Streda, budík vrieska svoju obviklú zvučku.
Nemuselo by to tak byť…
Dnešné moderné prístroje dokážu budiť človeka oveľa pohodlnejšie – manipuláciou mozgových vĺn.
Človek sa pomaly, plynule a pokojne prebudí bez zbytočného stresu.
Ale my ešte stále používame toto obstaróžne čudo – Dedičtvo.
Marta, ako už mnohokrát, si skrátka presadila svoje.
Marta už bola v kuchyni. Hmmm zas jedno ufrfľané ráno. Vždy, keď vstane skôr ako ja, skôr ako začne budík svoju „otravnú“, ma nejaký “problém”. Niečo ju trápi, niečo nové potrebuje, alebo je jednoducho s niečim nespokojná.
A tak som sa začal pomaly pripravovať na nápor.
– Vieš, že až tak veľmi neobľubujem moderné prístroje a vôbec prebytok techniky, ktorý je všade okolo nás…
No skvelé, povedal som si, ďalšia prednáška o tom, že by sme mohli íst bývať niekam na vidiek. Akoby ešte nejaký existoval. Zatiaľ som ju vždy presvedčil, že prevažne moja práca nás živí. Vždy na to namietala, že nech už spoločnosť technicky akokoľvek pokročila, niektorých predsudkov sa jednoducho nevie zbaviť. Mala samozrejme na mysli rozdiel v príjmoch medzi mužmi a ženami.
No tentorkát ma naozaj dostala.
– Včera som sa rozprávala s našou susedou.
– Vieš s tou … no… takou… čo ju príliš nemám rada.
– To je snáď vačšina v našom dome…
Zaťal som posmešne.
– No tá taká ryšavá, čo býva o dve poschodia vyššie.
– Áno viem.
Povedal som otrávene.
A tŕpol som čo bude ďalej.
V každom prípade sa tento ranný rozhovor začal od samého začiatku odvíjať dosť neobvykle.
– Tak tá mi spomínala, akú skvelú vec jej podaroval manžel…
– A to?
– Ja sa v tých technických zázrakoch až tak nevyznám, to vieš dobre.
– Na to si odborník skôr ty…
Marta vyzerala akoby sa sústredila na druhú maturitu.
– A…? skúsil som
– No je to skrátka taky prášok čo nim posypeš vypraté a vysušené oblečenie a on ti to všetko krásne vyžehlí…
– Spomínala niečo o robotoch.
– Nanobotoch?
– Áno, áno, presne to hovorila.
– Vraj novinka.
– Dobre vieš ako z duše neznášam žehlenie.
– A keď mám mať tie meniny napadlo ma, že by si mohol niečo také skúsiť zohnať…
– Keď je to novinka, tak to bude drahé.
– Predsa len, jej manžel je právnik a má úspešnú a zabehnutú firmu.
– Navyše máš meniny až za dva mesiace.
– Za mesiac a pol!
– OK, tak za mesiac a pol.
– No vidíš, to to možno zlacnie, dovtedy.
– Až tak rýchlo zase ceny neklesajú…
Zbytok raňajok bol tichý, čo mi celkom vyhovovalo aspoň som sa mohol kľudne najesť.
Vybral som sa tak, ako skoro každé ráno do práce.
Mal som malú firmu, ktorá predávala a inštalovala vysávače.
“Kamenný” obchod som nemal, bol to prežitok.
Všetko sa dalo pohodlne popozerať a objednať na našom e-shope.
Vačšina si kupovala plno-automatické stroje, ktoré vedeli kedy , ako a čo povysávať.
S tymi nebola žiadna práca, stačilo ich doviesť zákaznikovi, vybaliť a bolo.
Niektorý však stále uprednostňovali centrálne vysávače.
Boli to zámožnejší zákaznici, ktorým upratoval niekto iný a mali vačšinou poriadne veľký dom. To boli najlepšie zákazky. Veľa dobre zaplatenej práce a hlavne pravidelný servis.
Keď som večer celý uťahaný dorazil konečne domov, pred vchodom som stretol Karčiho. Ten chlapík, mi vždy vedel spraviť náladu, taká veselá kopa a trocha snáď aj kamarát.
Mal kúsok od nášho domu obchodík s elektronikou.
Iste, dnes by ho už predsa nikto nepotreboval, ale keď šmelíte aj s pašovaným tovarom a zakázanými technlógiami, tak sa stále uprednostňuje osobný kontakt.
Navyše pri elektoronickom objednávani tovaru, sa všetko musí evidovať a existuje veľmi veľa stôp o ktoré často Karči nestál.
Nebol to samozrejme žiaden extra gangster. Šmelil iba s drobnejšími vecami, ako boli nelegálne kópie všetkých možných čipov a rôzne napodobeniny orginálnych značiek.
Realizoval aj úpravy, ktoré neboli tak úplne čisté.
Keďže dnes už má každý nejaké to zariadenie pripojené k nervovým zakončeniam na vylepšenie vlastností, je veľa zaujímavého hardwaru, ktorý sa k nim predáva. Môj prvý mobil som ešte nosil a vedel o ňom. Dnes ho mám už “zabudovaný” a nie je to iba telefón, ale vlastne celý počítač, ktorý mi uľahčuje život. Občas ešte využijem aj GPS navigáciu, ak idem na nejaké miesto prvy krát, alebo po dlhom čase.
S Karčim sme ako vždy prebrali čo nové vo svete elektoronických hračiek a čo ma on “na sklade”. A čo čert nechcel, Karol mal nelegálnu kópiu skvelého “žehliaceho” prášku. Ako inak vyrobený v Číne. Táto technológia je ešte novinkou a je patentovo chránena.
Dnes Čína vyvíjala aj vlastné technológie a bola naozaj na špičke skoro s polovičným podielom na trhu noviniek.
Ostatné okopírovali a predávali.
Začal som premýšlať.
Marta ešte stále túžila po “žehliacom” prásku, ale ja som bol neoblomný.
Situácia je však zrazu iná.
Meniny sú za dva dni a Karči mi spravý ako vždy dobrú cenu.
Večera bola celkom dobrá, Marta si dala záležať.
Málokedy opúšťala byt.
Bola štátnou úradničkou.
Dnes už ľudia nechodili na úrady ako kedysi, našťastie.
Všetko ste vybavili pohodlne, pomocou svojho počítača.
Žiadosti a dokumenty sa podávali už iba elektoronicky.
A keď niekto potreboval konzultovať a nepostačoval email, mal možnosť podebatovať vo virtuálnej miestnosti so skutočným človekom na druhej strane, čo bola niekedy aj Marta.
Oveľa viac času však zabrala rutinná práca s elektoronickou dokumentáciou.
Keď som konečne dojedol, zašiel som do Karčiho kšeftu, tak ako sme sa dohodli, prebrať obchod.
– Ty počuj a nie je to nebezpečné?
– Prosíííím ťa, čo ako?
– Ten prášok?, pch
– No veď vieš, že to občas tým Číňanom tak celkom nevíde…
– Áno, jasné máš pravdu, ale čo sa nemôže podariť na tomto?
– Čip čo si pripojíš k mozgu a nefunguje ako má, ti z neho môže spraviť praženicu, ale prášok na žehlenie?
– Je fakt dobrý.
– Žehlí všetko do radu a kvalitne.
– Fakt špica.
– Tie malé nanobotické potvorky makajú jak číňaňia.
– To ma každý žehličku, alebo čo?
– Viem ja?
– Šak je to jedno.
– Tak dobre, ale spravíš mi cenu!
– Jasné kámo, tebe vždy.
Keď som odchádzal tak mi ešte medzi dverami dával rady.
– A nezabudni, keď budeš mať požehlené treba ten prášok dobre vytrepať a najlepšie potom spláchnuť v hajzli.
– Aha… a prečo?
– Nóóó, aby už nežehlil.
– Jak som vravel žehlí jak blázon.
– No, tak OK.
Rozlúčili sme sa a ja som sa ponáhľal domov, ukryť darček pred Martou.
Keď nadišiel deň D a ja som jej dal vytúžený dar, Marta len žiarila.
– To musím rýchlo povedať aj kamarátkam.
– Také niečo…
– Naozaj si mi spravil radosť.
A ja som mal po zbytok večera voľno.
Ďalší deň som bol v práci veľmi dlho.
Keď som dorazil, Marta spomínala, ako skvelé ten prášok žehlí a že už iba prádlo posklada.
Zjedol som trocha z večere, dal si sprchu a šiel rovno spať.
Keď som vchádzal do spálne, Marta sedela pri televízore a ako inak sledovala opäť nejaký debilný seriál.
– A nezabudni ten prášok, pred poskladaním vyprášiť.
– Neboj veď snáď žiadnu škodu nenarobí.
– No tak mi to poradili…
– Dobre, dobre veď sa už nestrachuj.
Ráno ešte so zalepenými očami som sa vytackal zo spálne a Marta ešte stále sedela, pred televízorom a spala. Zdala sa mi akasi širšia ako inokedy, ale ešte som dobre nevidel a napoly aj spal, tak som tomu nevenoval pozornosť a išiel rovno do kúpelne.
Keď som sa umýval studenou vodou, začal sa ma zmocňovať taky divný pocit.
Ako som tam tu Martu videl, všade prádlo, zväčša už poskladané, ale ten jej výzor…
Do pekla!
Rýchlo som vbehol do obývačky a konečne som pochopil Karčiho slová:
Žehlí jak blázon…
Marta bola na placku.
Určite pri tom skladaní večer zaspala a prášok neodstránila, ako som jej to radil.
Do čerta, je na pol gauča, čo s ňou len teraz budem robiť?
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.