 |
Prebudil sa. S boľavou grimasou na tvári a so zviazanými nohami. Obzrel sa okolo seba. Sedel sám v priestrannej miestnosti. Cez sklo dopadalo svetlo. Stena naproti sa zdala byť čerstvo zamurovaná. Žiadne dvere. Žiadna možnosť úniku. Rozviazal si nohy. Mal ich stŕpnuté, krv v nich už hodnú chvíľu neprúdila tak, ako mala. Ťarbavou chôdzou prišiel až k okienku. Nemohol skrz neho vidieť, pretože bolo privysoko. Bolo maličké, rozmermi len o čosi väčšie ako kancelársky papier. Vyskočil a udrel po ňom. Nebolo z normálneho skla. Žiadna kľučka. Len kus čohosi priesvitného vtesnaný do steny. Svoj pokus o rozbitie zopakoval. Opäť však márne. Po treťom údere na okienko to vzdal.
Na konci miestnosti, v časti, ktorá bola čerstvo zamurovaná boli dva kufríky. Prišiel bližšie. Obidva mi prišli povedomé. Otvoril prvý. Bol to kufor, s ktorým dneš prišiel do práce. Zmluvy, faktúry, šeky. Hotovosť pár tisíc. Druhý kufrík bol o poznanie starší. Nechýbali na ňom škrabance a preliačiny. Otvoril ho. V sáčiku našiel dve malé kúsky chleba, malú kovovú fľašu vody a maličkú ampulku. Nálepka s lebkou a prekríženými kosťami sa skvela na obale takmer priesvitnej tekutiny. Oba kufríky zavrel. Sadol si a začal volať o pomoc…
Nevedel aký čas ubehol. Nohy ho bolieť prestali, zato bolesť hlavy začala nastupovať. Nepamätal si ako sa sem dostal. Pamätal si len ráno, cestu do práce. Išiel po ulici plnej ľudí. Ako každé ráno, aj tentokrát zabočil do malej uličky aby si zapálil. Na zastávke pred ľuďmi mu to prišlo trápne. Pokojne mohol chodiť do roboty svojim miliónovým Mercedesom ale, poznáte to, veľkomesto. Tlačenice v autobuse skutočne neobľuboval, no nič horšie ako siahodlhé kolóny si nevedel predstaviť. Zapálil si a potom… Potom si už len pamätal, že sa prebudil v tmavej miestnosti.
Volal o pomoc. Napriek tomu, že nečakal že by mu niekto pomohol, že by ho nebodaj niekto počul a prebúral stenu. Vzduch tam nebude mať večne. Napil sa z malej fľaštičky. Premýšľal. Kto by ho prišiel zachrániť? Nikto ho nemal rád, ľudia budú radi ak zmizne z očí. Ak zmizne z verejného života. Ak zmizne z tohto sveta. Keď bol mladší, mal ideály. Chcel byť čestným človekom a politikom. Mal v pláne pomáhať ľuďom, robiť zákony tak, aby obyvateľov neokrádali. Lenže človek mieni… Pozrel do kufríka. Ampulka s jedom mu bila do očí.
Prešlo pár minút. Možno hodín. Čas vnútri murovaného väzenia plynul inak. Kričal. Búchal do okna. Beznádejne kopal do stien a vedel, že to robí zbytočne. Kopol do zaprášeného saka, to pristálo na kufríku, ktorý nosil do práce. Znovu ho otvoril. Zmluvy, peniaze… Nič, čo by mohlo pomôcť. Horúčkovito začal v saku hľadať mobil. Nemal ho tam. Sám sebe sa zasmial, ako ho vôbec mohlo niečo také napadnúť. Opäť si sadol a len pozeral na slnečný lúč dopadajúci do miestnosti. Ľutoval. Smútil preto, lebo zradil všetkých, ktorí ho kedy mali radi. Kradol, ohováral, klamal. Ani zďaleka to nebol dobrý človek aj keď pre mnohých bol vzorom. Niekoľkrát udrel svoju ženu. Na dieťa nemal čas…
Prestal bojovať. Rezignoval. Prijal toto väzenie ako trest za to všetko čo kedy spôsobil. Sadol si do kúta a začal plakať. Bliknutie. Na druhom konci miestnosti! Bol tam mobil! Predtým si ho nevšimol ale teraz… Zjavil sa ako blesk z jasného neba. Pribehol k nemu. Prázdna batéria, to preto začal svietiť. Naťukal číslo svojej manželky. To jediné si pamätal. Vzal mobil k uchu. Bol šťastný, toto mohol byť jeho lístok na slobodu!
Žiaden signál. Jasné, ako ho len napadlo, že by sa niekam mohol dovolať… Núdzové volanie. Len čo si na to spomenul, batéria sa vybila. Skúsil zapnúť telefón ešte niekoľkokrát. Bezvýsledne. So spŕškou nadávok ho hodil do okienka. Mobil sa rozpadol na pár častí, na okienku ani škrabanec. Začalo sa mu akosi ťažšie dýchať. Smrť udusením bude dlhá a bolestivá. Otvoril druhý kufrík. Svoj pohľad uprel na fľašu vody a na jed. V tej chvíli mu obe prišli rovnocenné. Otvoril ampulku s jedom. Venoval jej dlhý pohľad, keď ju zvieral v roztrasenej ruke…
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.