Sestry Evansové schádzali z poľa.
„Chudery malé,“ povedal kazateľ.
Jeho syn Joshua letmo prikývol. Chvíľu bol nútený počúvať podobenstvá o tom, ako Nebeský Otec nahrádza sirotám všetko, o čo ich život pripravil. Myseľ mu pritom nutkavo prepadávali spomienky na milovanie sa s jednou z nich, Lucy.
„Zase si pri tých diablových túžbach?“ karhal ho kazateľ a otec v jednej osobe.
„Prepáčte, otče,“ strhol sa Joshua. „Len som sa zamyslel, či ich tam stretneme. Viete, Boba a Mary Evansových. Prídu s Eliášom, alebo nás on odvezie k nim?“ pohotovo si vymyslel.
Kazateľ mu venoval nedôverčivý pohľad.
„V Druhej Knihe Kráľovskej, dvanástom verši druhej kapitoly, vozataji Izraela sa spomínajú horlivcom Pána. Kto má dary Ducha, nech premýšľa,“ zahrmel. „Varujem ťa, doba, kedy sa obloha otvorí a budeme prizvaní na hostinu, je nezadržateľne pred nami. Ešte máš chvíľu čas, aby si prestal myslieť na zvody!“
„Iste, otče.“ Chlapec pokorne sklonil hlavu. Chcel zakryť škodoradosť, ktorú zacítil, ako mu v podobe posmešného úškrnu vystupuje na líca a pery.
„Hudba, to je jeden z vynálezov diabla, akým sa nás pokúša odviesť
z cesty k Hospodinovi.“
„Máte pravdu, a ja som sa mýlil.“
Tvár kazateľa Sturridga bola spokojnejšia. Tušil, že Joshua dňom i nocou sníva o hraní. V domnienke, že ho opäť raz poučil, pristúpil k úrode a požehnal ju.
Kolónia Čakateľov Merkavy – Ohnivého voza, na ktorom príde prorok Eliáš a ochráni hŕstku vyvolených pred Súdom, dokončila lámanie kukurice. Jeseň tisíc osemsto šesťdesiatjeden bola v Kentucky suchá. Po týždni z poľa zvážali posledné štyri várky. Večerami ich celé rodiny šúpali v spoločnej kôlni a robili viazaničky. Naokolo naberala občianska vojna na intenzite; Kentucky bolo strategicky dôležité tak pre Konfederátov, ako i Unionistov. Rodák zo štátu, Abrahám Lincoln, sa dokonca nechal počuť, že dúfa mať na svojej strane Boha, ale musí mať Kentucky. Nič z toho sa ani prinajmenšom netýkalo Čakateľov Merkavy…
Večer si znovu posadali v kôlni. Sestry Evansové sedeli v kúte pri dverách. Čiernovlasej a modrookej Lucy šla práca od ruky. Len po chvíli si všimla skúmavý Annin pohľad.
„Stalo sa niečo?“
„Vieš, že mám zvláštny dar. Vidím do teba.“
Prítmiu vďačila Lucy zato, že nebolo vidieť, ako sa červená.
„Áno? A čo vidíš? Koľko šúpolia som dnes už očistila?“ s úsmevom chcela zvrtnúť reč na prácu.
„Si šťastná?“
Zaskočené otázkou, dievča zložilo ruky s práve šúpaným klasom.
„Chýbajú mi. Veľmi mi chýbajú.“
„Aj mne.“ Anna ju s láskou objala.
Len pred niekoľkými mesiacmi zhorel dom spolu s ich rodičmi. Anna svoju sestru v poslednej chvíli zachránila, a teraz si prejavovali o to väčšiu náklonnosť.
Pred polnocou mali už ruky strnulé a chrbty boľavé.
„Dnes to dokončíme; nech nás zajtrajší Pánov deň zastihne s čistým štítom,“ počuli hovoriť ženu kazateľa Sturridga.
„Potrebujem ísť na záchod,“ pošepla Lucy sestre.
„Bež, ošúpem aj za teba.“
Čiernovláska nenápadne vykĺzla do tmavého večera. Studený vzduch jej privodil zimomriavky. Prešla na druhú stranu k domu vdovy Spursovej, kde po požiary s Annou bývali.
„Tu som,“ začula šepkanie. Spoza rohu na ňu kýval Joshua.
Srdce jej podskočilo. Nasledovala ho, napriek potrebe opatrnosti tých niekoľko metrov za ním skoro bežala. Mieril do tmy opusteného poľa.
Tam ju žiadostivo schytil do náručia.
„Musím ti niečo dôležité povedať,“ vravel jej pomedzi bozky a objatia.
„Nemám veľa času, treba sa mi vrátiť.“
„Vieš, že otec nikdy nedovolí, aby som v meste hral v Bondyho kapele.“
„Chceš prepadnúť peklu?“ usmiala sa.
„Nezačínaj s tým ešte aj ty,“ venoval jej mrzutý pohľad. „Tým šepletám neveríš rovnako ako ja.“
„Neviem,“ sklopila zrak.
„Prestaň! Mám plán.“
Zdvihla krásne dlhé mihalnice, pod ktorými sa zračili obavy i očakávanie.
„V Bowling Green robia nábor do 6. kentuckého pluku. Prihlásim sa ako hudobník.“
Lucy zostala stáť, akoby ju obarili.
„Čo bude s nami? Čo bude so mnou?“ dokázala zo seba vysúkať po prvom prekvapení.
„Čo by bolo, počkáš tu na mňa. Hádam len neveríš, že medzitým po teba Eliáš pošle voz. V armáde prídem k nejakým peniazom. S nimi môžeme začať život kdekoľvek, kde sa nám zapáči, preč od tých bláznov.“
„Nehovor tak,“ povedala plačlivo. „A čo ak ťa zrania, čo ak,“ nemala odvahu to vysloviť.
„Neboj sa, nič sa mi nestane, hlupáčik. Všetko dopadne dobre,“ bozkami ju tíšil na roztrasené pery. „Dnes nadránom odídem, veci už mám zbalené.“
Keď sa vrátila do kôlne, všemožne skrývala rozrušenie.
„Bola si pridlho,“ vytkla jej Anna.
„Pridlho? Máš pravdu. Z polievky, čo sme mali na večeru, ma rozbolelo brucho.“
Viac už nepovedala nič, a ak ju k niečomu nabádali, vyhovorila sa, že jej nie je dobre. Ďaleko tým od pravdy nebola. Pred očami mala blikajúcu tmu a vnútornosti jej stiahla neurčitá úzkosť. Mechanicky sa upäla na prácu. Napriek tomu ju prepadával pocit, že všetci na ňu hľadia a vidia jej až pod šaty.
V kôlni zostali len ženy. Deti, ktoré pomáhali, dávno zaspali, niektoré na laviciach alebo priamo v šúpolí. Petrolejové lampy trochu čmudili. Kde-tu sa ešte ozvala vrava, potom zmĺkli i najuvravenejšie baby a iba kukuričné listy šuchotali do ticha.
Lucy od únavy klipkala očami. Zdalo sa jej, že všetko je v poriadku. Stretnutie s Joshuom bol čudný sen a ona ho zajtra uvidí v kostole.
Z polospánku ju vytrhol krik. Do kôlne vbehol kazateľ Sturridge.
„Kajajte sa, ľudia Izraela,“ vrieskal so zvláštnou neprítomnosťou v očiach. Tlstú tvár mal brunátnu, od úst mu odletovali sliny.
Preľaknuté ženy naň spýtavo hľadeli a prebudené deti plakali.
„Kto si pevne v duchu s Hospodinom, nadišla tvoja spása. Prichádza. Merkavu vidím klesať z oblohy.“
Posvätná bázeň naplnila kôlňu. O kazateľovi sa vedelo, že máva vízie. Kľakol si na kolená a trhane vzlykal. Radostne všetkých nabádal, aby vyšli von.
„Tamto, v kukuričnom poli pristane ohnivý voz. Poďte, nezmeškajte milosť Pána.“
Lucy v prvej chvíli ovládol zmätok. Rozpamätala sa na Joshuov útek. Obrovská hrôza ju premkla pri myšlienke, že už odišiel.
– Bože, nech je ešte tu, v tvojom svetle oslávime večnosť.
Medzitým sa pri poli zbehlo množstvo ľudí. Niektorí sa modlili, iní spievali alebo plakali, matky nedbali na rev batoliat.
Joshuu náhly huriavk vyľakal. Nespal, čakal na brieždenie, aby včas vyrazil. Pred domami počul vyvolávať otca. Oblečený a obutý – prichystaný na cestu, iba zliezol z postele a vyšiel von.
„Čo sa robí?“ opýtal sa prvého chlapa.
„Ide si po nás Eliáš.“
Okolo bežali ľudia. Na chrbtoch si niesli batohy s jedlom a šatami.
„Načisto im preskočilo,“ krútil hlavou.
Zdalo sa mu, že v dave uzrel Lucy. Hľadala ho. Zamával jej a dievča k nemu pribehlo.
„To sa nasmejem, keď zostanete doma.“
„Poď,“ na jeho prekvapenie ho rázne schytila za ruku a ťahala preč.
„Nechceš ísť s nimi?“
„Musíš mi pomôcť.“
Neodporoval. Ničomu ale nerozumel.
„Čo sa ti stalo?“
„Ver mi,“ žiadala ho.
Chcel ju pobozkať, tvár však odtiahla.
Prišli na opačnú stranu farmy, ďaleko od hurhaja. Za plotom brechal na reťazi uviazaný pes.
„On nebude vzatý do neba?“ zaškeril sa.
Predstierala, že ho prepočula. Strhol jej ruku a donútil ju stáť.
„Prosím, vysvetli mi, kam ideme. Ak sa hneváš preto, čo som ti povedal…“
„Nehnevám,“ odvetilo dievča.
Objalo ho a nastavilo mu pery. Kým takto zotrvali, spod záhybu šiat vybrala nôž, ktorým si pomáhala pri šúpaní.
Rodičia milovali Lucy nesprávne. A teraz Joshua. Ona mala naozaj vzácny dar, k sestre ju viazalo čosi iné, väčšie – ako to už medzi dvojčatami býva.
O minútu sa Anna spokojne vracala na pole a tešila sa. V raji budú spolu. Iba ony, bez zbytočných ľudí.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.