Och, už zasa na mne sedí.
Zviera prázdny pohár a zoširoka opisuje barmanovi obsah svojho najnovšieho filmového scenára.
Takému sympatickému mladému mužovi sa dá rozprávať. Všetko. Na otvorenie duše nie je ani potrebné väčšie množstvo alkoholu, všetko ide akosi samo.
Rusovláska s polodlhými vlasmi, ktoré by si zaslúžili po šiestich týždňoch znovu obnoviť farbu, nezabúda do svojho monológu prispievať rôznymi sťažnosťami. Napríklad štúdio jej nechce projekt financovať, pretože diváci by ho nepochopili.
Zamrví sa na mne veľkým zadkom v obtiahnutých nohaviciach. Držia pohromade všetko štyridsaťročné ochabnuté svalstvo, o ktoré už asi veľa mužov nestojí.
Žena si mimovoľne v hlbokom výstrihu napraví ramienko čiernej podprsenky: „Povedala som mu, že robí veľkú chybu, keď mi nedá šancu. Mohol by sa nabaliť. Ale on ne… chce,“ potlačí pri poslednom slove čkanie.
Barman chápavo prikývne, šikovne leští vyblýskané poháre a snaží sa odhadnúť, do akej miery si vymýšľa.
Scenáristka? Možno sa nanajvýš obtrela o nejakú malú televíznu spoločnosť ako skriptka, nasiakla atmosférou umeleckého polosveta a ten v nej prebudil ambície.
Rusovláske sa v hlave vynorí obrázok tučného plešatého muža v obleku.
Opovržlivo odfrkne: „Najskôr si našiel mladšiu. Autorku.“
Keď sa barman úslužne spytuje, či si bude želať ešte koňak, pokrúti hlavou: „Nie, zlatúšik, nadnes stačilo. Ale ten môj šéf, to je sviňa, fakticky. Úplný ignorant.“
Neperspektívna scenáristka zaplatí za pitie i za barmanovu empatiu a neobratne sa zo mňa zošuchne. Moje spojenie s okolím sa preruší.
Obnoví sa asi po štvrťhodine s novým návštevníkom.
Ako fajn. Je tu prvý raz.
Nový objekt.
Štíhla, takmer vychudnutá postava, pokožka priesvitne biela, na krku vystupujúce modré žily a telesná teplota o pár stupňov nižšia než u ostatných osôb. Oči čierne, bez dúhovky, trochu priveľké na človeka a efektne skryté za slnečnými okuliarmi.
Žiadna minulosť, žiadna prítomnosť. Prázdno.
„Nechcete si dať tie okuliare dolu? Zasa toľko svetla tu nemáme,“ pokúša sa nadviazať kontakt barman, podávajúc novému zákazníkovi vodku tonik, o ktorú požiadal.
„Mne to neprekáža“, odvetí muž ľahostajne a zapáli si cigaretu.
Odmietnutý barman odplachtí k ďalšiemu hosťovi na druhom konci pultu, zanechávajúc atraktívneho chlapíka napospas jeho osamelosti.
„Neverila som, že ma budeš chcieť ešte niekedy vidieť. Výskum pre teba nebol príjemná záležitosť.“
Mladík vydýchne cigaretový dym a obzrie sa.
Jeho systolický tlak sa zvýši a mozog odvysiela obrazovú projekciu osoby, ktorá sa mu prihovorila.
Štíhla usmievajúca sa blondínka, asi tridsať, solídny typ.
„No… Vďaka tebe som sa prvý raz samostatne nadýchol. To zbližuje.“
„Nie, nemyslím. Katéter som ti predsa z hrdla vytiahla na pokyn profesora.“
Prisadne si. V tej chvíli závidím vedľajšej barovej stoličke.
Do mladíkovho zorného poľa vstupuje aj barman, ale len kým nalieva dievčaťu nápoj. Zjavne háda, čo by títo dvaja mohli mať spoločné. To, že nestoja o tretie uši, mu je jasné.
„Ako sa darí?“
Mladík pokýva hlavou. „Uchytil som sa vo veľkej softvérovej firme. Pracujem osemnásť hodín denne. Často aj dlhšie, keď neviem, čo s voľným časom, vrátane víkendov. Už som si dokonca kúpil exkluzívny byt s terasou nad Dunajom.“
Žena uznanlivo ohne ústa. „Hm, tak to si na tom lepšie než ja.“
Mladík potiahne z cigarety a vyfúkne dym zo svojich absolútne zdravých pľúc. „Nie, nie som. Mám poruchu v komunikácii.“
Môžem potvrdiť.
„I. E. N., to nie je žiadna zásadná chyba. Veď si sa napriek nej dokázal v pomerne krátkom čase socializovať bez toho, aby si ľudia čokoľvek všimli.“
Povzbudzujúco sa dotkne mladíka: „V tomto štádiu predstavuješ náš najúspešnejší výstup z projektu.“
Energia prúdiaca z jej tela spôsobí, že chlapíkov mozog konečne spustí rýchlu projekciu po sebe nasledujúcich obrazov uložených v pamäti.
Svetlá, umelé svetlá, laboratórium. Ľudia v bielych plášťoch, telá napojené na komplikované prístroje. Na stole fascikle, na jednom sa dá prečítať diagonálne umiestnený červený nápis cez celú stranu „Prísne tajné“.
Zmätený vytiahne ruku spod jej a projekcia sa preruší.
„Prepáč, nie som zvyknutý. Vždy sa na mňa siahalo len v latexových rukaviciach.“
Blondínka pokrčí plecami. „Také sú bezpečnostné predpisy.“
Rozpačité ticho.
Mladík sa napije, kocky ľadu v pohári zahrkocú.
Žena sa po chvíľke ozve: „Mohla by som ti pomôcť. Ak by si si dokázal ušetriť svoje biologické telo, bol by si kľúčový pre nový grant. Navrhnem profesorovi, aby sme sa zamerali na výskum sociálnych vzťahov humanoidov. Myslím, že sa dá presvedčiť. Projekt I. E. N. 2050… To znie dosť dobre, nie?“ Nasleduje sprisahaneckým tónom podfarbený dodatok: „Kto vie… Možno si vďaka tebe konečne urobím veľký doktorát.“
Mladík sa pozrie na dievčinu.
Tá sa usmeje a vytiahne mu z úst horiacu cigaretu.
„Daj ju, prosím ťa, preč. Vyzeráš ako James Dean na plagáte.“
„Kto?“
„To je zbytočné vysvetľovať,“ vzdychne.
Udusí cigaretu v prázdnom popolníku a pochváli ho: „Dobrý chlapec, neprotestuješ. V laboratóriu sme ťa museli spútavať. Vôbec si nebol ochotný spolupracovať, kým si sa nedozvedel, že s tebou rátame do externého prostredia.“
Mrkne na hodinky a obočie jej vyletí hore.
„Oh, prepáč, už musím. Je neskoro a ja mám doma rozpracovaný odborný článok. Sľúbila som ho do pondelka odovzdať.“
Ignorujúc plný pohár drinku vstáva zo stoličky. „My, samozrejme, zostaneme v kontakte,“ žmurkne šibalsky, ale radšej neskúša humanoidovi podať ruku.
Po jej odchode mladíkov mozog nemá odkiaľ čerpať impulzy a jeho myseľ opäť tvorí bezodná čierna diera.
Uf, ak bude na mne sedieť do záverečnej, bude to strašná nuda. Zaujímavejšia by bola aj nedocenená rusovlasá umelkyňa.
„Zvykaj si,“ odvrkne mladík nevrelo a kývne na barmana. „Bude nás stále viac.“
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.