Na krajinu lenivo sadali snehové vločky. Polia, lúky, dediny i mestá sa schovali pod hrubým bielym kobercom, ktorý zakryl všetku špinu nebeskou čistotou. Nejednému človeku pri pohľade na tú nádheru pookrialo srdce.
Ale boli aj takí, ktorí zasneženým výhľadom pohrdli. Za oblokom jedného z ľudských príbytkov práve vysával Milan. Tomu, čo sa deje vonku, nevenoval najmenšiu pozornosť. Zaujímalo ho iba jediné: čo najskôr skončiť s domácimi prácami, aby mohol ďalej leňošiť pred televízorom. Mal mimoriadne chudú postavu, vysokú asi meter sedemdesiat, svetlú pleť a vlasy, a úplne všedné modré oči. Bol to vcelku normálny, i keď dosť lenivý, šestnásťročný chalan.
S úškrnom na tvári práve rozjímal o čipsoch a pohovke, keď celú miestnosť zahalila podivná hmla. Prestrašený Milan schytal od vysávača elektrický šok a viac o sebe nevedel.
Pomaly otvoril oči. Hlava ho bolela, ako keby mu na ňu spadla stokilová tehla. Našiel sa na zemi v nejakej triede. Spoznával svojich spolužiakov, ibaže vyzerali o čosi starší. Všetci hľadeli naňho.
Nechápajúc, čo sa deje, sa zmätene spýtal: „Čo sa deje?“
„Odpadli ste,“ odpovedal neznámy profesor. „Ako sa cítite?“
„Bolí ma hlava!“
„Nuž, tých posledných desať minút nejako vydržíte. Nemyslite si, že vás kvôli tomu ospravedlním zo zajtrajška!“
Celá trieda sa otriasla smiechom.
„Si v pohode?“ spýtal sa Milana spolužiak Ivan, keď sa jeho kamarát vyteperil do lavice.
„Ani nie. Hlavu mi ide roztrhnúť a nemám šajnu, čo tu robím. Pred chvíľou som bol doma a vysával spálňu, zrazu tam bola hmla, ja som tu a ty si starší!“
„Si magor, daj sa liečiť,“ poradil mu Ivan a venoval sa svojmu zošitu.
Milan zistil, že je na hodine matematiky. Ale o žiadnom príklade, ktorý rátali, jakživ nechyroval.
Po spásonosnom zazvonení nedočkavo vybehol na chodbu a zvedavo si ju obzeral. Bolenie hlavy poľavilo. Škola vyzerala bez zopár zmien úplne rovnako. Študenta najviac prekvapil počet tvárí, ktoré tam nikdy predtým nevidel. A všetci okrem jeho rovesníkov sa mu zdali akísi nízki…
Mladík prestrašene vbehol na toalety a buchol sa pri tom o hornú
zárubňu dverí. Zo zrkadla
na neho nehľadel vyziabnutý prváčik, ale statný štvrták.
Oblial ho studený pot. Buď je to bláznivý sen, halucinácia alebo čosi podobné, alebo má vážny problém.
„Musím sa dostať domov,“ hundral si popod nos. Vo vrecku našmátral nejaký plochý predmet. Bola to čipová karta na autobus vyrobená v roku 2013, čiže až o tri roky neskôr. „Musím, a hneď!“
Milan sledoval, ako rednúce mesto prechádza do dediny. Fliačiky snehu na poliach pomaly vsakovali do pôdy. Cesta hromadnou dopravou prebehla úplne rutinne. Pravidelná linka číslo štyri dorazila vo zvyčajnom čase a šla po rovnakej trase ako vždy.
Mladík vystúpil na zastávke v obci a pustil sa do šialeného behu. Prekvapilo ho, o koľko je rýchlejší.
Konečne zazrel vytúžený cieľ – biely dom so záhradou obohnaný pletivom. Milan pribehol k hnedej kovovej bráne a bez okolkov ju preskočil. Vchodové dvere boli zamknuté; nik nebol doma. Junák si odomkol kľúčom, ktorý našiel v pravom vrecku nohavíc a už sa hnal na druhé poschodie k počítaču. Dúfal, veril, že odpovede nájde práve tam.
Ako prvú skontroloval svoju emailovú schránku. V neodoslaných správach objavil mail s hlavičkou DÔLEŽITÉ. Po načítaní stránky začal nedočkavo čítať:
Zdravím ťa! Túto situáciu som predvídal a zanechal ti tento odkaz.
Stali sme sa obeťami časopriestorovej anomálie. Naše vedomia sa vymenili – tvoje putovalo do budúcnosti a moje, naopak, do minulosti. Vlastne, ide o NAŠE vedomie, lenže o jeho minulú a budúcu verziu. Netuším, ako k tomu došlo, veď vieš, že naše chápanie pre fyziku je značne obmedzené.
Východisko existuje – na tvojej strane sa spoj vytvorí 19.3. o ôsmej večer pri kanalizačnom poklope na našej ulici. Tú informáciu som obdržal od svojho budúceho ja, keď som bol v rovnakej situácii ako ty.
Ale je tu problém; v ten istý deň píšem maturitný test z matematiky a keďže nie som prítomný v správnej dobe, musíš ho napísať ty. Viem, že máš na učenie len jeden deň, ale prosím ťa, snaž sa! Všetky potrebné materiály nájdeš označené v skrinke. Veľa šťastia.
Tvoje budúce ja
Domom sa niesol prenikavý, zdesený výkrik.
Milan nemal čas uvažovať. Okamžite skontroloval spomínané veci. Bolo toho tak veľa, že študent omdlieval už pri letmom pohľade na zložité vzorce a rovnice.
V obchode bol kúpiť celú prepravku energetických nápojov a uvaril kanvicu silnej kávy. Takto vyzbrojený sa pustil do maratónu učenia.
Vo večerných hodinách prišli z práce jeho rodičia. „Musím sa učiť,“ odvetil namiesto pozdravu nabudený Milan.
Vtedy mal už toľko energie, že pri biflení sa musel klikovať. Dokonca prilepil niekoľko vzorcov na strop a učil sa pri dvíhaní na tyči pripevnenej nad dverami. Vytvoril si tiež provizórne boxovacie vrece, kde dával na frak rôznym rovniciam a nerovniciam.
Tesne pred svitaním sa zmorený zvalil na posteľ a tvrdo zaspal.
Milan v uhladenom čiernom obleku sedel v počítačovej učebni a pripravoval sa na online maturitu. Jeho rodičia potrebovali mnoho litrov ľadovej vody, kým ho prebudili. Teraz s veľkými kruhmi pod očami neprítomne hľadel na počítač pred sebou a spolu s ostatnými očakával hodinu H.
Po nervydrásajúcich minútach tá osudová chvíľa skutočne nastala. Študentove najhoršie obavy sa naplnili; všetko fungovalo. Na obrazovke jeho LCD monitora sa zjavil nenávidený test.
Čím dlhšie hľadel na otázky, tým väčšiemu zúfalstvu prepadal. Prišiel však nečakaný zlom – mladíka naplnil túžobne očakávaný pokoj…
„Končíme, vážení!“ oznamoval dozerajúci učiteľ.
Milan sa prebudil. Čas na test vypršal a on nemal jedinú zaškrtnutú odpoveď.
„Nieeee!“ vykríkol zúfalo.
Nočná lampa osvetľovala osobu stojacu nad kanálom. Chalan sa už zmieril s tým, že týmto dňom sa jeho život v budúcnosti skončí. Nervózne sledoval dotykový displej svojho budúceho mobilu. Už dávno bolo po ôsmej a stále sa nič nedialo. Len to, že zvedaví čumilovia okukovali magora stojaceho uprostred cesty pri kanalizačnom poklope.
Tu sa sčista-jasna zjavila svetielkujúca hmla, ktorá Milana obklopila ako nepriechodný múr. Dostavil sa mierny elektrický šok z mobilu a všetko pohltila čierna tma.
„Miňo!“
Študent otvoril oči. Ležal na studenej dlážke chlapčenských záchodov. Nad ním stál Ivan.
„Profka ma poslala, aby som sa za tebou šiel pozrieť, lebo si sa dlho nevracal. Čo ti je?“
„Nič! Len… Celú noc som sa učil na maturu, aby som pri teste nakoniec zaspal… A bol si tam aj ty, ale bol si starší, lebo sme už boli štvrtáci…“
„Si magor! Daj sa liečiť.“
Milan prišiel domov celý šťastný. Všetko sa vrátilo do starých koľají. Už by si bol pomyslel, že všetky predchádzajúce udalosti sa mu iba snívali, keby nenašiel na svojom emailovom konte neodoslanú správu:
Vitaj späť! Ak čítaš tento odkaz, vedz, že časový skok sa vydaril.
Ďakujem za tvoju asistenciu pri maturitnej skúške. Musím ti však o nej niečo prezradiť – z matematiky som sa rozhodol maturovať, lebo som vedel, že práve v dobe jej priebehu dôjde k našej výmene. Nemá pre mňa absolútne žiadny význam. Bavím sa pri predstave, ako sa snažíš zvládnuť všetko to učivo za jedinú noc!
Neber si to osobne. Rovnako si zo mňa vystrelilo i moje budúce ja, keď som bol na tvojom mieste.
Môj pozdrav môže vyznieť trochu sebecky, ale veľa šťastia.
Tvoje budúce ja
Chlapcova tvár nabrala purpurový odtieň. Počítač a všetku k nemu patriacu elektroniku chcel rozmlátiť na súčiastky; chcel vybehnúť na ulicu a revať z plného hrdla, kým by nestratil hlas a ešte všeličo iné.
Nakoniec sa ovládol a len ticho zasipel: „Daj sa liečiť, magor!“
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.