 |
Štíhly mladík sa nadšene rozhliadal. Videl široké ulice plné aut a vysvietené obchody. Preplnené reštaurácie a bary. Ľudia v nich boli dobre oblečení a nahlas sa smiali.
Pozoroval, ako úspešní muži hrdo štartujú svoje autá. Závistlivo obdivoval prekrásne ženy, ktoré k nim nastupovali. Toto všetko donedávna vídal len v televízii. čítal o tom v knižkách a obrázkových časopisoch. Teraz má konečne aj on možnosť robiť všetky tie lákavé veci.
Jazdiť ligotavým autom nočnou ulicou. Platiť kreditnou kartou, nedbanlivým gestom nechávať prepitné čašníkom. Bože........ koľkokrát si to predstavoval a teraz sa to stalo skutočnosťou.
Jeho otec by mal všetkých týchto ľudí za bláznov. Veď si od neho vypočul svoje, keď mu oznámil, že dal výpoveď. Oveľa ťažšie však bolo počuť matkin tichý plač v tú noc, keď odcestoval.
On však na nič nedbal, vedel, že musí. Musel preč z dediny, kde sa všetci poznali a zdravili na ulici. Jeho čaká niečo iné. Niečo veľké. A domov sa vráti presne tak, ako všetci tí hrdinovia s filmov.
Hrdý, skúsený a bohatý. Po večeroch bude svojich kamarátov z detstva častovať pivom a rozprávať im neuveriteľné historky.
To ohromné, obrovské Mesto ho volalo noc čo noc. Vkrádalo sa mu do snov a sľubovalo všetko po čom chlapec túžil.
Najprv ho blikajúcou reklamou na Skvelý život prilákalo k výkladu. Váhavo vstúpil, no ono ho okamžite schmatlo za rukáv.
„Čím poslúžim mladý pán?“ uklonilo sa úslužne.
Trochu sa ostýchajúc opatrne sa rozhliadal.
„Ja neviem........a koľko by to asi......“
„Vyberte si ,poslúžte si, len smelo“ šeptalo povzbudzujúco.
Bolo tam všetko čo si prial, stačilo len si to vziať. A on bral. Bral, tak ako všetci okolo neho. Značkové tričko, úžasné cédečko, pôžičku na byt ,písací stôl, i nové auto. A manželku k tomu.
„Čo deti pane? K mladej pani sú zdarma!“
„Ale iste ,dve prosím!“ prikývol suverénne.
„Milenka?“ skúšalo ďalej.
„Pripíšte mi ju na účet.“ so smiechom luskol prstami.
„ A čo dovolenka? Dovolenka musí byt šéfe“ obskakovalo ho naďalej.
„Samozrejme“ skríkol bez váhania „dvakrát ročne, ako každý slušný človek, no nie?“
Potom prišlo to, čo prísť muselo.
To skvelé ,usmievavé Mesto mu vystavilo účet.
Počítalo, rátalo, delilo a násobilo sčítalo i odčítalo. Keď s tým bolo hotové celé to podčiarklo hrubou červenou ceruzou.
„Tááákže tu to mááááme ,prosím pekne“ netrpezlivo zabubnovalo prstami po ohmatanej kasírtaške.
Sklonil hlavu a mlčky zaplatil. V peňaženke kedysi k prasknutiu plnej veľkolepých snov a plánov mu nezostalo vôbec nič.
Vlastne nie, niečo tam pribudlo. A nebolo toho málo.
Faktúra za telefón, splátka úveru, inkaso, leasing, hypotéka, účet od lekára, poplatok za odvoz odpadu, školné, havarijné poistenie...........
Plešivejúci muž v sivom plášti s aktovkou a novinami sa predieral rannou špičkou. Už roky bol jej neoddeliteľnou súčasťou. Presne, ako desiatky, stovky a tisícky jemu podobných. Ušpineným oknom autobusu pozoroval daždivý deň. Už si nespomínal, kedy a ako ten kolotoč vlastne začal.
Tešil sa len na jedno. Až to skončí.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.