Ohnivé pero Q2 2010: Magický záchranár

“Modli sa a dúfaj, aby si ma nikdy nepotreboval. No ak ten čas niekedy nastane, ver mi, že za teba budem zo všetkých síl bojovať. A nadávať a hundrať a preklínať svoj sprostý džob.” – Heslo Magických záchranárov – možno trošku doplnené o pár slov od neznámeho člena.

Vošiel som dnu. Po tom trojhodinovom státí a čumení na dvere mi to prišlo ako celkom dobrý nápad. Byt bol prázdny, čo ma neprekvapilo. Čokoľvek predo mnou prešlo cez tie dvere, muselo vyvolávať solídne nutkanie opustiť byt, bytovku, či celé mesto, do ktorého sa dostalo. Už len pre tie pazúriská, ktoré nechali svoj podpis na vonkajšej strane dverí. Takto obrovského quai-zet som nevidel už poriadne dlho. Myslel som si, že som dostal posledného, no očividne som sa mýlil. Žiadne krvavé stopy, len porozbíjané zariadenie a rozhádzaný nábytok. Plyšový maco bez hlavy. Nikoho tu nenašiel. Skláňam sa nad porozhadzované veci a dvíham obžutý fotoalbum. Pozerám na fotky, opakuje sa v nich len jedno dievča. Takže žiadna rodina, žila tu sama. No kde je teraz ?

Rozhadzujem v kruhu okolo seba katalyzačný prášok, v príprave na kúzlo boha stratených. Jednoduché lokalizačné kúzlo, no som príliš vyčerpaný na to, aby som si trúfol robiť ho bez prášku ako zdroja many. Ak by sa tu quai-zet vrátil, musím mať v zásobe aspoň nejaké útočné kúzlo, mečom ho neskolím. Nie, ak je taký veľký, ako naznačujú ryhy od pazúrov na dverách. Prášok sa rozžiaruje na fialovo a miestnosť okolo mňa mizne v svetlej, odporne páchnucej hmle. Vraj jej pach súvisí s čistotou duše toho, kto kúzlo vykonáva. Mojej duši by sa asi zišiel týždenný rehabilitačný pobyt v kúpeľoch. Možno aj mesačný. Ale kde… už ju vidím. Je celkom feši. No v hlave toho moc nemá. Schováva sa prestrašená v jaskyni. Ako keby ťa tam nemohol vyňuchať, ty trdlo! Zalez medzi ľudí! Škoda, že ma nemôže počuť. Ušetrila by mi kopec cesty. No keby sa cez toto kúzlo dalo aj telefonovať, mobilní operátori by už asi dávno skrachovali. Je veľmi jednoduché sa ho naučiť. Opúšťam stav tranzu a smutne pozerám na to, čo som spôsobil. Žeravý katalyzačný prášok vypálil do novučičkého koberca čierny kruh. No čo, nech mi to strhne z účtu, keď jej zachránim život. Aj tak to bola jediná vec v celom byte, ktorú quai-zet nezničil.

Beriem na plece ruksak s magickými zásobami a nejakými tými zbraňami a vyrážam z bytu. Práve včas, požiarny hlásič zaňuchal pripečený koberec a spustil humbuk. Za chvíľku sa to tam bude hemžiť zvedavými susedmi.

Stojím pred vchodom do jaskyne a vyjavene naň čumím. Toto je vážne otravný zvyk, mal by som sa ho zbaviť. No aj tak ďalej civím. Hodinu, dve, až kým si nie som úplne istý, že nikde nie je žiadna stopa po mojom trojhlavom priateľovi. Keď konečne vojdem dnu, trúba ma tresne po hlave suchou vetvou. Ja sa jej snažím zachrániť život a ona ma obtĺka. Smutný osud každého záchranára. Rozhodol som sa byť výrečný a tak som celú situáciu komentoval hlasným „Au!“ Dúfam, že to bolo dostatočne veľa hlások na to, aby sa ma už nič nepýtala. Zbytočne. Je fakt ťažké byť tichým mužným hrdinom, keď zachraňujete ženu. Vždy sa chcú rozprávať!

Bolia ma ústa. Toľko otázok o tom kto som, čo som, prečo ju zachraňujem a aké mám číslo topánok som hádam ešte ani nepočul. A k tomu mi na hlave navrela hrča. Možno som mal radšej zachraňovať toho quai-zet. Kráčame lesom smerom k mestu, chcem ju strčiť do nejakého obchodného domu, nech sa môžem venovať stopovaniu psíka. Myslím, že to je jediné miesto, kde dokáže pár hodín dobrovoľne vydržať. Okrem toho jej aj tak treba kúpiť nový koberec.

Konečne sám. Quai-zet nebude ďaleko. Súdim to podľa toho, že sa na neho pozerám. Nie, nebude ďaleko. Tak desať metrov a blíži sa. Vyťahujem meč a sústredím sa na zaklínadlo. Po prstoch mi bežia iskričky, ako sa mana koncentruje na jednom mieste. Túto chvíľu, tesne pred bojom, som vždy zbožňoval. Tú, čo príde po nej, v ktorej sa väčšinou váľam po zemi a s vypätím všetkých síl bojujem o holý život som nikdy nemal až tak rád. No, a už je tu. Trojhlavý quai-zet, s veľkosťou fiatu 500 mi skáče na ramená a ja sa váľam v prachu na chodníku. Ci pána, tak tomu to pekne razí z papule! Oproti tomuto je moja duša hotový wc-osviežovač. Držím si ho od krku pomocou meča, ktorý mám v oboch rukách a dokončujem zaklínadlo.

Ohnivá guľa vyráža z mojich prstov a do srsti quai-zeta, jej trajektória je však sotva tridsať centimetrov od môjho tela a tak tú žiaru cítim tiež. Quai-zet z nej však cíti viac. Zaskučí, zoskočí zo mňa a v jeho šiestich očiach sa zračí hlboká kontemplácia jeho troch mozgov. Má na mňa skočiť zas, alebo sa vypariť? Vybral si tú prvú možnosť, no tentokrát mu to nedovolím. Uskakujem a švihom meča uštedrujem vážnu jazvu jednej z jeho hláv. Nevyzerá byť s plastikou dvakrát spokojný, no to už útočím elixírom Ohromnej pálivej bolesti, ktorý nedostal svoje meno len tak pre nič za nič. Quai-zet je skutočne zúrivý a znaží sa ma zahnať do kúta. Vzhľadom na jeho tri hlavy mu to potvorke celkom ide. Obháňam sa mečom ako Petr Novotný vareškou, no stále len odrážam jeho výpady a nestíham útočiť. Ak sa čoskoro niečo nestane, je po mne. Och áno, a potom aj po tom trdle v obchoďáku,na ktoré ho kúzlom zameral jeho majiteľ. Ktovie čo také spravila, že na ňu poslali takéhoto chlpáča. Ak niečo nespravím, čoskoro mi to už bude jedno.

Viem, že na to nemám dosť many, no zúfalo sa pokúšam o ďalšie kúzlo. Pre Vás, čo ste mágiu zatiaľ neskúšali, vysvetlím ako to funguje. Aj keď nemám dosť many, môžem kúzlo vykonať, no musím miesto nej niečo obetovať. V ideálnom prípade by to bol katalyzačný prášok, ktorý počas kúzla sublimuje a dodá mu tak dostatok energie. No quai-zet mi nedáva dosť času na prípravu takéhoto kúzla. Musím teda obetovať čosi iné. Svoju životnú energiu. A ak to preženiem, nuž… skončím ako ten koberec. Ak to neskúsim, skončím ako plyšový maco. S takýmito možnostami sa my hrdinovia stretávame denne. Málokedy nás to baví.

Iskrenie prstov, dobré znamenie. Možno to predsa len prežijem a budem sa môcť nechať ovaliť suchou vetvou ešte aj nabudúce. Quai-zet si to však všimol tiež. V sekunde, keď ohnivá guľa opúšta moje kŕčom stuhnuté prsty chlpáč odskakuje a úspešne sa jej vyhýba. Kúzlo ma vyčerpalo natoľko, že nevládzem ani stáť na nohách, nie to ešte brániť sa. Psisko ako keby to vedelo. Triumfálne sa nado mňa postavil. Zabudol si však na jednu vec kamarát. Kým ohnivá guľa do niečoho neudrie, môžem ju ovládať svojim vedomím.

Taký krásny zásah a nie je tu nik, kto by ma zaň pochválil. Mŕtvy a podľa všetkého aj do chrumkava upečený quai-zet ma privalil a slintá mi na hrudník. Sorry brácho, nie si môj typ. Zapriečim sa do neho aby som ho zo seba hrdinsky zhodil, som však príliš vyčerpaný a unavený, a tak len funím a vzdychám a telo quai-zeta sa ani nepohne. Tak sa spod neho hrdinsky plazím von. Iba ďalší deň v službách Magických záchranárov… Ale zdravotné pripoistenie máme skvelé!