Ohnivé pero Q1 2010: Osudný Deň

V noci som sa prebrala na veľký rachot. Chcela som zapnúť svetlo, ale asi vypadol prúd. ,,To bude tou búrkou“, pomyslela som si. Vstala som z postele a nahmatala som na mojom nočnom stolíku mobil. Bolo 22:00 a dátum 3.2.2012. Zistila som, že nie je signál. Vystrčila som hlavu a svietila som si ním. Na chodbe som videla krvavý pás, ktorý sa tiahol k dverám kuchyne. Išla som po zakrvavenej dlážke a všimla som si na stenách krvavé odtlačky ruky. Otvorím dvere a v tom mobil začal pípať. Slabá batéria. ,,To snáď nie“. Otvorila som dvere všade bola tma chcela som si posvietiť mobilom, ale v tom sa vybil. Stála som v tme nevedela som čo teraz. Tak som sa rozhodla, že sa vrátim naspäť. Otočila som sa a išla som smerom kde mali byť dvere. Rukami som sa snažila nahmatať dvere no nejak sa mi to nedarilo. V tom sa rozsvietilo. Bola som otočená k bielej stene, omietka bola na niektorých miestach opadaná. Otočila som sa. Predo mnou bolo zrkadlo a v bolo napísané:Nastal tvoj čas. V tom zrkadlo prasklo. Črepiny padli na zem zostal iba rám. Namiesto skla som videla schody. Prekročila som rám a išla po nich. Cítila som prievan. Keď som vyšla ocitla som sa na cintoríne. Bola plná bielo-čiernych ruží. Kráčala som po chodníku. Čítala som si mená na náhrobkoch. V tom som sa zastavila. Na jednom náhrobku bolo moje meno s mojim dátumom narodenia. Dátum úmrtia na náhrobku bol zhodný s týmto dňom. Hrob bol vykopaný. V tom ma niekto udrel niečim tvrdým do hlavy. Odpadla som. Keď som sa zobudila bola som v ležatej polohe a ťažko sa mi dýchalo. Nemohla som sa pohnúť. Pomaly zatváram oči.

Otvorím oči. Pozriem sa na budík na displayi vidím čas 22:00, dátum 3.2.2012. Počula som rachot. Vystrašila som sa a zostala som ležať v posteli. Nešlo zapnúť svetlo. V tom počujem zamňaukať mačku tak strašne ako keby ju chytil nejaký pes. Buchli mi dvere. Zakryla som sa a počula som veľký ženský krik. Nedalo mi to, skúsila som zapnúť svetlo. Hurá podarilo sa síce blikalo ale išlo. Vystrčila som hlavu a zasvietila aj na chodbe videla som krvavý pás, ktorý sa tiahol k dverám kuchyne. Išla som po zakrvavenej dlážke a všimla som si na stenách krvavé odtlačky ruky. Krv mi tuhne v žilách. Otvorím dvere. Všade tma…

  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
  • Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
  • Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
  • Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
  • Viac v pravidlách súťaže.

22. februára 2010
Nikola Melišková