Ohnivé pero Q2 2010: Bob Weston neodpočíva v pokoji
Bob veľa inteligencie nepobral a mladosti sa pretĺkal ako to len išlo, a väčšinou práve na tej úplne nesprávnej strane zákona. Lovil zločincov a prepadával vlaky. Hľadal zlato a strieľal Číňanov, čo utiekli od stavby pacifickej železnice. Hnal kravy a kradol kravy. Strieľal živých aj nemŕtvych, červených, hnedých aj bielych. Pri tom všetkom si dával pozor, aby starostlivo splatil všetky dlhy, hlavne tie krvavé.
Ohnivé pero Q2 2010: Tenhle rok je nějakej divnej
Procházel jsem se po zasněžené krajině, když pak se stalo něco, co mi vyrazilo dech. Kolem mě totiž proletělo prase a za ním hned dalších pět. Zběsile mávaly křídly a hnaly se severním směrem. Na mobilu jsem vytočil číslo mého kamaráda Sergeje, prasopsychologa.
Ohnivé pero Q2 2010: Zkus mi ublížit...
Před velkým zrcadlem stála nahá žena. Zírala na svůj odraz nechápavě, nevěřícně, s uslzenýma očima. Zkoumala svou tvář, prsa i boky stále dokola skrz pavučiny prasklin ve skle, které byly dílem času i její nenávisti a zloby.
Ohnivé pero Q2 2010: Ako to len ľudia robia
Huňaté klbko ALDine zahrievalo predlaktia. Bolo neuveriteľne krehučké, prsty sa jej zabárali do mäkkej srsti, cítila aj jemnú kožu, z ktorej chlpatý kožúšok vyrastal. Hneď pod ním sa ohýbali tenké kostičky, vedela, že musí byť veľmi opatrná, brneli jej z toho pozitróny.
Ohnivé pero Q2 2010: Hladná balada
Sedeli na tých schodoch a rozprávali sa o vílach a mačkách. Nad hlavami im visela noc, len tváre im oblizovalo slabé svetlo tých malých – veľkých ohnivých gúľ. Bolo vcelku chladno. A bolo im aj veselo, aj smutno. Všetko bolo všetko a nič dokopy. Bol to iný časopriestor. Vlastný svet. Čarovnejší, zakázaný a jedovatý, ale predsa úžasný. A dôvodov na úsmev či na plač bolo neúrekom.
Ohnivé pero Q2 2010: Fragment celku
Myslím, že každý chce k niečomu patriť. Byť súčasťou čohosi, čo je väčšie ako on sám. Ja nie som žiadnou výnimkou. Hľadal som odpovede. Chcel som vedieť prečo sa svet točí, prečo na ňom som a čo je mojim poslaním. No sám som na to prísť nevedel. A tak som sa k nim pridal.
Ohnivé pero Q2 2010: Vynález storočia
Bol krásny slnečný deň v malebnej dedinke učupenej pod Jelšovým vŕškom. V dobe, keď svetelný kotúč ešte nedosiahol svoj najvyšší bod na oblohe, si cestu pomedzi domčeky razilo útle chlapča. Zastalo pred jedným z nich. O jeho stenu sa opieral opitý chlap. „Zašik idzeš za tym vymyšelnikom?“ opýtal sa chlapca.
Ohnivé pero Q2 2010: O pôvode prísloví
Laszlo a Béla, dvaja upíri maďarského pôvodu, druhýkrát narodení v najtemnejšom období temného stredoveku , sa tej noci ako zvyčajne vybrali na lov. Na večeru sa mala podávať korpulentná mlynárova dcéra a Laszlovi, ktorého sužoval ukrutný hlad, sa už počas letu nad vidieckou krajinou, zaliatou mesačným svitom zbiehali slinky.
Ohnivé pero Q2 2010: Bratislavský upír
Kvapky studeného dažďa dopadali na mramorovú dlažbu, spájali sa do malých potokov a spoločnými silami odtekali do zhrdzavených kanálových odtokov. Do temnej stoky pod ulicami Bratislavy. V kombinácii so silným vetrom a pokročilou nočnou hodinou boli dôvodom prečo bolo Námestie Mieru pusté a mŕtve. Skoro pusté, presne uprostred námestia stál muž. Dlhá čierny kabát, prešívané kapsáče a na doraz uviazané ťažké k…
Ohnivé pero Q2 2010: Pomsta
… a tu hla sa nám otvára so Slovenčinou nová postať činnosti, na ktorej si teraz ako muž, ako znaťel života, ako pracuvaťel prísni zastaneš. Mnoho od Ťeba úfa mladí život Sloveňskí, i pracujme teda, ňech pozná dačo i znašej usilovnosťi i ňech požehnáva dakedi prácu, uzrieknuťja a zrozumeňja sa naše. Ak sme dobre vivolili, Boh nám bude pomáhať ! Ľudovít sa poškriabal v brade opakom pera a myseľ mu naplnil…
Ohnivé pero Q2 2010: Posledné krkavčie pierko
Predvianočná fujavica ustala skôr, než zvony modranského rímskokatolíckeho kostola odbili tretiu hodinu. Vietor rozohnal ťažké mračná, kloniace sa slnko zalialo lúčmi náprotivné fasády domov a tie ožiarili Ľudevítovu izbicu. Hlavou mu preletelo, že sa vari na zajtrajšiu poľovačku predsa len vyčasí a on bude môcť oprášiť pušku zavesenú v kúte. Aspoň sa vytrhne z kolobehu otupného života, vystrie chrbát ohnut…
Ohnivé pero Q2 2010: Aletheia
Bola hlboká jesenná noc. Vonku lietali listy a s trávou pred domom sa pohrávala neviditeľná ruka. V temnom dome bolo rozsvietené len jedno jediné okno. Plápolajúci plameň zo svietnikov ožaroval miestnosť jemným svetlom. Dom sa zdal byť opustený. Všetko naznačovalo to, že sa deje niečo hrôzostrašné.
Ohnivé pero Q2 2010: Bzzzzzzzzzz
Pomaly som vykráčal hore schodmi až do mojej izby a zvalil sa na posteľ. V ruke držím mobil a rozmýšľam na koľkú si mám nastaviť budík, no namiesto toho ho nakoniec len jediným stisnutím vypnem. Ráno predsa nemusím nikam vstávať, nech sa telo zobudí samo.
Ohnivé pero Q2 2010: Ajťák
Vždy sa dobre pobavím, keď vidím udivené pohľady ľudí, trpiacich vierou vo všetko, čo sa niekde šuchne. Svoj život som začal naozaj ako každý iný – počatím a narodením. Nie, na to si nepamätám. Som síce génius, ale blázon len v medziach normy. To, že moje dospievanie ovplyvnil nástup AjTý, nemôžem poprieť. Ale že by som niekedy bol prototypom ajťáka?
Ohnivé pero Q2 2010: Na chvíľu sa zastaviť
„Takú spokojnosť som veru necítil už roky. Vymyslieť ako zabiť starú Cíbikovú sa nepodarí každý deň. Rozumejte, tak aby sa na to neprišlo.“ Pán Príbik sa v domácom odeve pohodlne usadil do hojdacieho kresla. „Dokonalý zločin? O to tu ide?“
Ohnivé pero Q2 2010: Čierne dni Mošova
Albert obzeral listinu zo všetkých strán. Závet samotárskeho ujca sa mu zdal ešte podivnejší, než spôsob, ktorým zišiel zo sveta. Predovšetkým, ujec umrel pred dvoma dňami, to bol tretí június. Teda keď toto spisoval, už iste plánoval to, čo neskôr vykonal. A potom sú tu tie podmienky.
Ohnivé pero Q2 2010: Bod zlomu
Obliehané mesto sa zvíjalo v posledných záchvevoch efektívnej obrany. Čierny dym dvíhajúci sa nad ním bol zmesou smradu spečených mŕtvol, smoly, slamy a všetkého horľavého. Obrancovia v skutočnosti nemali proti metodickému prístupu cechu ani najmenšiu šancu .
Ohnivé pero Q2 2010: Súzvuk ľavého oka
Na poličke, mierne zafŕkanej prachom, tróni handrová bábika. Ľavé oko jej chýba a z brucha naplneného molitanom sa rozlieva potkaní moč. Marcela ju tam nechala, v neporušenom stave, na pamiatku svojej dcéry, Alenky.
Ohnivé pero Q2 2010: Modré hĺbky
„Vieš, čo pánbožko povedal? Nesmieme sa prezradiť kým oni nedospejú!“ Pobozkala ho ešte raz. „Choď, moje zlaté dieťa. Raz sa stretneme.“
Kalendár
Ohnivé pero Q2 2010: Magický záchranár
Vošiel som dnu. Po tom trojhodinovom státí a čumení na dvere mi to prišlo ako celkom dobrý nápad. Byt bol prázdny, čo ma neprekvapilo. Čokoľvek predo mnou prešlo cez tie dvere, muselo vyvolávať solídne nutkanie opustiť byt, bytovku, či celé mesto, do ktorého sa dostalo. Už len pre tie pazúriská, ktoré nechali svoj podpis na vonkajšej strane dverí.
Ohnivé pero Q2 2010: Škola mága
Moje meno je Arlea a študujem mágiu už asi polovicu svojho inak dlhého života. Dlhý pre ľudí, krátky pre nesmrteľných. Pre niekoho som dieťa, pre iných som starena. Pohľad na vek je dvojaký. Presne tak ako na mágiu.
Súťaž Ohnivé pero pokračuje!
Tohoročné druhé kolo súťaže amatérskych mikropoviedok Ohnivé pero štartuje už v septembri! Dokončite svoje krátke ale nádejné superdielka, ktoré tematicky spadajú do žánra fantastiky, dajte ich skontrolovať svojim učiteľkám a nepriateľom, opravte si chyby a pošlite na našu adresu.
Víťaz Ohnivého pera Q1 2010
Konečne je aj na Slovensku teplo, vonku kvitnú čerešne a my poznáme prvého tohoročného víťaza súťaže Ohnivé pero.
Ohnivé pero Q1 2010 – hlasovanie
Veľká noc je už dávno za nami a na stránke www.fantazia.sk sa čitateľom predstavili posledné poviedky prvého kola súťaže Ohnivé pero v roku 2010. Nastal čas hlasovať o tom, kto bude víťazom.
Ohnivé pero Q1 2010: Výmena
Na krajinu lenivo sadali snehové vločky. Polia, lúky, dediny i mestá sa schovali pod hrubým bielym kobercom, ktorý zakryl všetku špinu nebeskou čistotou. Nejednému človeku pri pohľade na tú nádheru pookrialo srdce.
Ohnivé pero Q1 2010: Jarné prázdniny
Auto bolo na ceste takmer päť hodín. Mesiac mŕtvolne bledý ako čerstvo olúpaný citrón osvetľoval predné sedadlá, na ktorých sedeli štyria ľudia. Ďalší štyria sa strácali v šere za nimi. Ich telá sa mlčky kývali do rytmu rýchlej jazdy ako panáci, ktorých vezú do nového butiku s oblečením. Na rozdiel od nich nemali umelohmotný broskyňový povrch ani dokonalý strnulý výraz v tvári.
Ohnivé pero Q1 2010: Dohoda
Personál nemocnice ešte stále zmätene pobehoval po izbe, keď prišla Tereza. Tvárila sa roztomilo. Pohladila ho po tvári a pobozkala na čelo. Pomocou mimických svalov vytvoril čosi podobné úsmevu. Dobre vedel, že by jej viac vyhovovalo, keby zgegol.
Ohnivé pero Q1 2010: Lov
„Poďme už konečne loviť,“ ozvala sa Nalie vyprahnuto. „Ešte nie,“ zarazil som ju. „Nevidíš, že na oblohe je ešte zopár slnečných lúčov?“ zahriakol som ju.
Ohnivé pero Q1 2010: Koleda
„Nie, nechoď do toho domu! Nesmieš tam ísť. Už nikdy sa nevrátiš.“ Martin ignoroval hlas, ktorý ho varoval. Nevidel dôvod, prečo by ho opäť mal počúval. Nikdy sa mu nič nestalo.
Ohnivé pero Q1 2010: Návrat
Obraz plačúcej ženy, skláňajúcej sa nad telom muža. Muža ležiaceho na voze a prikrytého vrecovinou, s bledou pokožkou a vytrhnutým kusom krku.
