„Chcem sa sťažovať!“ , vyprskol muž do telefónu. Jeho direktívny hlas nepripúšťal žiaden odpor, vedomý si svojho práva na sťažnosť za akýchkoľvek okolností či podmienok. A tentoraz ho hodlal uplatniť mierou vrchovatou. Aj keby mal celý deň bliakať do mobilu, urobí tak a musia ho vypočuť! Inak…, sa bude sťažovať! A poženie to vyššie, až k samotnému…
„V poriadku pán… Mohli by ste mi prezradiť vaše ctené meno?“ , spýtal sa ho so záujmom príjemný ženský hlas.
„Trpký. Jozef Trpký!“ , vybafol na ňu odhodlaný neustúpiť a nenechať sa len tak odbiť rečičkami, že sa dovolal na nesprávne číslo. Nebude tu ani vysedávať ako hlupák pri dookola sa opakujúcej znelke, ktorá ho má priviesť do blázinca, či nahlodať túžbu oprávnene niekomu vynadať.
„Boli by ste taký milý a povedali mi, odkiaľ ste sa k nám dovolali?“
„Prečo? Čo to má s tým spoločné?“
„Pán Trpký, naša agentúra nie len zaznamenáva a rieši sťažnosti zákazníkov či spotrebiteľov ale skúma aj ďalšie okolnosti, ktoré môžu súvisieť s ich postojom k našej firme. Napríklad – miesto bydliska, vzdelanie, rok narodenia, pohlavie, sociálne zázemie…“, vymenúval asi päť minút naozaj sympatický hlások. Naštvanému Jozefovi zablúdili myšlienky trochu iným smerom. Podvedome si začal predstavovať, ako slečna, ktorá rieši jeho problém, vyzerá. Určite nie, ako moja stará!
Keď ochotne vysypal všetko, čo po ňom chcela, jazyk mu visel na pol úst a kvapkali z neho sliny. Začínal sa červenať predstavou, ako jej zasúva ruku pod minisukňu a…
„Mohli by ste mi teraz objasniť, aký veľký je váš problém?“
„Veľký. Naozaj obrovský!“, vytisol zo seba zadýchane.
Ja by som ti toho objasnil, až by si skákala od radosti! A potom zas a …! No zrazu sa prebral a spomenul si, čo ho tak príšerne vytočilo.
„Som prenasledovaný! Vašou reklamou!“
„Iste, chápem. Môžete mať ten pocit, ale uisťujem vás, že impulzné mobilné shoty nie sú nastavené na konkrétnu osobu.“
„S tým na mňa nechoďte! Viem, čo som videl! Vlastne, čo vidím každý deň, keď idem do práce a keď sa unavený vraciam! Vždy si ma v dave ľudí nájde a ponúka mi prášok na pranie! Rozumiete? Mne, čo som v živote nevypral ani ponožku!“
„Je nám to naozaj ľúto. Verte mi, našej reklamnej spoločnosti IGNorall záleží na spokojnosti klientov a nie len tých, ktorí si dajú vyrobiť reklamný spot na svoj výrobok. Starostlivo si vyberáme firmy s ktorými spolupracujeme na ich kampani a výber oslovených spotrebiteľov je čisto náhodný.“
„To mi chcete nahovoriť, že za mnou ten chlap s práškom v ruke behá len náhodou? Predstavte si, stále iba perie a perie! Vyťahuje zo sušičky tony šiat a podrobne mi ukazuje ich zachovalú farbu a kvalitu! Je to na zbláznenie!
„A skúsili ste s ním nadviazať kontakt?“
„Čo? Prečo by som to robil? Je to beztak len holografická reklama! To sa mám rozprávať s duchom? Chcete zo mňa spraviť šialenca?“
„To samozrejme nie, pán Trpký. No naše reklamy sú ústretové voči zákazníkom, ktorí sa nimi neželajú byť obťažovaní. Vašu tvár si uložia do lokálnej pamäte a nabudúce, ak vás pozitívne identifikujú, neoslovia vás.“
„Och!“ Jozef sa udivene poškriabal po hlave: „O niečom takom som ešte nepočul!“ Trochu sa zahanbil, že na túto možnosť neprišiel aj sám, veď je predsa chlap!
Síce nikdy netvrdil, že má technické nadanie, no tak akosi automaticky predpokladal, že keďže je muž…
„Snažíme sa. To viete, reklamných agentúr je mnoho. Chceme napredovať, byť lídrom na trhu.“
„Iste. Samozrejme. Chápem. Takže ak mu poviem, aby ma nechal na pokoji, zmizne?“
„Nie tak celkom. Stačí, ak mu poviete, že jeho reklamná kampaň vás dokonale uspokojila, s výrobkom ste maximálne spokojný a ďakujete mu za radu.“
„A potom už dá pokoj?“
„Určite.“
Pánovi Trpkému vhŕkli slzy do očí. Bál sa povedať žene, že sa každé ráno desí otvoriť dvere, lebo ten svalnatý reklamný muž v modrom tričku ho opäť zbadá a nalepí sa na neho aj s reklamnou znelkou a tým veršíkom, čo sa mu krúti nad hlavou ako svätožiara.
Znelka ho prepadávala sama od seba pri rôznych príležitostiach. Nedokázal si ju vybiť z mysle a keď sa najviac snažil, aby mu dala pokoj, bol voči nej úplne bezmocný. Nenávidel holoreklamy.
„Ďakujem! Zachránili ste ma. Ste úžasná.“ V duchu ju cudne zaodel do ružových kvetovaných šiat s blankytným pásikom. Takú nádhernú bytosť, ktorá mu pomohla a navyše sa ani nehnevala, že jej chrapúnsky vrčí do ucha, nemôže przniť ako štetku! Nie, to si nezaslúži.
„Rada som vám poradila. Keby ste mali akýkoľvek problém, opäť nám zavolajte.“ Rozlúčila sa s ním milo.
Šťastný pán Trpký, zavesil.
Anjelská osoba! Konečne môžem pokojne spávať.
Anjelská osoba sa usmiala a zadala všetky zistené údaje do systému. Odklikla si ďalšieho odberateľa, ktorý verejne vychváli produkt ich zákazníka a následne bude pridelený do pozornosti ďalšiemu reklamnému hologramu.
Rozhovor sa jej podarilo natiahnuť na dvadsať minút a keďže všetok zisk z hovorov putuje priamo na jej osobné konto, vyplatilo sa zniesť trochu tej hrubosti či nepríjemností.
Spoločnosti sa jej veľkorysosť v platení pracovníkov reklamačného oddelenia niekoľkonásobne vracala. Každý nespokojný užívateľ bol láskavo a príjemne vypočutý, nikoho neodbili ani neprepájali na iné úseky. Všetci mali dobrý pocit, že ich sťažnosť bude v čo najkratšom čase vyriešená a nikto sa v tej chvíli nestaral, koľko za hovor zaplatí.
Firma si svoj nový prístup nevedela vynachváliť.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.