Ohnivé pero q1 2013: Ogonda

Ohnivé pero

Od hlavného ohňa sa odpojila skupina lovcov, ženy a deti zo svojej tlupy nechali v jaskynnej sále osamote. Nasledujúc najsilnejších spomedzi seba, v tichom vzrušení kráčali chodbou. V tme sa potkýnali jeden o druhého i o skalné výstupky. Zdalo sa, že čierna nemá konca. Pod kožušinami im naskakovala husia koža. Cesta za Múdrym bola vždy takáto: slovami by ju nevedeli vyjadriť, iba hlboko vo vnútri cítili, že bez strachu sa nezrodí odvaha; jedno je tu kvôli druhému a samo o sebe nejestvuje. Hoci chodbou neprechádzali prvý raz, keď došli na jej koniec a uzreli žiaru šamanovej pochodne, bolo to akoby po prvý raz. Úľava, že svetlo i dnes odolalo tme, dodala im silu.

Muž, prezlečený za soba, posunkom ich vyzval, aby si v malom výklenku jaskyne posadali pred neho. Tiene jeho parohov na vápencovej stene vyzerali ako pazúry. Chniapali po farebných maľbách a lovcom nevdojak pripomenuli, kvôli čomu ich šaman zvoláva. Už zajtra budú čeliť pazúrom Za´ á – Zla, ktoré je tabu. Vyhýbali sa mu, ale ono si ich našlo.

„Za´ á sa nedá poraziť, kým sa mu nepozriete do tváre. Ak číha v tme vo vnútri vašej hlavy, prepožičiate mu všetku svoju silu. Takže ešte skôr, než vás usmrtí Za´ á, usmrtí vás strach zo Za´ á.“ Takto začal šaman rozprávať o počiatku, keď vzniklo Zlo, ktoré je tabu, aby z hláv lovcov vyhnal strach.

Na Urda si ešte pamätali najstarší z nich. Bol ich rovesníkom, spolu sa ako chlapci pripravovali na obrady iniciácie. Lebo rozprávanie o počiatku Za´ á je rozprávaním o Urdovi.

Trinásť zím prežil Urdo v jaskyni pri Bielej Vode. Naučil sa štiepať pazúrik do pästného klina, z dlhej kosti soba dokázal zhotoviť harpúnu; ďalšie leto mal všetky znalosti dokázať pred starejšími, aby ho lovci mohli brávať so sebou do tundry.

Vyziabnutý Urdo sa krčí pred chatrčou, ktorú volajú Miestom Veľkej Matky. Prvou skúškou iniciácie prešiel najlepšie zo všetkých. Nazbieral najviac trusu, ktorým kŕmia Oheň, a v jeho lepkavej pasci skončilo najviac snehúľ.

-- To bolo ľahké, – vraví si, čosi ešte priam detské, čo nestojí ani za zmienku.

Oveľa radšej si pripomína minulú Noc samoty. Strávil ju v údolí, kde sa čas od času zastavujú sobie stáda na svojej ceste zo severu na juh a späť. Nemal ani tušenia, že celú noc naňho z obďaleč dávali pozor muži z jeho tlupy. S plnou vážnosťou si pripravil úkryt z konárov a lístia, čakajúc, či ho navštívi Duch oblohy.

Ochromený strachom, v prostriedku noci uzrel šamana, ktorého kvôli maske nespoznal. Duch ho zaviedol k mŕtvole sobieho samca, aby chlapca poučil o význame smrti. Urdo musel nožom otvoriť jeho brucho a zvyšok noci do svitania stráviť nahý vo zvieracích útrobách. Takto ho našli lovci a s krikom „narodený medzi nami“ ho vytiahli z teplého ležoviska, ako keď matka na svet vytlačí dieťa.

Urdo sa potom okúpal v potoku. Prvýkrát si obliekol odev lovca. Ženy ho zošili z najlepších kožušín. Teraz čaká pred Miestom Veľkej Matky, kam ho doviedli.

„Ukázal som ti smrť,“ stále dokola mu na um prichádzajú slová Ducha, keď sa s ním v noci lúčil, „no zajtra uvidíš život.“ Čupí vedľa monolitu a márne si láme hlavu nad ich významom.

Takto ho tam našiel šaman, v ktorého črtách Urdo náhle spoznal Ducha. Padol pred ním na kolená, lebo to musel byť vyvolený muž, keď mu sám Duch prepožičal svoju podobu.

Šaman ho voviedol do chatrče. Jej steny tvorili vyblednuté mamutie kosti. Uzatvárali sa v akejsi klenbe. Urdo si hneď všimol, že chatrč je len akýmsi vchodom do podzemnej dutiny. No skôr, ako tam mohol zísť, vypočul si rozprávanie o Ogonde, žene, ktorá ho dolu čaká a ktorá je stelesnením Veľkej Matky.

„Prídeš k nej a ona na tvojom tele nájde bodec, podobný monolitu, čo stojí pred chatrčou. Vezme si ho a ty uvidíš život, ako ti v noci sľúbil Duch.“

Urdo vôbec nezapochyboval o šamanovom tvrdení. Veľká Matka naňho skrz Ogondu prenesie poznanie svojej plodivej sily – bez nej sa nič nezrodí. Hrozne sa však naľakal predstavy, ako hľadá jeho bodec. Čo ak mu otvorí brucho? A keďže vôbec netušil, kde by ten nástroj mal mať, azda ho Ogonda ani nenájde a potrestá ho.

S touto obavou ho šaman potisol k dutine. Lemovali ju balvany. Z mamutoviny, kameňa i parožia, všade okolo nich stáli sošky Veľkej Matky. Ich veľké prsia a široké boky uriekli Urdov pohľad.

Nemal na výber. Počkal, kým šaman odstráni vráta a pretiahol sa úzkou štrbinou. Dutina pozvoľna klesala a zväčšovala sa, takže mohol kráčať vzpriamene. Dlaňami habkal o hladké steny. Nejasne si uvedomoval, že ide v stopách všetkých mužov. Srdce mu šialene tĺklo. Neustále myslel na bodec. V jednom okamihu sa chcel vrátiť a šamanovi povedať, že žiadny nemá, nech mu teda pozhovie a on rýchlo dáky vyrobí. Skôr, než by tak stihol urobiť, podzemný priestor ho znenazdania doviedol do cieľa; ocitol sa pred podlhovastou jaskynkou a cesty späť už nebolo. Malým otvorom pod stropom prenikalo svetlo. V jeho chabých lúčoch zbadal siluetu Ogondy.

Pri pohľade na stelesnenie Veľkej Matky zmeravel. Sedela uprostred; tvár jej nevidel, no vedel, že sa naňho díva. Zostal stáť a zmätene očakával najhoršie. Ona však načiahla ruku a pokynula ňou, nech podíde bližšie. V mrákotách si sadol vedľa nej do kožušín. Zdala sa mu majestátna. Hlava sa mu točila. Vzduch bol presýtený výparmi. Stúpali z teplého prameňa, ktorý vyvieral v zadnom kúte jaskynky.

Urdo nemohol mať tušenia, že dievča, ktoré šaman určil za Ogondu, strávi zvyšok svojho krátkeho života tu v podzemí. Cez otvor pod stropom jej spúšťa jedlo s prímesou rastlinných štiav. Tie zabránia, aby plodila – cena za ukazovanie tajomstva plodenia. Výpary prameňa sa pre ňu skôr či neskôr stanú smrteľné, ale dovtedy, povzbudená tými istými výparmi, ukáže mladým lovcom život.

Ogonda začala spievať. Pomaly otočila hlavu k Urdovi. Uzrel jej neprítomný úsmev a pohľad. Bola nevyspytateľná. So strachom sa od nej odtiahol. Vztýčila sa nad ním ako kobra. V sekunde zastal čas. A potom sa naňho žiadostivo vrhla.

Mraučala a prskala, pritískajúc k nemu horúce telo. Prepadol sa kamsi preč a bol presvedčený, že bojuje o život. Kotúľali sa po zemi. Odtláčal ju od seba, Ogondina túžba však bola silnejšia. Naraz v sebe a v celej situácii pocítil ohromnú zmenu. Jej ústa nehrýzli. Strach vystriedalo vzrušenie. Zápas o život sa zmenil na život.

Keď bolo po všetkom, Urdo odfukoval v zázračnom opojení. Hladil Ogondu očami a v bázni sa jej neodvážil dotknúť. Našla jeho bodec. Ale vrchol šťastia mu skalilo náhle poznanie – ak teraz patrila jemu, patrila všetkým pred ním a bude patriť všetkým po ňom.

Prudký výbuch žiarlivosti a hnevu mu spôsobil kŕče. Nevládal sa pohnúť. Plakal. Chcel ju poprosiť, aby zostala iba jeho. Chrčal, zopínal ruky.

Ogonda bola pokojná.

Prestrašil sa, keď zistil, že ju uškrtil.

Môže Veľká Matka zomrieť?

S hrôzou na ňu civel. Čas plynul, otvor pod stropom stmavol. Pomaly sa v ňom rozhostilo vedomie, že dosiahol, o čo prosil. Divý úškľabok mu znetvoril tvár. Vo vytržení sa vyškriabal hore. Nedbal na šamana, odstrčil ho a so všetkou uspokojenou chamtivosťou trielil preč z chyže a ďalej do tundry so svojím bohatstvom. Odlúčil sa od tlupy, v nehostinnej prírode isto len vedomie, že vlastní Veľkú Matku, dovoľovalo mu osamote prežiť.

„A tak vzniklo Za´ á – Zlo, ktoré je tabu,“ vysvetľoval šaman prezlečený za soba. „Urdo naďalej túžil podieľať sa na plodení s Veľkou Matkou, no bez žien svojej tlupy…“

Múdry nedokončil, lebo k lovcom v tej chvíli doľahol krik. Vymenili si pohľady. Naše ženy a deti! Vyskočili na nohy. Chvatne sa rozbehli do hlavnej sály jaskyne. Keď dobehli k ohňu, uzreli snežné leopardy s ľudskými očami.

  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
  • Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
  • Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
  • Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
  • Viac v pravidlách súťaže.

18. marca 2013
Robo Hric