- „Nie, nechoď do toho domu! Nesmieš tam ísť. Už nikdy sa nevrátiš.“
Martin ignoroval hlas, ktorý ho varoval. Nevidel dôvod, prečo by ho opäť mal počúval. Nikdy sa mu nič nestalo.
Ruky pokojne držali volant a auto sa samovoľne kĺzalo po mokrej ceste. Martin v spätnom zrkadle videl hustú tmu a cestu vpredu presvietenú svetlami jeho auta. Po oboch stranách cesty sa ťahal hustý les. V aute sa vytrácal signál až hudba postupne zanikla v šuchote. Martin vypol rádio. Po chvíli ho bralo na spánok. Rozhodol sa pustiť si CD. Hudba ho vzápätí zobudila a auto sa rútilo vpred po ceste, po ktorej išiel predtým iba jedenkrát
Bolo to pred mesiacom. Vracal sa z práce, z ktorej ho v ten deň prepustili. Po ceste domov zbadal v diaľke, v lese dom a rozhodol sa preskúmať ho. Vybočil z cesty, prešiel pomedzi stromy a zaparkoval na lúke. V lese panovala hustá hmla a dom v hmle plával ako v mlieku. Z diaľky pôsobil dom honosne, ale keď sa k nemu priblížil, zistil, že je malý. Dlhšiu chvíľu sa mu len tak prizeral, nevediac čo urobiť. Dom vyzeral opustene a zanedbane. Predné okno bolo rozbité, strecha sa nakláňala na jednu stranu a omietka bola prehnitá. Možno kedysi mal dom aj farbu, ale teraz bol sivý. Martin uvažoval, či sa nemá vrátiť domov a na celú vec zabudnúť, ale nakoniec prepadol zvedavosti, ktorá v ňom každou minútou rástla. Vykročil ku vchodovým dverám a dotkol sa kľučky. Prekvapilo ho, že dvere boli otvorené. Dúfal len, že vnútri nikto nie je. Opustený dom je predsa dobrá návnada pre pytliakov a zlodejov, pomyslel si.
Vnútri bolo šero. Nábytok zanikal v obrysoch. Martin sa pokúsil zažať svetlo, ale vypínač luskol naprázdno. Vnútorný hlas ho nabádal odísť, ale on ho opäť nepočúval. Namiesto toho urobil krok vpred a drevená dlážka zavŕzgala. Na moment zastal a pozrel sa dolu. Pri jeho nohách ležal dáždnik. Zohol sa, aby ho zodvihol. S dáždnikom v ruke sa zrazu cítil bezpečnejšie. Starý dáždnik bol pevný, mal drevenú rukoväť a železnú konštrukciu. Náhle pohľadom zablúdil k rohu miestnosti, kde stála vysoká, robustná skriňa. Na druhej strane izby, v strede steny zbadal posteľ a vedľa nej nočný stolík s lampou. Pozdĺž prednej steny sa ťahal masívny nábytok. Kvôli šeru nerozoznal jeho farbu, ale všimol si, že na stene viseli obrazy. Keď sa k nim priblížil, videl, že sú to fotografie so zaškrtenými ľuďmi. Bolo ich šesť. Tváre s vyplazeným jazykom a dokorán otvorenými očami naháňali hrôzu. Martin cúvol a nohami do niečoho narazil. Nesmelo sa obrátil a zistil, že zavadil o truhlicu. Dáždnik odhodil na zem a kľakol si na špinavú zem. Zrazu započul tichú melódiu, ktorá pripomínala vianočnú koledu. Nastalo ticho a Martin sa vrátil k truhlici. Nadvihnúť priťažké veko dalo veľa práce. Keď sa mu to podarilo, naskytol sa mu pohľad na šperky, šperkovnice, mince a hracie skrinky, ktoré v prítmí svietili. Začal sa v truhlici prehrabávať. Pod šperkmi ležali šaty. Zodvihol prvý šperk a natočil ho k oknu, ktoré len chabo prepúšťalo ranné svetlo. Nebolo pochýb o tom, že to boli perly. Návšteva domu bola teda plodná, zasmial sa a v podbrušku ho zašteklilo. Vrátil náhrdelník naspäť a siahol hlbšie dovnútra. Vtom na ruke zacítil klzký pohyb. Reflexívne roztvoril dlaň. Sedel v nej pavúk. Malý netvor sa v zľakol svetla a uštipol ho do prsta. Martin zaklial a striasol pavúka z dlane. Ten sa okamžite stratil za skriňou, hľadajúc si vhodné miesto na dlhé roky. Martinovi dopadli oči na dvere v rohu miestnosti. Postavil sa a vykročil ku dverám. Keď položil ruku na kľučku, prsty sa mu zamotali do pavučej siete. Znovu zaklial. Nenávidel hmyz. Pod dverami sa plazili muchy a červíky. Schoval si ruku do rukáva kabáta a tak ňou otvoril dvere. V slabom svetle, ktoré dvere prepúšťali, videl ako sa mu po topánkach prechádzali muchy, osy, a iná háveď. Vysoko nadvihol nohu a striasol sa chrobákov. Dvere sa odchýlili. Do nosa mu okamžite udrel nepríjemný zápach. Pozrel sa pred seba a uvidel veľký predmet. Bolo to zviera. Nie, človek, premýšľal. Vôbec sa to nehýbalo. Po chrbte mu prešiel mráz. Cez malé okno na predmet dopadal široký lúč svetla. Musel to byť mŕtvy človek a ten puch vychádzal z neho, pomyslel si Martin v tej chvíli. Podišiel bližšie.
- „Ja som ťa varoval.“
Martinov vnútorný hlas sa znovu predral na povrch a Martinov pohľad dopadol na tvár s doširoka otvorenými očami a vyplazeným jazykom. Martin sa pustil do behu. Vyletel z domu, nasadol do auta a naštartoval.
Spomienka na mŕtve telo a najmä na tú tvár Martinovi dlho hlodala vo vnútri. Keby na tom nebol tak mizerne a neprehajdákal by všetky peniaze, ktoré si nasporil, do domu by ho nikto nikdy nedostal. Najhoršie na tom bolo, že nevedel, či dom opäť nájde. Zrazu započul tichú melódiu. Bol si istý, že ju už niekde počul. Pripomínala mu vianočnú koledu. Počul ju v polotme, v tichu, spomenul si zrazu. Bolo to v tom dome! Ruky mu zavisli na volante a auto sa začalo hojdať zo strany na stranu.
- „Nie, nechoď do toho domu! Nesmieš tam ísť. Už nikdy sa nevrátiš.“
Pozrel sa za seba a vtom spoznal tvár, ktorá ho celý čas prenasledovala. Hlas, čo počul nebol jeho vnútorný hlas, ale bol to hlas patriaci človeku, ktorého našiel v dome a o ktorom si myslel, že je mŕtvy. V tom dome hlas prichádzal spoza dverí, ale teraz bol tu, v aute.
- „Ja som ťa varoval.“
Muž rukami obopol Martinove hrdlo a zatlačil prsty. Auto pobehovalo od krajnice ku krajnici. Keď Martin neprejavoval žiadne známky života, muž si presadol na predné sedadlo a zaparkoval pred domom uprostred lesa.
Mladík v obleku neveril vlastným očiam, keď v diaľke zbadal dom. Zaparkoval na lúke a vydal sa na obhliadku. Nazdával sa, že v opustenom dome už nik nebýva. Vkradol sa dovnútra a keď zbadal nábytok a truhlicu, zajasal. Nabudúce musí prísť s väčším autom a kamarátmi, zaumienil si. „Ako to inak všetko odnesiem?“ Nerozumel len tým siedmim fotografiám zaškrtených ľudí na stene. „Majiteľ domu mal ale čudné hobby,“ pousmial sa a odišiel.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.