Ohnivé pero Q1 2012: Posesia

Vločky vírili vzduchom akoby tancovali šteklivý kankán a kňaz Estor ich cez tesne upevnenú okenicu zaujato sledoval. Po chvíľke sa otočil a na čistom liturgickom rúchu si upravil fialovú štólu.

„Tak ako Peter, si pripravený?“ venoval trochu vyzývavý, no viacmenej úzkostlivý pohľad svojmu pomocníkovi, mladému, čerstvo vysvätenému kňazovi. Poznali sa len krátko, ale mal pocit, že mu môže veriť.

Peter práve predvčerom oslávil dvadsaťpäť rokov.

Hrdil sa hustými čiernymi vlasmi, spod ktorých vykúkali smutne vyzerajúce okále. Ledabolo pokyvkal hlavou.

„Áno, otče,“ zašeptal .

Obrátili sa a Estor rázne otvoril dvere.

Vzduch v miestnosti bol chladný a vlhký, akoby vošli do priestrannej jaskyne. Kývnutím hlavy pozdravil doktora Ewicka, ktorý práve fonendoskopom skúmal poodhalenú hruď dievčaťa. Doktor mu opätoval pozdrav a následne zakýval aj mladému Petrovi. Pri pohľade na chlapca akoby po stareckej tvári preletel tieň pochybností.

„Rodičov som presvedčil, aby sa nášho obradu nezúčastnili,“ zamrmlal Estor, keď zrakom skontroloval vizuálny stav Marty. Vyzerala omnoho horšie ako včera. Tvár posiata chorobnými ružovkastými škvrnami, silne navreté žily na predlaktiach a krk doškriabaný od zúrivých prejavov posesie.

V kútiku izby si na začiatku týždňa postavil provizórny oltár. Podišiel k nemu a krátkou formulkou mu prejavil úctu. Potom sa vztýčil , pozrel na Petra a hneď na to aj na kradmo sa vzďaľujúceho doktora. Pokýval hlavou.

„Môžeme začať,“ hlesol do ticha.

V rýchlosti požehnal pripravenú vodu a soľ. Schytil drevenú misku a so slávnostným nádychom pofŕkal celučičké telo zúboženej obete.

„Hľa, požehnaná voda. Nech je nám spásou a životom v mene Otca, i Syna, i Ducha Svätého.“

Ticho.

On a Peter si kľakli, na čo sa začali predpísane a intenzívne modliť. Po chvíľke sa zdalo, že Marta sa prebúdza z polospánku.

Z ničoho nič zastonala.

„Vy špinavé prasiatka. Vy malé bravčové hlavičky. Čo tu chcete?“

Hlas, ktorý z nej znenazdajky vyšiel, bol ešte jej, no Estor vedel, že naberie mnohé podoby.

„Niee, buďte už ticho. Tichooo!“ vyprskla odrazu. Tón sa zmenil na mužský, chripľavý barytón.

Zvýšili hlasitosť a modlili sa ešte rýchlejšie, s náležitejším tempom a podtónom.

„Buzeranti!“

Doktor z predpísanej vzdialenosti sledoval dievča, ktoré sa nadvihlo na posteli a s krivou bolestnou grimasou v tvári pozorovalo svojich narušiteľov.

„Viete, kto som?“ spýtalo sa teatrálne.

„Viete to? Vy liturgické hoviadka?“

Kňažské slová exorcizmu sa miešali s jej neľudským ryčaním.

„Ja nie som diabol! Nie som zlo. Idioti!“

Peter akoby na chvíľku zaváhal, no Estor, vytušiac jeho záujem o Satanove slová, ho štuchol lakťom do rebier. Pokračovali.

Starší kňaz sa náhle prudko vystrel , priskočil k dievčaťu a v okamihu jej položil ruky na rozhorúčené čelo.

„Nech je nad nami Pane…tvoje milosrdenstvo, ako dúfame v teba.“

„Kyrie eleison!“ zakričal Peter.

„Zošli svojho Ducha a všetko bude stvorené a obnovíš tvárnosť zeme.“

„Kyrie eleison!“

„Spas svoju služobnicu, ktorá dúfa v teba.“

„Kyr“…Peter už nedopovedal.

S bázňou pozeral na to, čo sa pred jeho zrakom práve odohrávalo a čomu by nedokázal uveriť ani v tých najtemnejších snoch.

Marta Browick náhle začala levitovať niekoľko desiatok centimetrov nad posteľou, odstrčila Estorove ruky, akoby to boli tenké jelšové halúzky. Potom naňho mrkla svojimi rubínovo červenými zrenicami a Estor odletel do rohu miestnosti, rovno k nasmrť vyplašenému doktorovi.

Bolestivo sa skrútil na chladnej dlážke.

„Kto je Ježiš? Kto je diabol?“ revala a smiala sa posadnutá, zatiaľ čo Peter sa rukami bránil očakávanému útoku. Zatiaľ neprichádzal.

„Ja som Perion Astalab, prvý starejší z planéty Akriab, pochabé ľudské stvorenia. Ja som si vybral túto schránku pre pobyt na vami obývanej planéte a vy sa ma pokúšate vyhnať?“

„Nie, nepočúvaj ho! Vieš, že teraz na teba pôsobí jeden z ôsmich démonov. Akiste démon hnevu. Potrebuje vzbudiť emocionálne vzplanutie, aby si stratil sebakontrolu,“ zachrčal viditeľne zranený Estor a pokúšal sa silou-mocou vstať.

No Peter nevnímal. Vôbec necítil hnev, len úžas a nejakú nadpozemskú silu, ktorá naňho pôsobila.

„Prečo veríte pochabým blábolom a skúšate ma tu kropiť nejakou smiešnou tekutinou? Aký je vlastne zmysel vašej existencie? Úbožiaci?“

„To je démon Ecédie. Chce v tebe vyvolať odpor k tomu, čo robíš.“

„Ticho!“ zahrmela vznášajúca sa Marta.

Tentoraz už bola v kolmej polohe. Nočné šaty jej tancovali okolo tela, akoby v miestnosti fúkal prudký vietor. Vôkol jej vlasov a tváre svetielkovalo zelenkasté svetlo.

„Ja len potrebujem túto schránku, aby som prežil. Potrebujem jej živiny, tkanivo, silu, ktorá mi pomôže. Vari vám bude chýbať jeden článok z toľkých ďalších?“

„Peter, modli sa!“ Estor sa horko ťažko postavil, obrátil oproti dievčaťu krucifix, ktorý zvieral v ruke a namieril ho ako prak, smerom k vychudnutej tvá­ri.

„Hľa, kríž Pánov, ujdite odvrátené strany. Skrze znak Spasiteľa nech ťa od nepriateľa oslobodí náš Boh.“

„Zmizni červ,“ nahnevane sa Marta zahnala jemnou rúčkou, na čo sa kríž vyrval z kňazových roztrasených rúk a potom bleskurýchle preletel vzduchom, pričom sa spodnou časťou zapichol rovno doprostred jeho čela.

Pastor Estor sa v okamihu sklátil mŕtvy na zem.

„Bože, nie!“ zareval Peter v nepredstaviteľnej agónii hrôzy a zúfalstva, ktorú cítil. Chcel sa modliť. Chcel kliať a zisťovať démonovo meno, no nemal síl. Je to naozaj diabol? Je toto skutočné?

Marta sa naňho milo usmiala.

„Nie Peter, nie je. Som len mimoplanetárna bytosť. Diabol neexistuje. Nikdy nejestvoval.“

Náhle zaplavilo celú miestnosť oslepujúce hmlisté svetlo. Hukot Martinho smiechu znel v jeho ušiach ako treskot prechádzajúceho ťažkotonážneho vlaku. Potom odrazu prudko zoslabol a privrel viečka…


Doktor Ewick dopísal posledné slovo svojej poviedky a keď si následne text ešte raz prečítal, cítil spokojnosť. Toto by mohol niekde poslať. Mal už svoje roky, funkciu lekára dávnejšie nevykonával a na staré kolená sa vrátil k svojmu prvotnému koníčku, amatérskemu písaniu. Pri tvorení tohto diela však cítil stiesnenosť. Musel, keďže sa celého rituálu aj zúčastnil. Nikdy by neveril, že také niečo zažije. Ani to, že dvaja kňazi tak bolestne zahynú pri vykonávaní posvätného obradu. A už vôbec by nepredpokladal, že ho to dievča ponechá nažive. Všetko si vtedy z bezpečnostných dôvodov nahrával na magnetofónovú pásku. No cirkev ju neobdržala. Do miestnosti vkročilo pár chlapov v tmavých odevoch a zhabali všetko, čo mal so sebou. Martu si odvliekli nevedno kam.

Neprežila…

On bol vystavený rôznym formám vyšetrovania. Musel spolupracovať, inak by ho zlikvidovali. Potrebovali ho však kvôli poznatkom. Našťastie. Aj tak nič nenašli. Vatikán sa nikdy nič nedozvie! Mohlo by to mať fatálne následky. Fakt, že možno Ježiš, Boh, či iné bytosti sú len ilúzia a v ďalekom vesmíre existuje niečo omnoho silnejšie a pôsobivejšie? To by mohlo mať ďalekosiahle následky.

Aká je ale pravda?

Doktor Ewick pozrel cez okno na vysvietené večerné mesto.

Niečo ukryté hlboko v jeho vnútri začalo nervóznieť.

Táto schránka bola slabá, pomaličky, ale isto mu už prestávala slúžiť…tkanivo chradne, možno vydrží už len pár dní.

Premýšľalo.

Opäť musí použiť kúzlo exorcizmu. Len pri prudkom emocionálnom vypätí hostiteľa, aj následnej obete sa dokázalo presmerovať do ďalšieho tela. Ešteže sú ľudia takí stupídni a veria naivným biblickým bludom. Pomaličky sa upokojilo.

Takto to bolo všetko omnoho jednoduchšie.

Jeho pozemská misia sa totižto potácala stále iba v zárodkoch.

  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
  • Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
  • Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
  • Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
  • Viac v pravidlách súťaže.

13. februára 2012
Roman Kulich