Tmavú miestnosť osvetľovali sviece usporiadané do pentagramu, ktoré vrhali na stenu tieň postavy sediacej uprostred. Mladá žena upierala pohľad na knihu uloženú na podstavci pred ňou.
Čierna kniha bola zhotovená z kože démona a popísana krvou samotného Diabla. Presne takú žena hľadala. Jedine tak sa mohla dozvedieť odpoveď na svoje otázky.
Pomaly listovala stranu po strane. Text bol písaný v jazyku, ktorému nerozumela. Miestami bol rozmazaný a nečitateľný alebo prekrytí krvavou škvrnou.
Po niekoľkých sekundách sa zastavila na strane, kde bol vyobrazený Diabol upierajúci zrak na človeka sediaceho v pentagrame, v akom sedela ona. Pod textom boli zaklínadlá a postup.
Žena sa rozhliadla okolo seba, či je všetko správne pripravené. Naklonila sa nad knihu a tichým hlasom začala predčítavať text z knihy.
Prvé sekundy sa nič nedialo. Znovu sa pozrela naokolo, či niečo nezabudla. Keď sa utvrdila, že je všetko v poriadku, prečítala text ešte raz, ale oveľa hlasnejšie.
Z pootvoreného okna prenikol do miestnosti závan vetra, ktorý zfúkol všetky sviece. Žena sa vyplašila. Po chrbte je prešiel mráz a vzrušenie. Cítila, že sa jej to predsa len podarilo.
Slabý hlas volal jej meno. Sprvu si myslela, že je niekto v miestnoti, ale potom si uvedomila, že ten hlas počuje iba vo svojej hlave.
„Čo odo mňa chceš?“
„Chcem..“ zarazila sa. ´Nie toto je blbosť. Toto predsa nie je možné´.
Pokúsila sa postaviť, ale nepodarilo sa jej to. Akoby ju niekto prikoval ku podlahe. V tom momente uvidela pred sebou modrú žiaru. Chvíľkový záblesk, ktorý ju oslepil.
Otvorila oči a pred sebou uvidela niečo, čo jej vyrazilo dych. V miestnosti sa vznášala hlava. Trojuholníkový obrys tváre na brade zakončený malou čiernou briadkou a z čela trčiace dva rohy. Rovnaká podoba, aká bola vykreslená v knihe. Najhoršie boli krvavočervené oči, ktoré upierali na ňu zrak.
„Hovor! Prečo si ma zavolala?“
„Ja..ja.. by… som chcela…“ žena bola tak rozrušená, že sa nezmohla na súvislú vetu.
„Každý, kto ma zavolá, niečo chce. Tak vrav, čo chceš ty?“
„Ja chcem vidieť peklo.“
„Peklo?“ Diabol sa zasmial, až sa zatriasli okenice. „Všetci chcú moc, peniaze, slávu a ty chceš vidieť peklo? Dobre teda, ukážem ti peklo!“
Ruch doliehajúci z ulice pretrhol reťaz myšlienok. Žena si náhle uvedomila, že sedí v akejsi reštaurácii. Oproti nej sedel cudzí muž. Vysoký, v elegentnom čiernom saku. Tvár jej nič nehovorila, ale tie oči už niekde musela vidieť.
„Čo na to hovoríš?“
„Čo? Kto ste?“ žena chcela vstať od stola a odísť, ale nemohla sa pohnúť.
„Chcela si predsa vidieť peklo, tak sa pozeraj.“ muž ukázal smerom na rušnú ulicu.
„Toto má byť peklo? Veď to je iba ulica, nič viac.“
Mužové oči vzplanuli do červena. Rýchlym pohybom ruky ukázal smerom na križovatku.
„Nie moja drahá. Toto je skutočné peklo. Pozri sa na tú matku s dieťaťom. Pozri ako ho bije za to, že nechce ísť do školy. Ešte pár rokov, a bude z neho tyran. Presne taký, akých mám rád.“
Žena uprela zrak na plačúceho chlapca, ktorý práve prechádzal cez priechod. Vyzeral smutno, no v jeho očiach zazrela akýsi záblesk, akoby jej dával najavo, že čoskoro ho už nebude nikto biť.
„Pozri sa vedľa, cez cestu, vidíš tu banku? Práve v tejto chvíli ju prepadlo päť zlodejov. Čoskoro sa tam rozpúta skutočné peklo. Opäť raz dostanem pár duší bez práce.“
Policajné vozy smerujúce k banke, utvrdili ženu, že Diabol mal pravdu. O pár sekúnd tam už stáli zátarasy a všade pobehovali policajné hliadky.
„No povedz, nie je toto predsa len peklo.“
Žena odvrátila zrak od ulice a pozrela na muža sediaceho pred sebou.
„Nuž, neviem, myslela som, že peklo vyzerá inak.“
„Inak? Ako by asi tak malo vyzerať?“
V momente sa celá scenéria zmenila. Žena precitla uviazaná o peň vyschnutého stromu. Všade naokolo bola suchá zem, akoby sa ocitla na nejakej vyprahnutej planéte. Najhoršia na tom bola červená obloha, ktorá na ňu pôsobila deprimujúco. Červené oblaky sa pohupovali po oblohe, akoby ich posúvala neviditeľná ruka. Zdalo sa jej, že sa približujú a čoskoro ju úplne pohltia.
Ovieval ju horúci vzduch. Zle sa jej dýchalo a začínala strácať vedomie. Z neba sa zniesli kvapky. To je pomohlo, aby neomdlela, avšak iba do chvíle, kým nezistila, že to nie je dážď. Z tej červenej oblohy začali na zem dopadať kvapky krvi. Zdesením vykríkla.
V tej chvíli sa pred ňou znovu zjavil Diabol. Tvár, ktorú prvýkrát zbadala vo svojej izbe.
„Tak čo, je toto peklo, aké si si predstavovala?“
Žena nebola schopná odpovede. Na perách cítila sladkú chuť krvi, z ktorej zvracala.
„A čo tak ešte jedna ukážka?“
Diabol sa hlasito zasmial. Strom aj celá obloha zmizli. Žena padala do hlbokej priepasti. V tme nič nevidela, no cítila, ako sa jej dotýkajú chladné ruky. Po celý čas, ako padala, sa ju snažili zachytiť. Každý dotyk predstavoval zdesenie, aké si človek nedokáže ani len predstaviť. Do uší sa jej dral krik, z ktorého ju mrazilo. Krik duší uväznených v pekle.
Netušila, ako dlho padala. Zrazu sa znovu ocitla vo svojej izbe. Všade znovu svietili sviece. Všetko vyzeralo tak, akoby sa to, čo práve zažila, ani nestalo. ´Nie. Toto sa mi len zdalo.´ pomyslela si.
Prerušil ju však Diabol, ktorý sa jej znovu zjavil.
„Tak čo, stačila ti táto malá ukážka, alebo mám pokračovať?“
„Stačilo!“ vykríkla žena.
„Škoda, mal som pripravených ešte pár dobrých kúskov.“ zasmial sa. „Je to všetko alebo ešte niečo odo mna chceš?“
„Ako je možné, že peklo je na zemi a zároveň v tom druhom svete?“
„ Tá priepasť a vyprahnutá krajina boli iba tvojou podvedomou predstavou, ako by peklo malo vyzerať. Jediné, čo mi stačilo, bolo túto tvoju predstavu zhmotniť. Existuje iba jedno peklo! To, ktoré vy ľudia tvoríte svojimi myšlienkami a činmi. Ľudská predstavivosť a zvrátenosť je nekonečné, a kým tak bude, aj peklo bude bez hraníc.“
Diablova tvár zmizla a v miestnosti ostal iba pentagram zo sviec, ktoré horeli jasným svetlom. Na podstavci sa vynímala kniha z čiernej kože. Na strane, kde bola otvorená, bol vyobrazený Diabol. Stál vedľa starého vyschnutého stromu, ku ktorému bola priviazaná žena.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.