„Vaša excelencia, čím čím čím som si zaslúžil Váš hnev?“ koktal ochutnávač pri zviechaní sa zo zeme. Hľadel pritom priamo do tvárí dvom gerojom, ktorí ho pred chvíľou šmarili na zem pred stôl prezidenta ako vrece. Odhliadnúc od toho, že ho v hladomorni celú noc mlátili, držal sa dobre a pomaličky sa postavil. Trasľavo sa odvážil otočiť gerojom chrbtom a civel prosebne na vládcu. Ten chodil hore – dole po miestnosti a ani sa naňho nepozrel. Ochutnávač v tom pocítil silnú bolesť, vykríkol a klesol naspät k zemi.
„To stačí,“ kývol prezident na svojich chlapov. Tí v momente zasalutovali a potichu, s tým istým nemým výrazom v tvári odpochodovali za veľké mahagónové dvere.
Prezident pozrel pohŕdavo smerom k svojmu poddanému na zem a prižmúril oči.
„Ty pes jeden nevďačný! Si si myslel, že keď patríš do rodiny, že ma môžeš takto jednoducho zradiť?! V tvojej neprítomnosti si bol obvinený za vlastizradu a za pokus o vraždu najvyššieho činiteľa. Keby to bolo len na mne, zabijem ťa vlastnými rukami!“ Búrlivo zadunel prezident pri pohľade na svoje veľké dlane. Celý očervenel tak rýchlo, až sa to zdalo nemožné. Evidentne sa držal, dokým nebude s ochutnávačom sám. „Samozrejme, že si bol ihneď odsúdený a vyhostený z planéty. Špiny ako ty, nemajú miesto v tomto štáte! Sklamal si ho, sklamal si jeho ľud a v neposlednom rade si sklamal mňa! Veril som ti, ty had! Zberby ako ty nepatria do tejto spoločnosti!“ Vyzeralo to, akoby reč mal vopred nachystanú, čo ochutnávača vôbec neprekvapovalo.
Hmm, veľký rečník. Blá, blá, blá... „Pane…“ Snažil sa ochutnávač namietať, ale zbytočne.
„Včera si pustil ku mne jedlo, ktoré bolo kontaminované nebezpečnou látkou. Po piatich rokoch vernej služby?! Keby ťa len videla tvoja matka, moja nebohá sesternica Lea von Luna… Nie si hoden ani jej mena a ani jej rodu!“ Buchol takou silou do stola, až nadskočilo do luftu všetko, čo na ňom bolo.
Prezident sa upokojil, začal zhlboka dýchať a pritľapkávať si roztrapatené tupé na hlave. Nepatrilo sa, aby prejavoval takto svoje pocity. Na všetko mal predsa dosť vlastných ľudí.
Ochutnávač sa po chvíli svižne postavil a jeho výraz v tvári sa rýchlo zmenil zo strachopudnej slabej trosky do veľkého vycereného úsmevu. Rýchlo priskočil k prekvapenému vládcovi, jednou dlaňou mu silno schytil ústa, dostal sa švihom zaňho a pichol mu do krku malú ihlu, ktorú mal schovanú v druhej. Odstúpil o krok pred neho a sledoval, ako mu celý stŕpnutý civí do očí. Ani brva sa mu nepohla.
„Prekvapeniééé…,“ priam detinsky vyhŕkol naňho ochutnávač. „Tak počúvaj, ty akože boh, už mám vážne dosť tvojich stupídnych kecov. Práve som ti uštedril takzvaný bozk draka. Jediná málinká ihla pichnutá do tej tvojej všivavej krčnej chrbtice a pozrime sa, chúďatko veľký prezident odrazu stratil slová…“ Škodoradostne pozeral na paralizovaného muža a vychutnával si každú sekundu. Najvyšší činiteľ sa v okamihu zmenil na ustráchaného chlapca. Prezrádzali to jeho šokované oči.
„Si úplne posratý,“ uškrnul sa ochutnávač „ako také zbabelé hovädo. Troška utrpenia ti určite nezaškodí,“ sikol a vytiahol zo spodného šuflíka stolu veľkú okrasnú dýku. Prezident sa nezmohol ani na makropohyb. Vedel totiž, čo bude nasledovať. A nemohol tomu aj tak nijako zabrániť. Ochutnávač prudko, so všetkou silou prebodol veľkého tyrana a jeho modrá krv sa rozstriekala všade navôkol. Paralizovaný prezident nemohol od bolesti ani vykríknuť. Jeden gejzír krvi fŕkol ochutnávačovi priamo do tváre, ale on v spokojnosti vystrúhal svoj úsmev až nadoraz. Rozpáral v afekte celý hrudník a nakoniec vytiahol prezidentovo namodralé dvojité srdce. Vítazoslávne ho zdvihol nad seba.
„Cha!…Blázonko. Tá darovaná dýka od mojej matky splnila svoj účel. Myslíš, že kto ťa neustále vonku atakoval akože neúspešnými atentátmi? Už ti zapína? Mali sme vzbudiť dojem najvernejších z celej rodiny. Von Lunovci toto plánovali už mesiace… Ale musím uznať, chránený si teda slušne, takže jedinou cestou, ako sa sem dostať a byť s tebou osamote, bolo ťa riadne naštvať. Niečo ti šupnúť do jedla,“ zasmial sa a srdce šmaril do pripraveného koženého vrecka, ktoré mal celý čas zavesené na opasku. Prezidentovi sa oči zaliali modrou krvou a krv mu stekala nielen z rozsekaného hrudníka, ale aj so všetkých jeho telesných otvorov. Potom padol bezvládne na zem.
„Bol si najhorší vládca na Marse! Koľkí už zomreli? Prečo si musel rozdeliť našu republiku na dve?! Nastal čas, aby sa štáty spojili, Luna a Svet ľudí. Nastal čas na pomstu! A sám dobre vieš, že jedine tvoje srdce zaručí bezkonfliktný nástup rodu von Lunových na čelo republiky. Taký je marťanský zákon,“ štekol šialenec polokrikom po mŕtvole. Uvedomil si, že sa nechal trocha uniesť. Rýchlo sa vrhol do opačného rohu miestnosti a jemným stlačením neviditeľného bodu na stene sa ocitol v otvorenej chodbe, ktorá sa za ním ihneď nehlučne zavrela.
Mahagónové dvere sa hneď na to otvorili. Dnu pokojne vošiel jeden geroj z ochranky a užasnuto civel na dokonalé jatky, ktoré mal pred sebou. Priložil si dlaň k ústam a povedal: „Pán prezident, dvojník je mŕtvy a ochutnávač utiekol tajnou chodbou.“
„Výborne. Nech ho ochranka dolapí. A prineste mi ho živého. A okamžite zatknite všetkých von Lunových.“ Pokojne zahlásil prezident pri pohlade na monitor. Všetko pozoroval tajnou kamerou v tajnej miestnosti a náramne sa pri tom zabával.
„Rozkaz,“ zasalutoval geroj a odišiel.
Takže takto ste si to plánovali. Ja ti dám bozk draka, ty niktoš, ja ti dám prevrat! Konečne mám zámienku, vy mesační prisťahovaleckí psi na to, aby som vás pozabíjal. Napichnem vás všetkých na kôl a nechám z vás vykrvácať aj poslednú kvapku tej vašej zelenej krvi… Rozmýšlal prezident pokojne. Vtom sa mu niečo tvrdé pritislo na krk. Počul odisteie poistky. Zmeravel.
„Vážne si hovädo… Vstaň!“ Pokynul mu ženský hlas. Prezident nereagoval. „Tak zdvihni tú svoju riť!“ zakričala a uštedrila mu silnú ranu rukoväťou pištole. Preletel cez stôl a zramoval so sebou aj monitor, aj vysielačku. Na zemi sa prudko otočil tasiac svoj meč, pritom však zbadal tvár ženy, ktorá neváhala a strelila ho rovno do kolena. Prezident sa s výkrikom rozprestrel na podlahe.
„Lea… egrrm… to nie je možné, si mŕtva… sám som ťa zabil, sssggrrhmm.“
Lea von Luna sa sklonila nad prezidentom a chytila ho pod krk.
„Myslím, že celý Mars je prešpikovaný samými dvojníkmi. Nikdy ti to nezišlo na um?“ Usmiala sa a šmarila ho naspäť na zem. „Syn si viedol dobre, čo myslíš… Len škoda, že zabil toho nepravého,“ šepla, zodvihla zo zeme monitor a položila ho späť na stôl. Zapla ho, na miniatúrnej klávesnici prepla na mozaiku všetkých palácových kamier a odstúpila od stola tak, aby prezident zreteľne naň videl. Civel bez pohnutia a mlčal. Potom zavrel oči.
„Vidíš? Práve si sa stal minulosťou! A všetci, ktorí ti slúžili a ktorí…“ Viac už prezident nepočul, lebo Lea namierila zbraň na jeho hlavu a stlačila kohútik. „… a ktorí sa ťa báli, ale nič neurobili!“ Dokončila víťazoslávne Lea. Na monitore mozaika prehrávala desiatky kamier, ktoré zachytávali prebiehajúci prevrat. Mesační ľudia odokryli svoje identity, povyliezali zo svojich tajných úkrytov a vrhali sa húfne na Pozemšťanov, ktorí zdieľali Prezidentove názory. Políčko po políčku sa mozaika začala farbiť do modra. Kaluž modrej krvi sa zväčšovala aj okolo bývalého prezidenta.
„A ruším aj ten sprostý pozemský zákon o srdci a novom vládcovi, aby si vedel,“ odfŕkla smerom k mŕtvole a odišla spokojne chodbou preč.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.