Masívna stolička zavŕzgala bolesťou ako do nej dosadlo sadlovité telo. Nasledovalo ťažké odfukovanie a potoky potu sa začali vpíjať do poťahov. Na dnes mu stačilo, kolená sa mu triasli po neskutočnom zážitku, cítil sa ako vo sne.
Zasyčanie vzduchu, vôňa koly, šesť ťažkých prehltnutí kde sladká tekutina ochladila telo, pobláznila chuťové receptory a dočasne zahasila smäd, spokojné AACH na vypustenie prebytočného vzduchu a bubliniek.
Nahol sa k stolu, položil lakte a spotenými prstami začal behať po klávesnici. Nové záložky plnili okno jeho prehľadávača a on sa postupne medzi nimi preklikával. Facebook, mail, 4chan a Ares – jeho obľúbená hra na internete.
Rozdal pár lajkov na facebooku, premazal poštu a pohodlne sa vyvalil v kresle. Takto si predstavuje ideálny večer, aj keď sa mu stále trochu triasli kolená, posledné hodiny boli pre neho veľmi intenzívne a vzrušujúce. Pohľadom zablúdil na papierové vrecko z MC Donald’s. Je ďaleko, teraz sa mu po neho nechce stávať.
Chvíľu bezmyšlienkovite preklikával záložky a refreshoval fóra, aby sa nakoniec predsa len dvihol po burger a hranolky, stlmil nočnú lampu a na monitore sa mu rozbehol jeho obľúbený seriál s postavou masového vraha v hlavnej úlohe. Poškrabal sa v rozkroku a tou istou rukou si vložil do úst plnú hrsť hranoliek. Konečne bol piatok , čakal ho krásny víkend.
Seriál sa rozbehol naplno, miestnosť naplnila melodramatická hudba.
Zvuk roľničky za oknom nemohol počuť.
Sobotné ráno vyzerá u každého inak. Niekto si ide zabehať, niekto vylihuje pred televízorom, alebo robí raňajky sebe, rodine, eventuálne ide na nákup.
On práve vyšiel po schodoch z pivnice, tukové vankúše po celom tele sa mu triasli, mal spotené stehná a orosené čelo, trenky zarezané, cítil, že sa mu začínal zaparovať rozkrok. Dnes si už dá sprchu, včera nestihol. Kolená sa mu netriasli, no bol vyšťavený. Doslova. Tento víkend sa zaprisahal sám pred sebou, že si užije naplno. Teraz však potreboval zmenu. Zviezol sa do stoličky a pustil Ares, svoju obľúbenú hru.
No nemohol sa sústrediť, stále si prehrával v hlave čo práve zažil. A tešil sa ako to zažije znovu, tak za dve hodiny.
Pod oknom zacinkala roľnička, slabý zvuk na hrane počuteľnosti, zvuk, ktorý skoro celý pohltil vietor. Nemohol ho počuť.
Na panvici zapraskal olej s kvapkami vody z nie dobre utretej panvice, drobné prskance odlietali do strán, pristáli mu aj na holom bruchu. Sykol bolesťou.
Na rozpálenom teflóne pristál kus údeného mäsa a dve vajcia. Po chvíli prihodil ďalšie dve. Potrebuje niečo dobré zjesť, nemá čas teraz objednávať pizzu, alebo niekam chodiť. Nechce byť rušený.
Stál tam pri šporáku vo vyťahaných čiernych teplákoch, na ostro a na boso. Keď kuchyňu naplnila charakteristická vôňa údeného, preklopil obsah panvice na tanier a celú tú masu utopil v kečupe.
Jednotlivé sústa mizli v jeho ústach kozmickou rýchlosťou, nezdržoval sa prežúvaním, ponáhľal sa, tešil sa. Labužnícky vytrel zvyšok vytečeného žĺtka tučným ukazovákom a prst oblízol. Neubehli ani tri minúty a tanier bol prázdny. Nasledovalo mastné grgnutie a odpľutie na koberec. Veď to sa vpije.
Bol trochu nervózny, ale to vždy.
Hranou ruky si otrel pery a obul si papuče. Schody do pivnice sú studené.
Rozhliadol sa po špinavej kuchynskej linke, či si niečo nevezme tentoraz so sebou.
Vzal si potravinársku fóliu.
Keď vychádzal z kuchyne, zastavil sa na prahu dverí. Niečo počul.
Otočil sa ku kuchynskému oknu a započúval sa. To nič nebolo usúdil.
Ťažké dvere pivnice sa za ním na tri hodiny zavreli, nemohol počuť zvuk roľničky.
Za oknom prebehla čierna mačka s bielym uškom.
Nespal dobre. Za pár hodín vstával do práce a to mu spôsobilo depresiu. Rozmýšľal, že sa hodí na PN, dovolenku už minul. A on tak veľmi chcel zostať doma. Sledoval noc cez okno, vďaka neďalekým pouličným lampám nebolo vidieť hviezdy.
Mal otvorené okno a ako každú noc počul tie hnusné cvrčky, cikády a určite aj všetok hmyz planéty. Vrrsk Zrrrsk Chrrrs, neznášal tie zvuky.
Tie zvuky, započúval sa.
Niečo cinklo.
A znovu.
Zvonček?
Zvuk naberal na intenzite, bolo evidentné, že zdroj zvuku sa približuje.
Čo to krista je, so zafunením sa zdvihol z postele a prešiel k oknu. Keď nič aspoň ho zavrie a bude pokoj.
Pristúpil k oknu, no zvuk utíchol. A nikde nič nevidel. Len pokrútil hlavou nad tým, že sa o to vôbec zaujímal a znovu vliezol do postele, perinu stočenú medzi nohami ako obrieho hada. Zavrel oči a pokúsil sa zaspať.
Znovu niečo zacinkalo. Ten zvuk, počul ho v miestnosti? Zdvihol sa do sedu. Nie nič nepočul. Malíčkom sa zašpáral v uchu, vytiahol kúsok ušného medu, otrel ho do plachty a znovu zaľahol. Rozhodol sa, že zajtra príde do práce o niečo neskôr, ráno bude mať ešte povinnosti.
S touto myšlienkou postupne upadol do hlbokého spánku.
Cez okno ho sledovala mačka s bielym uškom a lízala si pritom labku.
Neznášal svoju prácu, ale teraz na to nemyslel. Už bol doma skoro hodinu, už sa nevedel dočkať kedy znovu začne. Ale najprv si zahrá Ares, aby sa potom viac tešil.
CINK CINK CINK.
Prudko vstal, otočil sa k oknu, s jediným cieľom, zistiť čo to je zasa za zvuk. Myklo ho. Za oknom sedela mačka s bielym uškom a hľadela na neho. Mala zelené prižmúrené oči, keď sa ich pohľady stretli, mačka vycerila ihličkové zuby, medzi ktorými trónil ružový jazýček. Zasyčala.
On sa len zasmial. Buchol do skla aby ju vyplašil, ta útok na okno opätovala a neušla.
Kašle na ňu, ma iné povinnosti, zabrnelo mu v rozkroku. Otočil sa a odišiel.
Mačka s bielym uškom mala na krku zlatú roľničku.
Prehnal to. Ach bože, teraz to prehnal. Nestalo sa mu to prvýkrát ani posledný, ale mal si dať väčší pozor, do ďalšieho víkendu nezoženie náhradu.
CINK CINK CINK CINK CINK CINK CINK.
Tá sviňa mu tu znovu šmejdí. Pozrel k oknu, nevidel ju.
CINK CINK CINK.
Zvuk silnel, roľničku bolo počuť omnoho intenzívnejšie ako zodpovedalo jej rozmerom. Snáď sa nedostala dnu, napadlo ho.
CINK CINK CINK.
Odkiaľ to ide, otočil sa okolo seba, či nevbehla dnu. Nevbehla. Bola zrazu za oknom a sledovala ho kamenným pohľadom.
Otočil sa ku kuchynskej linke a schmatol naberačku. Ak tá mrcha nezdrhne tak ju s tým umláti. Otočil sa späť k oknu, mačka nikde.
CINK CINK.
CINK.
Pomaly sa otočil na päte, stála pri chladničke. Vysunuté pazúriky sa zarezávali do bledého linolea. Mačka s bielym uškom zasyčala a skočila.
CINK CINK.
Slovenskom otriasla tragédia. V pivnici starého rodičovského domu v ktorom žil už len syn, zamestnanec oddelenia IT v jednej nemenovanej firme, sa našlo telo dvanásť ročnej dievčiny. Nezvestná bola tri týždne, mala znaky mučenia a mnohopočetného znásilňovania. Príčina smrti – udusenie potravinárskou fóliou. Predpokladá sa, že niekto vzal spravodlivosť do vlastných rúk a brutálnym spôsobom rozsekal pedofilného vraha na kúsky, ktoré boli po celom dome.
Na pohreb sa s dievčatkom prišlo rozlúčiť celé Slovensko. Rodičia zavesili na kríž pri jej hrobe jej najobľúbenejší prívesok, ktorý mala aj v čase smrti. Malú roľničku.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.