Obraz plačúcej ženy, skláňajúcej sa nad telom muža. Muža ležiaceho na voze a prikrytého vrecovinou, s bledou pokožkou a vytrhnutým kusom krku.
To bola spomienka, dávno zabudnutá spomienka na minulosť. Spomienka, ktorá sa Baldovi prehrabala na povrch pri pohľade na hradby mesta Tegro, jeho niekdajší domov. Stál na kraji lesnej cesty vedúcej k bránam mesta. Stál tam ticho, bez pohybu, v tieni stromu a spomínal na deň, keď sa rozhodol svoj domov opustiť.
Stalo sa tak takmer pred ôsmimi rokmi. Jeho otec bol jedným z lordovým správcov lesov, váženým a obľúbeným človek v meste. Nemal žiadnych nepriateľov a ľudia ako aj jeho spoločníci ho mali radi. Bolo to deň pred jeho smrťou, keď lord zhromaždil skupinku dvoch správcov, dvoch psovodov a šiestich rytierov na lov Gerera, kráľa vlkov. Vedelo sa, že Gerer nie je obyčajný vlk, mal vlčiu podobu, ale veľkosťou prevyšoval medveďa a ovládal ľudskú reč. Lord sa ho rozhodol zabiť po tom ako vlčí kráľ porušil ich vzájomnú dohodu a zabil dve rodiny farmárov žijúcich mimo hradieb Tegra. Stopovali ho vtedy deň a noc, až ho nakoniec našli v jaskyni hlboko v lese. Psovodi pustili do jaskyne tucet psov aby ho vyhnali von, kde na neho čakali rytieri s kopijami. Počuli najprv divoké a zúrivé vrčanie miešajúce sa s kňučaním. Netrvalo to ani päť minút keď nastalo ticho. Chvíľu na to vyliezol z jaskyne Gerer, s krvavou tlamou a labami a pohľadom upierajúcim na vodcu výpravy, na lorda Frovada. Lord mu predniesol obvinenia, ale Gerer sa len hlasno a hrozivo zároveň zasmial. Rozbehol sa vpred s cieľom lorda Frovada zabiť, v tom mu však do cesty skočil Baldov otec s taseným mečom a s odhodlaným výrazom tváre svojho pána brániť. Vlčí kráľ v tej chýli zaváhal. Spamätal sa však skôr ako rytieri, uvedomil si svoju chybu váhania a skôr ako utiekol pred smrťou stihol ešte labou zaútočiť a zabiť Baldovho otca. Ešte v ten deň sa výprava vrátila do mesta a lord osobne aj s dvomi rytiermi priniesli telo jeho otca k čakajúcej manželke a synovi. Lord im vyjadril úprimnú sústrasť a vyrozprával čo stalo. Po jeho odchode sa matka takmer od žiaľu zrútila. Vtedy dal Baldo sľub že pomstí smrť svojho otca a nasledujúci deň pred svitaním utiekol z domu.
Teraz stál pred bránami mesta, spomínal a váhal. Nevedel čo ho čaká pri návrate, nevedel ako sa jeho matka zatvári keď sa objaví vo dverách, nevedel či vôbec jeho matka žije, či od žiaľu zo smrti muža a úteku syna neumrela.
Bolo už šero keď sa rozhodol a vykročil. Mestská brána bola otvorená a tak nemal problém vstúpiť na rodnú pôdu. Kráčal pomaly, ale odhodlane po uliciach a uličkách medzi domami. Tá posledná ktorá vyúsťovala kúsok od ich domu bola pomerne dobre osvetlená olejovými lampami, dláždená kamennými mačkami ako zvyšok ulíc v meste. Nebola dlhá, ale Baldovi sa zdalo akoby po nej kráčal dlhšie ako kedysi. Keď dorazil k ich domu, bola už pomerne tma, ale v svetle lámp bolo dobre vidieť stavbu pred ktorou stál. Steny trochu popraskané, ale ešte stále v dobrom stave. Čo bolo však bolo podstatné, bolo svetlo prenikajúce zavretými okenicami.
„Ešte nespí.“ potichu si pre seba zašomral Baldo.
Priblížil sa ku dverám, dvakrát na ne zabúchal a čakal. Ozvalo sa slabé „vstúpte“ a otvoril dvere. Žena v miestnosti, sediaca za stolom a čítajúc knihu mala vlasy sfarbené striebrom a na tvári vrásky spôsobené vekom, ale aj životnými útrapami. Jej pôvab sa však nezmenil a z očí jej vyžarovala istota. Baldova matka telom zostarla, ale na jej duši sa čas nepodpísal. Sedela tam a pohľad upierala na neho.
„Ja vás poznám. Ste mi akýsi povedomí.“ povedala po chvíli.
„Baldo.“ bolo v tej chvíli to jediné čo zo seba vedel dostať.
Postaršia žena vstala, pomaly k nemu podišla a so slzami v očiach mu strelila facku. Vzápätí ho však objala. Usadila ho za stolom a nabrala mu jarnej polievky. Sadla si oproti nemu a mlčky pozorovala ako s chuťou je aký muž sa z neho stal.
„Už som nedúfala, že sa vrátiš.“ povedala po tom čo dojedol.
„Prečo?“ spýtal sa Baldo zmätene.
„Keď som vtedy zistila, že si utiekol, domyslela som si že to bolo kvôli pomste za otca. Ako potom plynuli roky, pomaly som prestávala dúfať že sa vrátiš.“ povedala skleslo „ale teraz si tu, vrátil si sa.“ dodala už s úsmevom na tvári.
„Hej, sľúbil som si vtedy že sa pomstím.“
„Bolo to hlúposť, otec by to nechcel!“ skočila mu do reči.
„Ja viem, bol som vtedy mladý.“ odsekol Baldo.
„Už sa tým netráp, už si doma a ja som šťastná že si sa vrátil.“ povedala mu matka nežne, s vlhkými očami a položila svoju ruku na jeho. Chvíľu takto boli mlčky a upierali pohľady jeden na druhého. Baldo zistil že aj jemu vlhnú oči.
„Povedz, kde si bol celý ten čas, čo si robil, kde si sa túlal?“ spýtala sa postaršia žena s novým odhodlaním svojho syna.
„Išiel som Gererovi po stope, celé tri roky. Vždy bol o jeden krok popredu ako ja, ako by vedel že po ňom idem“ povedal a na chvíľku sa odmlčal, „potom som stratil jeho stopu.“ dodal a sklopil zrak.
„A prečo si hneď potom nevrátil?“
„Chcel som, ale bál som sa. Ostal som vtedy v prístave Klonket, aby som si zarobil na cestu späť.“
„A čo zmenilo tvoje rozhodnutie, prečo si nerozhodol?“
„Jedného dňa tam zakotvila obchodná loď. Keď som sa rozprával s jedným námorníkom, povedal mi že smerom na sever, asi tri dni plavby zazreli na brehu obrys tvora, ktorý svojím tvarom pripomínal vlka a veľkosťou medveďa. Vtedy som si spomenul na svoj sľub a vydal som sa za ním. Stopoval som ho ďalšie dva roky, až som ho nakoniec dostihol.“
dopovedal a odmlčal sa. Pozrel sa znovu na matku a v jej očiach videl povzbudenie aby pokračoval.
„Našiel som útočisko a nastražil pár pascí okolo. Presne ako ma otec učil.“ dodal a pousmial sa. „Keď som stál pred jeho jaskyňou, zavolal som ho menom. Chvíľu sa nič nedialo, ale potom vyliezol. Vyšší ako medveď, a som zlovestnými žltými očami, ktoré ma prebodávali.“ pri týchto slovách žena zavzdychala.
„Zavrčal na mňa že ako sa opovažujem rušiť jeho kľud a že kto vôbec som že som sa na niečo také odvážil. Povedal som mu že som synom muža ktorého zabil pred siedmimi rokmi. Na to sa zasmial a odpovedal že on zabil už veľa mužov. Povedal som mu že otec bol správca lesov lorda Frovada. Už sa nesmial, len na mňa upieral svoj pohľad a opýtal sa či toho ľudského červa, ktorý mu zabránil zabiť lorda. Odpovedal som áno a natiahol tetivu luku. Gerer zlostne zavrčal a pripravil sa na mňa zaútočiť.“ dopovedal Baldo a odvrátil svoj pohľad od matkinho. Znovu nastalo chvíľkové ticho, ktoré prerušila až jeho matka.
„A čo stalo potom?“ spýtala sa.
„Potom? Potom so vystrelil, a netrafil.“ načo jeho matka zahíkala a chytila sa za ústa.
„V tej chvíli na mňa tá potvora zaútočila. Uskočil som na stranu a rozbehol sa späť do lesa. Utekal som miestami kde som nastražil pasce a za sebou som počul vrčanie spojené so smiechom.“ znovu sa odmlčal, „neviem do koľkých pascí sa chytil a ani koľko ich odhalil, viem len že jedna z nich mu dolámala predné nohy. Keď som sa k nemu potom vrátil a všimol si to, fuňal a snažil sa postaviť, ale nedarilo sa mu to. Hneď ako ma zbadal, spustil na mňa príval nadávok a snažil sa ma roztrhať tlamou. Tie zlomené nohy mu to nedovolili. Vytiahol som otcov meč, pomaly ho dvihol nad hlavu a zabodol som mu ho do hlavy.“ povedal a znovu sa chvíľu odmlčal.
„Potom som sa vrátil späť do Klonketu kde som ešte chvíľu pomáhal v prístave. Nikomu som za tých osem rokov nepovedal kam idem a nikomu som ani nepovedal že som zabil Gerera. A to je môj príbeh.“ a usmial sa na utrápenú ženu sediacu pred ním.
„Hlavné je že si v poriadku a ešte hlavnejšie že si sa vrátil. Teraz už bude všetko tak ako má byť.“ dodala jeho matka a plakala pri tom. Neboli to však slzy smútku, ale slzy šťastia.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.