nezaujímali.
Kolísavým pohybom som sa postavil na špičky a znova klesol späť na
päty,
ktoré o seba jemne narazili. Ozvalo sa tiché ťuknutie dokonale
naleštenej
kože mojich čiernych pod kolená siahajúcich čižiem.
Nebom otriasala zúrivá búrka. Koruny stromov sa vo vetre vlnili ako
nekonečné zelené more. Bezmocné listy rastlín sa odtŕhali od svojho
večného domova a nechali sa unášať do šírej diaľky sivej oblohy.
Vo dverách sa objavila tmavá postava, tvár mala orámovanú kapucňou.
„Boh
s tebou,“ pozdravila. Sediaci si mlčky premeral nezvaného hosťa svojim
božským okom.
Andrew Grant pracoval pre korporáciu Monsanto. Kedysi. Začal pred
dvadsiatimi
rokmi (keď nič nenaznačovalo, že to raz bude najmocnejšia korporácia
planéty) a skončil pred necelými dvoma hodinami. Pred polhodinou len
tak-tak
ušiel pred nájomným vrahom.
Bolestivo som sa preberal z desivého sna. Nad hlavou mi lietali čierne
vesmírne lode. Ich trupy pripomínali otvorené hrudné koše s trčiacimi
rebrami. Z trysiek v zadnej časti niečo vypúšťali. Vyzeralo to ako
čierna hmla.
Cesta od přívozu nahoru do kopce byla asi to nejhorší, co Matěj
v životě
zažil. Nohy vázly, vak na zádech se zdál být těžší a těžší
s každým krokem. Možná ještě před týdnem se těšil, před pěti
dny
v něm hlodal červ pochybností, včera se trochu bál, ale jakmile před
čtvrt hodinou vykročil na správnou stranu řeky, posedl ho děs.
Fantastická štvorka tu už bola, a tak nastal čas predstaviť vám
Fantastickú 55-ku. V tomto prípade však nejde
o superhrdinský tím typu Avengers, ale o projekt vydavateľstva Hydra,
na
ktorom sa podieľali spisovatelia a ilustrátori zo Slovenska, Čiech a
Moravy.
Niekedy zabíjajú pre opojný pocit moci nad ľudským
životom,
uvažovala nadporučíčka Kertészová, zatiaľ čo ju nohy viedli naprieč
mestským parkom. Bolo krátko po šiestej večer, z novembrovej oblohy sa
rýchlo vytrácal jas a vedno s nastupujúcim šerom začala hmla
vystrkovať
svoje krútiace sa biele jazyky.
Stáli pred jabloňou, ktorá sa vypínala do neuveriteľnej výšky. Ani
piati
chlapi, keby sa rozpažili, by kmeň neobsiahli. Korene sa plazili trávou
ako
nebezpečné hady. Bohatá koruna neprepúšťala jediný slnečný lúč
zakrývajúc celé nebo. Pohľad naň bol fascinujúci a zároveň
strašidelný.
Počas prázdninových mesiacov vás pozývame vrátiť sa s nami do
čias,
keď ešte Ohnivé pero nebolo súťažou, ale projektom Michala Jedináka,
v ktorom bolo v priebehu rokov 2006 – 2007 uverejnených celkove
80 celkom novučičkých mikropoviedok od 34 autorov.
Počas prázdninových mesiacov vás pozývame vrátiť sa s nami do
čias,
keď ešte Ohnivé pero nebolo súťažou, ale projektom Michala Jedináka,
v ktorom bolo v priebehu rokov 2006 – 2007 uverejnených celkove
80 celkom novučičkých mikropoviedok od 34 autorov.
Redakcia denníka Fandom SK vyhlasuje 2. kolo súťaže
mikropoviedok
Ohnivé pero 2013. Poviedky je možné zasielať priebežne.
Uzávierka
súťaže je 25. novembra 2013. Prvá poviedka tohto kola bude zverejnená
9. septembra 2013.
Počas prázdninových mesiacov vás pozývame vrátiť sa s nami do
čias,
keď ešte Ohnivé pero nebolo súťažou, ale projektom Michala Jedináka,
v ktorom bolo v priebehu rokov 2006 – 2007 uverejnených celkove
80 celkom novučičkých mikropoviedok od 34 autorov.
Počas prázdninových mesiacov vás pozývame vrátiť sa s nami do
čias,
keď ešte Ohnivé pero nebolo súťažou, ale projektom Michala Jedináka,
v ktorom bolo v priebehu rokov 2006 – 2007 uverejnených celkove
80 celkom novučičkých mikropoviedok od 34 autorov.
Počas prázdninových mesiacov vás pozývame vrátiť sa s nami do
čias,
keď ešte Ohnivé pero nebolo súťažou, ale projektom Michala Jedináka,
v ktorom bolo v priebehu rokov 2006 – 2007 uverejnených celkove
80 celkom novučičkých mikropoviedok od 34 autorov.
Kalendár
Počas prázdninových mesiacov vás pozývame vrátiť sa s nami do
čias,
keď ešte Ohnivé pero nebolo súťažou, ale projektom Michala Jedináka,
v ktorom bolo v priebehu rokov 2006 – 2007 uverejnených celkove
80 celkom novučičkých mikropoviedok od 34 autorov.
Školský rok sa znova s prázdninami stretol a podaktorým by sa zišlo
pribaliť do hôr či k moru dobrú knižku. Ako už býva u nás zvykom,
kolekciu kníh podľa vlastného výberu z ponuky vyhráva víťaz
poviedkovej
súťaže Ohnivé pero a na sucho neobíde aj jeden z hlasujúcich.
Ani sme sa nenazdali a zasa ubehli tri mesiace plné pondelkov písaných
Ohnivým perom. Nastal čas hlasovať o víťazovi jarného, v poradí už
dvanásteho kola našej mikropoviedkovej súťaže.
Činbík zacvakal zubami a vrhol sa dopredu. „Marš, ty nahnitá
obluda,“
zavrčal Bob Weston a udrel činbíka kladivom do čela. Úder nemohol
nemŕtvemu ublížiť, ale aspoň ho odhodil dozadu. Ďalší jemu podobní
sa
už tlačili na jeho miesto.
Profesor Farnsworth povedal jedného dňa svojim študentom: „Dobré
správy
pre všetkých! Prístroj, ktorý som zostrojil, dnes pomôže vrhnúť
svetlo
na niektoré kľúčové otázky v interpretácii kvantovej teórie.“
Zima ako v pekle. Takto by som si rozhodne koniec sveta nepredstavoval.
Všetci
ľudia chaoticky pobehujú ulicami, pričom je nad slnko jasné, že ani
jeden
z nich nemá šancu prežiť. Prečo si to celé nevychutnať? Čo je na
tom zlého?
Opäť tie slzy. Stekajú dole lícami, zafúľanými od blata a
vytvárajú
kľukaté brázdičky. Riečiská, končiace na perách. Tie mám zovreté.
Pevne, no chvejú sa.
André vošiel veľmi neisto. Rukami sa nenápadne chytal stoličiek a stien
a
odrážal sa od nich ako gondoliér od brehov benátskeho kanála. Všemožne
sa
snažil nepútať svojou do očí bijúcou indispozíciou pozornosť. Všetci
to
videli, pratali sa mu z cesty a tvárili sa veľmi presvedčene.
Na tomto mieste bola pôvodne uverejnená súťažná poviedka. Keďže
sme
však dodatočne zistili, že autor porušil pravidlá súťaže, práca je
diskvalifikovaná a nemôže byť uverejnená.
Si na úteku. Za chrbtom si nechal spustošené ihrisko a prázdne chodby
školy, v ktorých sa ešte stále vznáša pach strachu a umierania.
Kráčal
si po svete vyšliapanou cestičkou dvanásť jesení a teraz si na úteku a
všetci sú ti v pätách.
Prešlo práve pol roka,čo sa rozišli.Rok plný bolesti,čo mu
znemožňovala
čokoľvek robiť,z čohokoľvek sa tešiť.Snažil sa čítať,ale
opakovane
sa pristihoval že obracia stránky a nevie o čom sú