Ohnivé pero Q2 2011 – hlasovanie
Jednému v ušiach stále znejú rolničky a po nociach kutá v skriniach
a
perináčoch, či sa tam neskrývajú vytúžené darčeky. Iný chodí
z práce o deviatej večer (aby na vianočné darčeky zarobil) a
s hrôzou
sa podchvíľou pozerá do kalendára, lebo šanca darčeky aj nakúpiť sa
s ubúdajúcim denným svetlom zmenšuje tiež. My si však ani jednu
z týchto starostí nepripúšťame, pretože pred nami stojí
úloha ove…
Ohnivé pero Q2 2012: Lapač spomienok
Spod širokého zarasteného obočia pozoruje vranu sediacu na strome.
Šedivé
mračná sa zhromažďujú na horizonte. Blíži sa búrka. Vrana otvorí
zobák, aby mohla vypustiť krákoravú odpoveď na vzdialené hrmenie a
rozprestrie krídla. Nechá sa uniesť vlhkým vetrom pred pohľad
niekoho iného.
Ohnivé pero Q2 2012: 2012
Keď Karol precitol do toho decembrového rána, prvé, čo si uvedomil,
bol
dátum. Ako druhé mu prišlo na um, že vôbec nemá strach, čo ho
naplnilo
istým uspokojením. Karol bol, na rozdiel od zvyšných 7 miliárd ľudí,
pripravený.
Ohnivé pero Q2 2012: Ťažký život červa na Zemi
Pripravil dokonalú ilúziu. Hrany predmetu zarástli falošnou pavučinou
zo
živých bleskov, ozdobili ho ako drahocenný šperk. V tme výdatne
svetielkovali všetkými farbami. Páčilo sa mu to, od prírody bol
exhibicionista. Na priestranstvo sa už trúsili ostatní.
Ohnivé pero Q2 2012: Ako černokňažník a červenovláska vybabrali s Temnými mníchmi
Černokňažník sedel na pni, v ústach žmolil steblo trávy a slnečný
deň
sa mu javil byť taký krásny. Čakal na spoločníčku, ktorá sa
osviežovala
v jazierku za jeho chrbtom. Bol by sa za jej nahým telom obzrel, ale aj tak
by
nič nevidel, lebo výhľad mu zakrývali husté kríky.
Ohnivé pero Q2 2012: Projekt EVA
Boris Andrejevič prebehol chodbou ako posledný a narazil do
skorodovanej
steny. Zadunelo to. Svetlo nad nimi krátko zablikalo, ale chodba mlčala.
Major, kľačiaci za deravým sudom, si s úľavou vydýchol a nováčika
nepokarhal. Bolo nepochopiteľné, ako mohlo velenie poslať na takúto
dôležitú misiu žabiaka – sotva pätnásťročného chlapca.
Ohnivé pero Q2 2012: Tango smrti
Päť spotených chlapov ticho čupelo v tieni vypálenej hasičskej
stanice.
Opierali sa očmudenú stenu, špárami medzi tehlami vykukovali von.
„Ide,“
šepol mohutný chlap s veľkou spáleninou na krku. Z opasku mu visel
ťažký, hrôzu naháňajúci palcát. „Je sám, má koňa a kušu.“
Ohnivé pero Q2 2012: U zubára
Zrak je najdôležitejší. Tak vraví múdre porekadlo a Janko ho overil
v praxi hneď po tom, ako prišiel o ľavé oko. Zistil, že neklame. Oko
mu
však len tak z hlavy nevypadlo, ale mu ho vystrelili.
Ohnivé pero Q2 2012: Na svoj obraz
„Tak,“ profesor uprel na svojho zverenca pohľad plný hrdosti, „a
je
to.“ Eddie najprv len pomaly rozlepil oči. Nič nevidel, len klipkal od
oslepenia. „Ach prepáč, zabudol som ho vypnúť,“ starec sa natiahol a
šťukol vypínačom.
Ohnivé pero Q2 2012: Na cestách
Bol pochmúrny deň. Mrazivý vietor fúkal snehové vločky do tváre
nešťastného furmana. Hoci mohlo byť len krátko pred poludním, zdalo sa
mu,
že padá súmrak. Určite to bolo tmavosivými mračnami, ktoré viseli tak
nízko pri zemi, akoby už-už mali padnúť a rozgniaviť všetko pod
sebou.
„Z takýchto mračien nevzíde nič dobré,“ vyhlásil Vasilij sčasti
pre
seba, sčasti pre hnedáka, ktorý ťahal masívne sane.
Ohnivé pero Q2 2012: Vinník
Krajinou sa hnali dvaja jazdci. Tryskom cválali pomedzi zalesnené kopce
a
popoludňajšie slnko sa jagalo na ich jasnej zbroji. Cestou míňali
zachmúrených sedliakov, lopotiacich sa na malých políčkach. Vysoko nad
nimi
sa na skalnatom brale týčil schátraný hrad, cieľ ich cesty. Zbrojnoši
kráčali sieňou, ktorá mala svoje najlepšie časy dávno za sebou. Na
jej
konci sa pomaly rozvetrával starý stolec a pri ňom stál jeden bie…
Kalendár
Ohnivé pero Q2 2012: Kliatba
Ďobáčik leží doluznačky na svojej posteli a s dlaňami prilepenými
na
uhrovitej tvári usedavo plače. Je krásny slnečný deň, za oknom
švitorí
sýkorka, ale vo vnútri ranenej dušičky rozľútosteného dievčaťa
panuje
mučivá horkosť. To všetko on… Marek.
Ohnivé pero Q2 2012: Reklama na zubnú pastu
Doktor Blumentaum mal v pláne, dopriať si pohár kvalitného moku.
Jeho
pravidelný rituál, opakujúci sa niekoľkokrát denne, vyrušilo vŕzganie
dvier. Do ordinácie vošiel nádejný klient. Pána Skytovského už
omrzelo
večné ničnerobenie, a tak sa rozhodol pre zmenu vo svojom nudnom živote.
Chcel by bohatý a slávny, hoci aj post mortem. Aby sa tak však stalo,
bolo
potrebné absolvovať zopár kozmetických úprav.
Ohnivé pero Q2 2012: Súboj dátumov
Svet sa rozkolísal. Nie s takou vervou, aby sa približoval k samotnej
apokalypse, no možno chýbal už len pomyselný krôčik. „Nachádzame sa
na
periférii mesta Anjala, blízko hraníc s Francúzskom. To, čo za mnou
vidíte, je výsledok trojhodinového besnenia dvoch znepriatelených
gangov.
Levi a Panny…"
Ohnivé pero Q2 2012: Bob Weston a Romulanské knieža nemŕtvych
Vlad pozeral jedným okom do tmy, o druhé sa mu opierala skala
veľkosti
vagóna. Asi milión skál podobných rozmerov ležalo na jeho nesmrteľnom
tele. Dosť to bolelo. A čo horšie, tie skaly sa hýbali a posúvali.
Začínal sa cítiť nepríjemne. Pričom to všetko vlastne začalo
tak dobre.
Ohnivé pero Q2 2012: Dvere
„Koľkokrát som ti povedala, aby si zatvorila okno, keď prší? Pozri sa
na
zem! Je tam zase voda.“ Matka vrhla vyčítavý pohľad na dcéru, ktorá
pozerala televízor „Čo ak by som sa pošmykla? Čo by si potom
urobila?“
pokračovala zvýšeným hlasom.
Ohnivé pero Q2 2012: Ešte naposledy
Silno utiahnuté kožené popruhy sa mi zarezávajú do rúk. Nohy sú na
tom
podobne, nemôžem sa ani hnúť. Zatuchnutý vzduch v mučiarni je cítiť
krvou a utrpením. Viem, čo ma na tomto mieste čaká. Črevá v bruchu sa
mi
skrúcajú ako klbko podráždených zmijí. Nútim sa pomaly a zhlboka
dýchať, zažehnávam tak rastúcu paniku. Z boja samého so sebou ma
vytrháva buchnutie masívnych dubových dverí.
Ohnivé pero Q2 2012: Ja budem v nás
Politici ani tentoraz nesklamali. Keď sa trochu rozkukali a zistili,
o čo
ide, okamžite sa prispôsobili a začali s agresormi spolupracovať. Sami
ich
chránili pred rozzúreným davom a pomáhali odvádzať označených. Vraj
to
už nie sú ľudia a musia sa postarať o pozostalých. Pozostalých!
Úplne
nás odpísali. Pre nich sme boli už mŕtvi.
Ohnivé pero Q2 2012: Pád
Neviem prečo, neviem ako, jediné čo si pamätám je ten nechutný
silný
vietor narážajúci do mojej tváre. Sledujem okná budovy z ktorej padám
a
spoznávam ju. Je to Tower One, najvyššia budova Mesta. Veľké sklenené
dlaždice tvoria jednoliatu na pohľad nekonečnú plochu, moderná
účelová
architektúra. Nelogicky som si spomenul na letáčik ktorý som dnes ráno
čítal, ktorý mi vtisla brigádnička pred budovou do ruky.
Ohnivé pero Q2 2012: Svedectvo
Dieťa spalo dlho: spalo bezsenným, hlbokým spánkom spravodlivých a keď
sa
prebudilo, vôkol bola len temnota a ono malo strach a takmer si cvrklo, tak
veľmi túžilo aspoň po iskierke svetla. Vtedy jeho tápajúca dlaň
objavila
lampáš a keď mäkké prsty zavadili o akúsi skrutku, rozhorel sa plameň
a
zrazu bolo svetlo a dieťa videlo, že svetlo je dobré.
Ohnivé pero Q2 2012: Nádej
Čiernym vesmírom, plávala kozmická loď. Život na nej už dávno
utíchol,
len bledé svetielka po jej okrajoch, naznačovali trúfalú nádej. Ľudia
v nej spali spánkom, zabudnutia. Loď sa odrazu zachvela a zastala.
Liliana
otvorila oči.
Ohnivé pero Q2 2012: Nie je ten život ale super?
Úžasný hrdina v rifliach , modrobielom trikote a maskou na tvári, sa
poriadne zaprel, aby zastavil auto, rútiace sa diaľnicou. Vrtuľníky mu
uvoľňovali miesto. Tri policajné autá so spustenými sirénami
spomalili,
aby zastavili dopravu a zaistili celý priestor. Len helikoptéra FTV sa mu
neustále motala v zornom poli. Znechutene premýšľal, ako sa jej
zbaviť.
Ohnivé pero Q2 2012: Psychicky Náročná Robota
Počkajte na momentík. Junior manager v našej spoločnosti je
Psychicky
Náročná Robota.“ Naozaj to vyslovoval tak, akoby každé z tých troch
slov začínalo veľkým písmenom. Usmieval sa pritom tak ako ten zlý
klaun
v Kingovom románe, keď podával malému chlapcovi papierovú
lodičku –
tesne predtým, ako sa mu vrhol po krku
Víťaz súťaže Ohnivé pero Q1 2011
Niekoho čaká koncoročné vysvedčenie, niekoho promócia, iného zasa
zaslúžená dovolenka. Ku všetkej tej radosti a veselosti pridávame aj my
svoju trošku. Víťaza prvého tohoročného kola súťaže amatérskych
mikropoviedok žánru fantastiky – Ohnivé pero.
Ohnivé pero Q1 2011: hlasovanie
So stúpajúcimi teplotami to čitateľov stále viac láka k vode a do
lesa
než k monitoru. Ktože by už súťažné poviedky čítal, nieže ešte
písal. Nastal teda čas vyhodnotiť aj prvé tohoročné kolo súťaže
Ohnivé pero.
Ohnivé pero Q1 2011: Poplach
Vedel presne, kde ma poškriabkať, mal na to tie najcitlivejšie senzory.
Od
rozkoše som až zakláňala hlavu a prehýbala sa na stoličke, ale
nemienila
som ukončiť hru, ešte pár minút a zdolám ďalší level. Priniesol mi
pohár s energetickým nápojom nabitý bublinkami, presne taký milujem.
Ku
ľavej ruke nezabudol pridať chipsy, perfektne sa to dopĺňalo.
Ohnivé pero Q1 2011: Komplot
„Kozliatka, kozliatka, otvorte mi dvierka, nesiem vám na rožkoch
trošku
hašišu a v ústach nemálo absinthu,“ ozvalo sa od vchodových dverí
jedného domčeka na kraji lesíka. Klopkajúci bol vĺčik a chcel sa,
pravdepodobne, nakŕmiť na nevinných stvoreniach. Lenže odpoveď z ich
príbytku bola vskutku nečakaná.
Ohnivé pero Q1 2011: Varovanie
Žiarivé slnečné lúče oslavovali príchod nového dňa. Mäkké
oranžové
svetlo dodávalo krajine istú tajomnosť, ba až nadprirodzenosť.
Prebúdzajúce sa domčeky, opustené ulice, ešte nepoškvrnené
raňajším
zhonom, lúky a polia miznúce za obzorom vyzerali ako z iného sveta.
Ohnivé pero Q1 2011: Vegan
Vnútorné hodiny mu oznámili, že treba odstreliť pristávacie rakety.
Planéta už bola tak blízko, až jej horný okraj zakryl menšie zo sĺnk.
Bleskovo vyrátal súradnice ich dopadu a raketka už mierila k povrchu.
O stotinu sekundy nato okolo neho prefrčala druhá. Obe po dopade
vytvorili
červený fliačik, so skracujúcou sa vzdialenosťou stále väčší.
Ohnivé pero Q1 2011: Kamenný les
Šeh kráčal lesom so sklonenou hlavou. Poznal tu každý strom a krík a
tak
sa spoliehal na svoje uši viac než na zradné pohyby konárov, ktoré
prehýbal vietor. Zohol sa aby mohol prejsť pod hustou korunou keď
uprostred
pohybu zamrzol. Doľahol k nemu zvuk ktorý tu nemal svoje miesto.
Ľudský hlas.
