Svet bez mena horel. Armáda démonov útočila na skupinu bytostí vznášajúcich sa niekoľko metrov nad zemou. Boli zahalené v dlhých bielych plášťoch, kapucne im zahaľovali tváre. V rukách mali kosy. Pohybovali sa v pokojných oblúkoch a vyberali si miesto, kde sa zahryznú do nepriateľa.
Hordy zavíjali šialenou nenávisťou. Toto bolo miesto konečného rozhodnutia. Zápas mocností Svetla a Temna sa začal.
Vznášajúci sa bojovníci si sňali kapucne. Ich tváre boli v hneve strašné. Zaútočili.
Kosy zaspievali pieseň smrti. Démoni padali ako zrelé klasy obilia. A hoci im chýbali údy a hlavy, stále sa načahovali v snahe skoliť nenávidených služobníkov Svetla. No tí veľkým umením vládli. Sťa tanečníci sa vyhýbali útočiacim pazúrom a dupali padnutým nepriateľom na hlavy.
Veľa však bolo poskokov Temna. Mnoho z nich zoči-voči blýskajúcim sa čepeliam prepadávalo strachu a snažilo sa ujsť. Nebolo však kam. Ďalší a ďalší za nimi sa vrhali do bitky, aby pokorili nepriateľa. A tak nie umením, ani silou, lež počtom premohli chrabrých služobníkov Svetla.
Najskôr im nohy spútali, potom ruky uväznili vo svojich špinavých údoch. Nepomohlo im ani umenie lietať. Strhli bojovníkov divoko na zem, kde ich zaľahli a nedovolili vstať.
Mnohé rany utŕžili chrabrí bojovníci, no smrť nenašla si ich. Boli nesmrteľní. A tak hordy nemohli ich zabiť a oni znehybnení nedokázali Temnotu svojimi kosami rozsekať.
Boj skončil bez víťaza. Svetlo v anjelských srdciach horelo aj naďalej, no nebolo ho vidieť pre Temnotu, ktorá ho obklopovala.
Páni, hľadiac na celý boj z Ohnivej hory, zaúpeli. Ich súboj o ľudské duše opäť nespoznal víťaza.
„To je na zbláznenie,“ povedal sklamane Belbog. Boh Svetla mal miesto očí žiariace slnká a na dnešné krvavé divadlo si obliekol telo svalnatého antického bojovníka.
„Áno, čistý pat,“ prikývol Černobog. Sklamaný pohľad Boha Temnoty bol plný bublajúcej krvi.
„Ako z toho von?“
„Ja neviem. Už ma nudia tieto davy. Je to zakaždým to isté. Milióny mŕtvych, milióny víťazov a rozhodnutie v nedohľadne. Vstupné náklady sú také vysoké, že trvá príliš dlho, kým sa niečo podobné zopakuje. Čakanie ma ubíja.“ vzdychol si Černobog.
Hľadel z Ohnivej hory na svoju armádu, ktorá ako piesok vysypaný z vedra pokryla služobníkov svojho večného súpera. Vždy dával prednosť počtu, kým jeho náprotivok sile a rýchlosti.
„Veru, toľko zmárnenej energie. Ľudia by z nej mohli živiť svoje mestá niekoľko storočí,“ pritakal Belbog.
„Mimochodom, ľudia. Tak, ako zvedieme ďalší súboj o tie ich sladučké dušičky? Pre tentokrát by sme mohli armády vynechať.“
Černobog sa uškrnul:
„To vôbec nie je zlý nápad. Myslím na možné riešenie už dlhšiu dobu. Navrhujem zmenšiť hracie pole, i počet účastníkov. Čo tak jeden proti jednému?“
„Čó?“ zahrmel Belbog, „ta chceš, aby o osude ľudstva rozhodol jeden človek?“
„A čo je na tom? Aj tak sú ich povahy také nevypočítateľné, že počet možných koncov je rovnaký, ako pri miliónových armádach.“
„To hej. Hm. Tak dobre. Ale Vyvoleného nebudeme ovplyvňovať. Bude neutrálny. A ja vyberiem miesto. Už neraz si sa ma pokúsil dobehnúť.“
Černobog ublížene pokrčil obočie.
„Prepáč, pomýlil som sa,“ zaintonoval ironicky Belbog, „Ono to nebolo ´neraz´, ale vždy.“
Černobog pokrčil plecami.
„Kto v srdci Svetlo nosí, na počte temných dní nezáleží. Tak to hovoríte, nie?“
„Tak,“ pritakal Belbog a ledabolo mávol rukou. Pyramída démonov explodovala svetlom. Potrhané telá lietali na všetky strany a prúdy krvi uhasínali všadeprítomné plamene.
V strede svetla povstali oslobodení Anjeli. Uklonili sa a zmizli.
„Tak ideme na to?“ opýtal sa Boh Svetla.
Černobog sa rozosmial:
„Už sa neviem dočkať.“
Milan Kalafút niečo také ešte nezažil, a to už mal niečo odohraté. Dnešný futbalový zápas medzi Komjatnou a Švošovom mal byť slávnostným derby tak, ako aj po iné roky. Navyše sa v ňom malo rozhodnúť o víťazovi prvej triedy. Bol to rozhodujúci zápas sezóny.
Tých tristo ľudí, aj keď väčšina z nich bola opitá, vytvorilo hlučnú atmosféru, v ktorej sa mu tak dobre hralo.
Na to, že to bola len okresná liga, to bol dobrý zápas. Prihrával na gól švagrovi Jurovi, no po chybe v obrane, Švošovci tesne pred polčasom vyrovnali.
Ako sa zápas blížil ku koncu, stupňovali sa aj emócie. Faulov pribúdalo a obidva fanúšikovské tábory, okrem toho, že boli hlučné, začali byť aj vulgárne, čo mladý rozhodca ťažko znášal. A tak začal robiť chyby.
Mohlo byť tak päť minút do konca, keď sa mu podarilo obísť brániaceho hráča a vysunul do brejku Jura. Ten sa predral do šestnástky, no po kontakte s obrancom spadol.
Švošovčania mu začali nadávať do simulantov a Komjaťanci sa začali dožadovať pokutového kopu.
Rozhodca tri sekundy váhal, a potom sa rozbehol do šestnástky a rukou mieril na biely bod. Takže pokutový kop.
Na ihrisku vypukol chaos. Hráči Švošova začali do rozhodcu strkať a futbalisti Komjatnej ho zasa bránili.
Na ihrisko vbehli tréneri a začali hráčov rozháňať. Za inzultáciu hráča či rozhodcu sú mastné pokuty, ktoré si kluby nemôžu dovoliť. Veď je kríza.
Situácia sa postupne upokojila, a tak si Milan postavil loptu na biely bod tak, ako aj mnohokrát predtým. Bol vo svojom živle.
Cúvol päť krokov. Nadýchol sa, chvíľu vzduch zadržal v pľúcach a potom pomaly vydýchol.
Zaregistroval, že sa oteplilo. Slnko bolo stále schované za ťažkými olovenými mrakmi, no začal sa potiť. Strachom to nebolo. Pocítil páľavu od nôh. Akoby tlela tráva. Pozrel na brankára. A vtedy šokovane zistil, že brankár pred ním má miesto očí krátery plné bolestného svetla. Vyzerali ako dve slnká.
Potriasol hlavou, aby tú vidinu vypudil z hlavy. Pozrel znovu. Všetko bolo v poriadku. Brankár bol normálny. Jeho telo sa automaticky začalo rozbiehať, hoci ešte nebol rozhodnutý, do ktorého rohu loptu kopne.
V rýchlosti si vybral ľavý roh.
Brankár skočil do druhej strany. Milan kopol. Pár centimetrov od žrde, navyše veľmi prudko. Nik na svete by to nechytil, aj keby vystihol smer.
No potom sa niečo stalo. Brankár doletel až ku žrdi a urobil taký mačací pohyb, pri ktorom bol na nej chvíľu rukami aj nohami akoby prilepený. Odrazil sa a letel späť. To všetko neskutočne rýchlo.
Stihol to. Chytil Milanovi jeho najlepšie zahratý pokutový kop. A to spôsobom, ktorý človek nie je schopný zvládnuť.
Milan sa začal potiť a zazdalo sa mu, že pomedzi trsy trávy prebleskujú drobné plamienky.
Chvíľu bolo hrobové ticho. Potom sa strhol kravál. Diváci aj hráči šaleli. Brankár stále držal loptu a zmätene sa rozhliadal okolo seba.
Potom k nemu pribehol rozhodca a vylúčil ho. Nik nechápal prečo, no nenašiel sa ani jeden protestujúci. Veď, kto by sa aj zastal človeka, ktorý sa hýbe, akoby nebol z tohto sveta?
On sa na to iba prihlúplo usmieval a poslušne odišiel do kabíny. Zjavne netušil, o čo ide.
Rozhodca nariadil jedenástku opakovať. S loptou v ruke pritancoval k Milanovi a podal mu ju.
„Ideš znovu. A v kľude,“ povedal a Milanovi z jeho pohľadu plného bublajúcej krvi prišlo nevoľno. Cítil, akoby hľadel to tváre konca sveta.
Loptu si položil na horiacu trávu. Cúval svojich obligátnych päť krokov.
V hlave sa mu točili myšlienky okolo krvavých očí a zubatého úsmevu rozhodcu. Pocítil strach, ako ešte nikdy. Zrazu vedel, že od jeho pokusu sa mnohé zmení. Pocítil ťarchu zodpovednosti. Už to neboli tri body. Teraz kopal za celé ľudstvo. Akurát nevedel, čo sa stane, keď pokutový kop premení. No čo. Vždy je to súboj medzi hráčom a brankárom. Nech je to tak aj teraz. On je tu na to, aby jedenástku premenil. Alebo zahodil? Má ešte päť krokov. To je dosť času na rozmyslenie.
Rozbehol sa.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.