Ohnivé pero Q2 2012: Kliatba
Ďobáčik leží doluznačky na svojej posteli a s dlaňami prilepenými na uhrovitej tvári usedavo plače. Je krásny slnečný deň, za oknom švitorí sýkorka, ale vo vnútri ranenej dušičky rozľútosteného dievčaťa panuje mučivá horkosť. To všetko on… Marek.
Ohnivé pero Q2 2012: Reklama na zubnú pastu
Doktor Blumentaum mal v pláne, dopriať si pohár kvalitného moku. Jeho pravidelný rituál, opakujúci sa niekoľkokrát denne, vyrušilo vŕzganie dvier. Do ordinácie vošiel nádejný klient. Pána Skytovského už omrzelo večné ničnerobenie, a tak sa rozhodol pre zmenu vo svojom nudnom živote. Chcel by bohatý a slávny, hoci aj post mortem. Aby sa tak však stalo, bolo potrebné absolvovať zopár kozmetických úprav.
Ohnivé pero Q2 2012: Súboj dátumov
Svet sa rozkolísal. Nie s takou vervou, aby sa približoval k samotnej apokalypse, no možno chýbal už len pomyselný krôčik. „Nachádzame sa na periférii mesta Anjala, blízko hraníc s Francúzskom. To, čo za mnou vidíte, je výsledok trojhodinového besnenia dvoch znepriatelených gangov. Levi a Panny…"
Ohnivé pero Q2 2012: Bob Weston a Romulanské knieža nemŕtvych
Vlad pozeral jedným okom do tmy, o druhé sa mu opierala skala veľkosti vagóna. Asi milión skál podobných rozmerov ležalo na jeho nesmrteľnom tele. Dosť to bolelo. A čo horšie, tie skaly sa hýbali a posúvali. Začínal sa cítiť nepríjemne. Pričom to všetko vlastne začalo tak dobre.
Ohnivé pero Q2 2012: Dvere
„Koľkokrát som ti povedala, aby si zatvorila okno, keď prší? Pozri sa na zem! Je tam zase voda.“ Matka vrhla vyčítavý pohľad na dcéru, ktorá pozerala televízor „Čo ak by som sa pošmykla? Čo by si potom urobila?“ pokračovala zvýšeným hlasom.
Ohnivé pero Q2 2012: Ešte naposledy
Silno utiahnuté kožené popruhy sa mi zarezávajú do rúk. Nohy sú na tom podobne, nemôžem sa ani hnúť. Zatuchnutý vzduch v mučiarni je cítiť krvou a utrpením. Viem, čo ma na tomto mieste čaká. Črevá v bruchu sa mi skrúcajú ako klbko podráždených zmijí. Nútim sa pomaly a zhlboka dýchať, zažehnávam tak rastúcu paniku. Z boja samého so sebou ma vytrháva buchnutie masívnych dubových dverí.
Ohnivé pero Q2 2012: Ja budem v nás
Politici ani tentoraz nesklamali. Keď sa trochu rozkukali a zistili, o čo ide, okamžite sa prispôsobili a začali s agresormi spolupracovať. Sami ich chránili pred rozzúreným davom a pomáhali odvádzať označených. Vraj to už nie sú ľudia a musia sa postarať o pozostalých. Pozostalých! Úplne nás odpísali. Pre nich sme boli už mŕtvi.
Ohnivé pero Q2 2012: Pád
Neviem prečo, neviem ako, jediné čo si pamätám je ten nechutný silný vietor narážajúci do mojej tváre. Sledujem okná budovy z ktorej padám a spoznávam ju. Je to Tower One, najvyššia budova Mesta. Veľké sklenené dlaždice tvoria jednoliatu na pohľad nekonečnú plochu, moderná účelová architektúra. Nelogicky som si spomenul na letáčik ktorý som dnes ráno čítal, ktorý mi vtisla brigádnička pred budovou do ruky.
Ohnivé pero Q2 2012: Svedectvo
Dieťa spalo dlho: spalo bezsenným, hlbokým spánkom spravodlivých a keď sa prebudilo, vôkol bola len temnota a ono malo strach a takmer si cvrklo, tak veľmi túžilo aspoň po iskierke svetla. Vtedy jeho tápajúca dlaň objavila lampáš a keď mäkké prsty zavadili o akúsi skrutku, rozhorel sa plameň a zrazu bolo svetlo a dieťa videlo, že svetlo je dobré.
Ohnivé pero Q2 2012: Nádej
Čiernym vesmírom, plávala kozmická loď. Život na nej už dávno utíchol, len bledé svetielka po jej okrajoch, naznačovali trúfalú nádej. Ľudia v nej spali spánkom, zabudnutia. Loď sa odrazu zachvela a zastala. Liliana otvorila oči.
Ohnivé pero Q2 2012: Nie je ten život ale super?
Úžasný hrdina v rifliach , modrobielom trikote a maskou na tvári, sa poriadne zaprel, aby zastavil auto, rútiace sa diaľnicou. Vrtuľníky mu uvoľňovali miesto. Tri policajné autá so spustenými sirénami spomalili, aby zastavili dopravu a zaistili celý priestor. Len helikoptéra FTV sa mu neustále motala v zornom poli. Znechutene premýšľal, ako sa jej zbaviť.
Ohnivé pero Q2 2012: Psychicky Náročná Robota
Počkajte na momentík. Junior manager v našej spoločnosti je Psychicky Náročná Robota.“ Naozaj to vyslovoval tak, akoby každé z tých troch slov začínalo veľkým písmenom. Usmieval sa pritom tak ako ten zlý klaun v Kingovom románe, keď podával malému chlapcovi papierovú lodičku – tesne predtým, ako sa mu vrhol po krku
Víťaz súťaže Ohnivé pero Q1 2011
Niekoho čaká koncoročné vysvedčenie, niekoho promócia, iného zasa zaslúžená dovolenka. Ku všetkej tej radosti a veselosti pridávame aj my svoju trošku. Víťaza prvého tohoročného kola súťaže amatérskych mikropoviedok žánru fantastiky – Ohnivé pero.
Ohnivé pero Q1 2011: hlasovanie
So stúpajúcimi teplotami to čitateľov stále viac láka k vode a do lesa než k monitoru. Ktože by už súťažné poviedky čítal, nieže ešte písal. Nastal teda čas vyhodnotiť aj prvé tohoročné kolo súťaže Ohnivé pero.
Ohnivé pero Q1 2011: Poplach
Vedel presne, kde ma poškriabkať, mal na to tie najcitlivejšie senzory. Od rozkoše som až zakláňala hlavu a prehýbala sa na stoličke, ale nemienila som ukončiť hru, ešte pár minút a zdolám ďalší level. Priniesol mi pohár s energetickým nápojom nabitý bublinkami, presne taký milujem. Ku ľavej ruke nezabudol pridať chipsy, perfektne sa to dopĺňalo.
Ohnivé pero Q1 2011: Komplot
„Kozliatka, kozliatka, otvorte mi dvierka, nesiem vám na rožkoch trošku hašišu a v ústach nemálo absinthu,“ ozvalo sa od vchodových dverí jedného domčeka na kraji lesíka. Klopkajúci bol vĺčik a chcel sa, pravdepodobne, nakŕmiť na nevinných stvoreniach. Lenže odpoveď z ich príbytku bola vskutku nečakaná.
Ohnivé pero Q1 2011: Varovanie
Žiarivé slnečné lúče oslavovali príchod nového dňa. Mäkké oranžové svetlo dodávalo krajine istú tajomnosť, ba až nadprirodzenosť. Prebúdzajúce sa domčeky, opustené ulice, ešte nepoškvrnené raňajším zhonom, lúky a polia miznúce za obzorom vyzerali ako z iného sveta.
Ohnivé pero Q1 2011: Vegan
Vnútorné hodiny mu oznámili, že treba odstreliť pristávacie rakety. Planéta už bola tak blízko, až jej horný okraj zakryl menšie zo sĺnk. Bleskovo vyrátal súradnice ich dopadu a raketka už mierila k povrchu. O stotinu sekundy nato okolo neho prefrčala druhá. Obe po dopade vytvorili červený fliačik, so skracujúcou sa vzdialenosťou stále väčší.
Ohnivé pero Q1 2011: Kamenný les
Šeh kráčal lesom so sklonenou hlavou. Poznal tu každý strom a krík a tak sa spoliehal na svoje uši viac než na zradné pohyby konárov, ktoré prehýbal vietor. Zohol sa aby mohol prejsť pod hustou korunou keď uprostred pohybu zamrzol. Doľahol k nemu zvuk ktorý tu nemal svoje miesto. Ľudský hlas.
Ohnivé pero Q1 2011: Monštrum
Ticho a opatrne sa zakrádal vyprahnutou stepou pod rúškom noci. Teraz to bol lovec a poľoval na rapstorlyka. Keď si ho vybavil pred očami, napadlo mu či to nie je náhodou naopak. Možno to všetko nebol najšťastnejší nápad.
Ohnivé pero Q1 2011: Veľká noha
Snežilo. Nebola to výdatná nádielka, len také mrholenie. Drobné snehové vločky vytvárali jemný závoj hmly. Ten spôsobil, že krajina sa priskoro ponorila do šera. V lese pod hustými konármi však už zavládla noc. Postava, potkýnajúca sa v temnote medzi stromami, ticho zavrčala. Na takúto situáciu nebola pripravená. Batérie mobilov sa v chlade vybíjajú rýchlejšie.
Ohnivé pero Q1 2011: Prvá noc vládcu
Vedma ponorila zaťatú päsť do neveľkej hlinenej misky. Kľačala. Neforemný odev drsne obopínal jej boky a zlepená, blatom a slamou pretkaná hriva jej padala do tváre. Z jej zvyčajnej krásy nebolo vidno vôbec nič. Zista mal nutkanie odhaliť aspoň kúsok jej obličaja, jej oči. Zrkadlí sa v nich už jeho budúcnosť?
Ohnivé pero Q1 2011: Odbočka
Diaľnica pripomínala nekonečný tunel. Holé stromy po jej bokoch pokrývala niekoľkocentimetrová vrstva snehu. Vrcholy hôr v diaľke splývali so šedou oblohou. Snehová kaša sa lepila na predné sklo auta a zanechávala na ňom nepriehľadný povlak, cez ktorý sa pozerala na svet ako cez clonu.
Ohnivé pero Q1 2011: Indivíduum
Vstúpil som dnu a skúmavým pohľadom si premeral izbu. Asketicky zariadená, nič výnimočné: drevená podlaha, okno dokorán, pri stene posteľ. A všetko bolo bledé. Bledé parkety, bledá obloha za oknom, bledé steny, bledá posteľ, bledé obliečky. A bledá hlava na vankúši.
Ohnivé pero Q1 2011: Nadriadenému sa nehovorí nie
Sklamte ho a roznesie vás v zuboch. Vo veľkej firme si túto skutočnosť o generálnom riaditeľovi uvedomuje každý od členov správnej rady až po doručovateľa pizze. Môžete preto chápať, že odkedy som pokašľal istú lukratívnu nemeckú zákazku, kravata na krku sa mi zdala tesnejšia a ani stolička v mojej kancelárii akoby odrazu neoplývala zvyčajnou stabilitou.
Ohnivé pero Q1 2011: Hlasy z Nacratu
„Pane nevolal by som ťa, keby nestál môj život na vlásku,“ prehovoril pošepky, sotva by ho niekto počul. „Títo ľudia sú ako hyeny.“ „Minule to bola vec života a smrti, teraz život na vlásku. Zdá sa, že nie si schopný vykonávať úrad, ktorý zastávaš, keď sa nevieš rozhodnúť.“ „Toto je iné. Mám odsúdiť človeka na smrť.“
Ohnivé pero Q1 2011: Instantný človek
Bolo mu jasné, že zajtra cez kontrolu neprejde, rozhodne nie bez úplatku. „A ten teraz nemám, lebo mojej sprostej žene Yrwe sa podarilo zistiť kombináciu sejfu a zobrala mi všetky prachy do posledného terránu,“ zúril. Gardän však musel priznať, že asi nie je až taká sprostá, keď prišla na 20-miestnu kombináciu. „Nie, nie je sprostá, ona je iba zákerná mrcha!“
Kalendár
Ohnivé pero Q1 2011: Albín
Z tej výšky vyzeralo všetko iné. Malé, chaoticky sa pohybujúce stádo pestrofarebných postavičiek, miniatúrne autá a cesty, ťahajúce sa kolmo až k horizontu, ako odpočívajúce plazy. Všetko mu pripadalo tak nereálne. Sedel úplne na kraji a nohy sa mu voľne hompáľali v chladnom vzduchu. Obloha bola jasná, blankytne modrá a kdesi v diaľke si ťahalo lietadlo svoju ostatkovú, bielu stuhu. Bolo mu príjemne.
Ohnivé pero Q1 2011: Trblietavý typ
Angelo sa náhlil lesom. Pre náhodného okoloidúceho by to bol rozhodne zaujímavý pohľad. Vysoká postava v klobúku so širokou krempou a v šedom koženom plášti siahajúcom až pod kolená beží lesom, pričom obratne preskakuje jamy a vyvrátené kmene stromov. Na chrbte sa mu pohupuje zavesená brokovnica a spod plášťa trčí slonovinová rukoväť dlhého noža. Nik ho však nevidel, pretože les bol ľudoprázdny.
Ohnivé pero Q1 2011: 12
Málokto tuší, aké magično sa ukrýva v čísle 12. Dokonca len hŕstka ľudí z jeho šľachtického rodu. Doteraz nepochopil, prečo tomu tak je, no na druhej strane, to bral, ako pozitívny fakt. Dúfal, že tajomstvo pozná čo najmenej ľudí. Iba nepatrná časť.
