Ohnivé pero Q2 2010: Ajťák
Vždy sa dobre pobavím, keď vidím udivené pohľady ľudí, trpiacich vierou vo všetko, čo sa niekde šuchne. Svoj život som začal naozaj ako každý iný – počatím a narodením. Nie, na to si nepamätám. Som síce génius, ale blázon len v medziach normy. To, že moje dospievanie ovplyvnil nástup AjTý, nemôžem poprieť. Ale že by som niekedy bol prototypom ajťáka?
Ohnivé pero Q2 2010: Na chvíľu sa zastaviť
„Takú spokojnosť som veru necítil už roky. Vymyslieť ako zabiť starú Cíbikovú sa nepodarí každý deň. Rozumejte, tak aby sa na to neprišlo.“ Pán Príbik sa v domácom odeve pohodlne usadil do hojdacieho kresla. „Dokonalý zločin? O to tu ide?“
Ohnivé pero Q2 2010: Čierne dni Mošova
Albert obzeral listinu zo všetkých strán. Závet samotárskeho ujca sa mu zdal ešte podivnejší, než spôsob, ktorým zišiel zo sveta. Predovšetkým, ujec umrel pred dvoma dňami, to bol tretí június. Teda keď toto spisoval, už iste plánoval to, čo neskôr vykonal. A potom sú tu tie podmienky.
Ohnivé pero Q2 2010: Bod zlomu
Obliehané mesto sa zvíjalo v posledných záchvevoch efektívnej obrany. Čierny dym dvíhajúci sa nad ním bol zmesou smradu spečených mŕtvol, smoly, slamy a všetkého horľavého. Obrancovia v skutočnosti nemali proti metodickému prístupu cechu ani najmenšiu šancu .
Ohnivé pero Q2 2010: Súzvuk ľavého oka
Na poličke, mierne zafŕkanej prachom, tróni handrová bábika. Ľavé oko jej chýba a z brucha naplneného molitanom sa rozlieva potkaní moč. Marcela ju tam nechala, v neporušenom stave, na pamiatku svojej dcéry, Alenky.
Ohnivé pero Q2 2010: Modré hĺbky
„Vieš, čo pánbožko povedal? Nesmieme sa prezradiť kým oni nedospejú!“ Pobozkala ho ešte raz. „Choď, moje zlaté dieťa. Raz sa stretneme.“
Kalendár
Ohnivé pero Q2 2010: Magický záchranár
Vošiel som dnu. Po tom trojhodinovom státí a čumení na dvere mi to prišlo ako celkom dobrý nápad. Byt bol prázdny, čo ma neprekvapilo. Čokoľvek predo mnou prešlo cez tie dvere, muselo vyvolávať solídne nutkanie opustiť byt, bytovku, či celé mesto, do ktorého sa dostalo. Už len pre tie pazúriská, ktoré nechali svoj podpis na vonkajšej strane dverí.
Ohnivé pero Q2 2010: Škola mága
Moje meno je Arlea a študujem mágiu už asi polovicu svojho inak dlhého života. Dlhý pre ľudí, krátky pre nesmrteľných. Pre niekoho som dieťa, pre iných som starena. Pohľad na vek je dvojaký. Presne tak ako na mágiu.
Súťaž Ohnivé pero pokračuje!
Tohoročné druhé kolo súťaže amatérskych mikropoviedok Ohnivé pero štartuje už v septembri! Dokončite svoje krátke ale nádejné superdielka, ktoré tematicky spadajú do žánra fantastiky, dajte ich skontrolovať svojim učiteľkám a nepriateľom, opravte si chyby a pošlite na našu adresu.
Víťaz Ohnivého pera Q1 2010
Konečne je aj na Slovensku teplo, vonku kvitnú čerešne a my poznáme prvého tohoročného víťaza súťaže Ohnivé pero.
Ohnivé pero Q1 2010 – hlasovanie
Veľká noc je už dávno za nami a na stránke www.fantazia.sk sa čitateľom predstavili posledné poviedky prvého kola súťaže Ohnivé pero v roku 2010. Nastal čas hlasovať o tom, kto bude víťazom.
Ohnivé pero Q1 2010: Výmena
Na krajinu lenivo sadali snehové vločky. Polia, lúky, dediny i mestá sa schovali pod hrubým bielym kobercom, ktorý zakryl všetku špinu nebeskou čistotou. Nejednému človeku pri pohľade na tú nádheru pookrialo srdce.
Ohnivé pero Q1 2010: Jarné prázdniny
Auto bolo na ceste takmer päť hodín. Mesiac mŕtvolne bledý ako čerstvo olúpaný citrón osvetľoval predné sedadlá, na ktorých sedeli štyria ľudia. Ďalší štyria sa strácali v šere za nimi. Ich telá sa mlčky kývali do rytmu rýchlej jazdy ako panáci, ktorých vezú do nového butiku s oblečením. Na rozdiel od nich nemali umelohmotný broskyňový povrch ani dokonalý strnulý výraz v tvári.
Ohnivé pero Q1 2010: Dohoda
Personál nemocnice ešte stále zmätene pobehoval po izbe, keď prišla Tereza. Tvárila sa roztomilo. Pohladila ho po tvári a pobozkala na čelo. Pomocou mimických svalov vytvoril čosi podobné úsmevu. Dobre vedel, že by jej viac vyhovovalo, keby zgegol.
Ohnivé pero Q1 2010: Lov
„Poďme už konečne loviť,“ ozvala sa Nalie vyprahnuto. „Ešte nie,“ zarazil som ju. „Nevidíš, že na oblohe je ešte zopár slnečných lúčov?“ zahriakol som ju.
Ohnivé pero Q1 2010: Koleda
„Nie, nechoď do toho domu! Nesmieš tam ísť. Už nikdy sa nevrátiš.“ Martin ignoroval hlas, ktorý ho varoval. Nevidel dôvod, prečo by ho opäť mal počúval. Nikdy sa mu nič nestalo.
Ohnivé pero Q1 2010: Návrat
Obraz plačúcej ženy, skláňajúcej sa nad telom muža. Muža ležiaceho na voze a prikrytého vrecovinou, s bledou pokožkou a vytrhnutým kusom krku.
Ohnivé pero Q1 2010: Šál
Matej bol elegán – keď zazrel dlhý fialový šál, zhotovený z hrubo tkanej vlny, ihneď ho kúpil. Po tom, ako vyšiel z obchodu, ovinul šál voľne okolo krku a hrdým krokom kráčal k „mechanickému tátošovi“ – zvykol tak volať svoj milovaný motocykel.
Ohnivé pero Q1 2010: Poklop
Zvuk sa neprimerane hlasno rozľahol v pustej aleji a vychudnutý chlapík sa prikrčil. Bál sa len dvoch vecí – policajtov a mŕtvych. Ukradomky sa poobzeral, ale po policajtoch nebolo chýru ani slychu a čo sa týka mŕtvol, Roman v parku ešte žiadnu nestretol. Vopchal skľavené prsty do dierok a ešte raz objal mrazom rozpálené železo.
Ohnivé pero Q1 2010: Ach, to žehlenie
– Vieš, že až tak veľmi neobľubujem moderné prístroje a vôbec prebytok techniky, ktorý je všade okolo nás… No skvelé, povedal som si, ďalšia prednáška o tom, že by sme mohli íst bývať niekam na vidiek. Akoby ešte nejaký existoval. Zatiaľ som ju vždy presvedčil, že prevažne moja práca nás živí.
Ohnivé pero Q1 2010: Dlhý beh na krátku trať
Lenke tĺklo srdce ako o preteky. Na očiach mala čiernu pásku, ruky spútané za chrbtom. Chcela skríknuť, ale mala zapchané ústa. Od bosých chodidiel ju zaplavila vlna chladu. Umieram?
Ohnivé pero Q1 2010: Pavúk
Zistenie nastalo práve v tomto okamihu. V krátkom záblesku pozemského filmu, v záhrade kvitli ruže, vánok šelestil v lúčnej tráve, vtáky štebotali, voňal orgován. Avšak jeho sa to netýkalo.
Ohnivé pero Q1 2010: Taxi
Oliver v taxíku celý večer krúžil po meste. Bolo takmer desať hodín v noci a on ešte nemal žiadneho zákazníka. Noc bola sychravá a chladná, ulice opustené a mesto prázdne. „Keď to takto pôjde ďalej, môžem to zabaliť.“, pomyslel si… „ ešte nikdy som nemal takú mizernú noc,“ predniesol nahlas.
Ohnivé pero Q1 2010: Tajomný spln
Pomaly som kráčala po prázdnej, nočnej ulici. Nevidela som nikoho, len svetlo lámp blikajúcich na chodníky. Pár minút som takto šla a nahovárala si, že sa mi nič nemôže stať. Nikdy som neverila na niečo také ako duchovia, upíry a tak.
Ohnivé pero Q1 2010: Peklo
Tmavú miestnosť osvetľovali sviece usporiadané do pentagramu, ktoré vrhali na stenu tieň postavy sediacej uprostred. Mladá žena upierala pohľad na knihu uloženú na podstavci pred ňou. Čierna kniha bola zhotovená z kože démona a popísana krvou samotného Diabla. Presne takú žena hľadala.
Ohnivé pero Q1 2010: Stratené duše
Keď som počul príbeh , ktorý Vám chcem vyrozprávať, pracoval som ako barman. Každý večer som počúval historky o stratenej práci, láske a iné nezmysly spôsobené viac – menej opitosťou. Ale tento príbeh bol niečím zvláštny.
Ohnivé pero Q1 2010: Osudný Deň
V noci som sa prebrala na veľký rachot. Chcela som zapnúť svetlo, ale asi vypadol prúd. ,,To bude tou búrkou“, pomyslela som si. Vstala som z postele a nahmatala som na mojom nočnom stolíku mobil. Bolo 22:00 a dátum 3.2.2012. Zistila som, že nie je signál.
Ohnivé pero Q1 2010: Pod psa život?
Hoci už čoskoro zavŕšim vek, kedy sa chlapec stáva mužom, ešte nikdy som nevidel svoj domov. Patrím k tretej generácii rodiny, ktorú Cudzinci počas jednej z tých nocí, kedy vietor skučí za oknami ako zbitý pes, a vy ste radi, že vnútri je tak útulne a teplučko, uniesli a odviezli do ďalekých krajín. Ďalší osud mojich starých rodičov, rodičov a dnes aj môj a mojich bratov sa ocitol v rukách trhových priekupníkov…
Ohnivé pero Q1 2010: Tichá noc
Neskôr všetci vraveli, že sa to stalo na Hromnice. Že nad nami bdela svätá Brigita, ich patrónka. My sme však poznali pravdu. Stalo sa to o dva dni skôr a pochybujem, že hailige Brigid šla v tú noc okolo. V hostinci pod Schrambergom, na ceste z Rottweilu na Strasburg, nemali čisté duše čo robiť.
Ohnivé pero Q1 2010: Pravdepodobnosť dopadu
Všetko hlavné sa stalo predvčerom a nikto netušil, že sa to stane.. Jednoducho do Severného mora narazil taký malý kameň, vraj mal len kilometer v priemere a preletel atmosférou ako by ani neexistovala a vrazil do mora. Stalo sa to na obed a potvora si to nasmerovala rovno od Slnka, tak to tí naši slávni hvezdári zistili asi až dvadsať minút pred dopadom a akosi nestihli upozorniť médiá.
