Trrrr. Trrrrrr. Kdesi vpravo sa ozval ďateľ. Trrrrrrr. Vytrvalo vyklopkával. Trrrrrrrr. No inak bol les tichý a pokojný.
„Stratili sme sa. Priznaj si to,“ zakvílila.
„Nie nestratili. Viem presne kde sme,“ odvetil neisto.
„Jasné, aj ja to viem – sme niekde v lese,“ povedala odovzdane a sadla si na najbližší peň.
Chuť počúvať ju stratil najmenej pred pol hodinou. Opakovala stále dookola: Stratili sme sa. A najhoršie na tom bolo, že podľa všetkého mala pravdu. Už naozaj nevedel kde sú, no priznať to nechcel. Veď do tohto lesa chodieval ako desaťročný výrastok každý víkend a nikdy sa nestratil. Lenže to bolo pred dvadsiatimi rokmi. Potom sa jeho rodičia odsťahovali za prácou do Bratislavy. Otec získal miesto v jednej audítorskej spoločnosti, neskôr si založil vlastnú a o synovej kariére a budúcnosti bolo rozhodnuté. Odvtedy do lesa nevkročil, nemal na to čas.
Preto sa veľmi tešil, keď si s manželkou prenajali na víkend chatu na Ružíne. V duchu si predstavoval jej ohúrenú tvár keď sa budú z vrcholu Sivca (781 m n. m.) pozerať na Vysoké Tatry (počasie im prialo, bol nádherný jasný deň). Naučil sa naspamäť všetko čo bolo v turistickom sprievodcovi a potajomky si doma pred zrkadlom trénoval ako bude prednášať: „Sivec je súčasťou Slovenského Rudohoria, časti Volovské vrchy, podčasti Čierna hora. Po stránke geologickej možno hovoriť o uhličitanových horninách druhohôr a krasovo-vápencovom podklade. Nie je to veľké krasové územie, skôr lokalita tvorená krasovatením. Rázovité severné steny strmo klesajú do romantickej doliny Hornádu v miestach jeho dolného prielomu – dnes naplneného vodou – priehrady Ružín. Sivec je štátna prírodná rezervácia o rozlohe 170 hektárov. Na impozantne ostrom vápencovom hrebeni a na priľahlých strmých svahoch sa nachádza zachovalá pôvodná vegetácia vápencových bučín, lesov, krovinatých a trávnatých spoločenstiev zvláštneho druhového zloženia. Teplomilnú vegetáciu dopĺňajú hniezdiská vzácnych a chránených druhov vtákov. V skalnatých stenách, ktoré sa zvažujú do doliny Malý Ružínok, je asi 10 jaskýň.“ Lenže na vrchole Sivca mali byť už pred vyše hodinou…
„No dobre, tak neviem kde presne sme, ale nestratili sme sa. Myslím, že ak pôjdeme tadeto, tak o chvíľu sme späť na žltej značke,“ povedal nepresvedčivo.
„Ja som to vravela! Tá babizňa nemala ani poňatie o tom kade máme ísť! Ale ty nie: ‚Určite sa tu vyzná.’. Určite sa teraz smeje z toho, že nás poslala priamo do toho najhustejšieho šípového krovia,“ povedala nezvyčajne ticho. Posledné slová už takmer nepočul.
Pred troma hodinami a oveľa viac než troma kilometrami chôdze hustým krovím sa mu nápad počúvnuť zošúverenú starenku zdal byť dobrý. Teraz si tým už nebol celkom istý. Už si nebol istý dokonca ani tým či stretli nejakú starenku. Určite však vedel, že ak sa im nepodarí nájsť cestu von do hodiny, strávia v tomto prekliatom lese (a ešte prekliatejšom kroví) noc. A to nebola lákavá predstava.
„Zlatko, prepáč. Mal to byť krásny deň, ale miesto toho…“ nedokončil kvôli zívnutiu. Začínal byť ospalý.
„Počuješ zlatko? Veľmi ma to mrzí.“ Neodpovedala. Stála na mieste a zdalo sa, že hľadí priamo pred seba. Začal sa predierať krovím k nej. Stále viac sa mu chcelo spať. Každým ďalším krokom kládlo šípové krovie väčší a väčší odpor. Potriasol hlavou, aby odohnal zazívanie, no bezúspešne. Krovie sa mu plazilo nahor po nohách. Už mu obalilo kolená a pokračovalo vyššie. Nevládal sa ani pohnúť. Viečka mu padali a bolo čoraz ťažšie udržať ich otvorené.
„Musím si chvíľku pospať. Iba chvíľočku,“ zašepkal.
Tesne predtým ako definitívne zavrel oči zbadal akúsi drobnú postavu, ktorá mu mávala rukou pred očami. A potom už len počul škrípavý hlas: „Tak a o ďalších dvoch voličov strany ................. (nezreteľné; pozn. aut.) menej.“
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.