Boba Westona som za jeho života nepoznal, ale v Reviltone, tejto Coloradskej diere, bol miestnou legendou, takže z rozprávania som vedel viac než dosť.
Bob veľa inteligencie nepobral a mladosti sa pretĺkal ako to len išlo, a väčšinou práve na tej úplne nesprávnej strane zákona. Lovil zločincov a prepadával vlaky. Hľadal zlato a strieľal Číňanov, čo utiekli od stavby pacifickej železnice. Hnal kravy a kradol kravy. Strieľal živých aj nemŕtvych, červených, hnedých aj bielych. Pri tom všetkom si dával pozor, aby starostlivo splatil všetky dlhy, hlavne tie krvavé.
Až keď mu indiánska guľka vystrelila ľavé oko a vyšla aj s kusom lebky za uchom von, rozhodol sa usadiť a nájsť si ženu. To že sa z neho stal chronický frfloš nenávidiaci celý svet nebránilo tomu, aby ho miestni svojim spôsobom neobdivovali.
Westonova indiánska žena bola kapitolou samou o sebe. Jej meno bolo Nebeská kobyla – Nebeská, pretože sa narodila s jedným okom modrým ako obloha. Kobyla kvôli jej neuveriteľne dlhej tvári, o ktorej sám Bob hovoril, že keď sa s ňou bozkáva, žena môže mu pozerať na hlavu z vrchu.
Išlo o dokonalú dvojicu: škaredá indiánka a hnusný zatrpknutý mrzák.
Čo sa týkalo príbehov o ňom, tento je najtypickejší.
–
Stalo sa to v zime osemdesiateho druhého, v tej skurvenej zime, keď náčelník Čierna Hlava presvedčil svojich medicinmanov, aby opäť vyvolali mŕtvych z hrobov. Špinavé kúzla tých červenokožcov – vyhrabávali mŕtvoly a tie posielali na statočných kresťanov, ktorí osídlili túto Bohom požehnanú zem! Že vraj zombíci, tak chodiacim mŕtvolám hovorili. No dobrých Američanov to nezastrašilo.
A najlepšou ukážkou pravého amerického ducha bol Bob Weston. Vtedy už ledva videl na to svoje jediné zvyšné oko a kvôli chromej nohe nechodil, len celé dni strávil sediac v húpacom kresle pred domom a tá jeho dlhoksichtová squaw ho obskakovala. Bob prskal a nadával, neumýval sa už od posledných prívalových dažďov, ale umrieť sa veru nechystal ani náhodou.
Weston nebýval priamo v Reviltone, ale mal dom niekoľko míľ na juh, uprostred pustatiny, na strmom skalnatom svahu, kam viedol len úzky a strmý chodník, vhodný snáď len pre somárov.
Tie indiánske čáry na severe narobili zle, kým všetkých červených a ich nemŕtvych generál Custer nenakŕmil olovom. Revilton bol však v pokoji, až na jeden prípad, keď sem dotiahla snáď päťdesiatčlenná tlupa tých prekliatych zombíkov. Čo boli zač už ťažko povedať, na zhnitom ksichte nevidieť či to kedysi bol mexikánec, červenokožec, alebo beloch. To je už jedno, ale nech boli tieto nemŕtve svinstvá odkiaľkoľvek, v to decembrové ráno sa dotackali k mestu. Akurát, že prichádzali z juhu, takže prvé ľudské mäso čo začuchali boli Bob Weston so ženou, trčiaci vo svojej polorozpadnutej búde na kopci! A v tom bol práve ten vtip. Nemŕtvi sú totiž sprostí ako mulice, takže keď zacítili Westonovcov, všetci do jedného sa začali šplhať tými holými skalami a nikto nepokračoval k Reviltonu!
A teraz si to predstavte – Bob Weston sedí v zhnitom kresle a nenávistne pozerá do údolia, kde sa ani jašterica nepohne, keď tu zrazu poloslepým okom uvidí nejaký pohyb. Prvé čo ho napadne je, že po pomstu si prišiel niekto z jeho hriešnej minulosti, tak zajačí na svoju squaw, aby mu priniesla pušku. S nabitou Winchestrovkou tam teda čaká a snaží sa rozoznať, čo sa to hemží dole pod kopcom. Prirodzene, veľa toho nevidí, takže až keď prvý zombík horko-ťažko vylezie po somárskom chodníku a ukáže sa pred Bobom, ten si uvedomí, že návštevník ma hlavu obhryzenú kojotom. A tí, čo sa driapu za ním, tak isto vykazujú pokročilé štádia rozkladu. Naťahujú svoje paprče a hundrajú niečo ako „Moodzooog“. Hnusná predstava, ale to by nebol Bob, keby sa zľakol.
Ten jednooký panhkart neváhal ani sekundu a vystrelil zombíkovi rovno do hrude! Pointa je v tom, že guľka je guľka, a dvestofuntová mŕtvola po zásahu odletí alebo spadne presne rovnako, ako dvestofuntový chlap! A to nemusel Bob ani príliš mieriť.
Za prvým zombíkom prirodzene vyliezal ďalší, tak Weston, preklínajúc ich tým zvyškom čo si pamätal z Biblie, strieľal ako o dušu. A zombíci, akonáhle vystrčili aspoň hruď spoza svahu, dostali zásah, ten ich zrazil a skotúľali sa dolu, cez kamene a kaktusy.
Do toho Bob hulákal na ženu, aby mu priniesla náboje a rýchlo nabíjala ďalšiu pušku.
K tej Biblii – Bob Weston bol v kostole pravdepodobne naposledy pri svojom vlastnom krste, takže si z nej pamätal len jednu jedinú vetu, ktorú stále opakoval.
Takže vystrelil a zaručal: „Budiž svetlo, skurvysyn! Aleluja!“
Zase vystrelil a: „Budiž svetlo, sviňa nemŕtva! Amen!“
Opäť vystrelil a: „Budiž svetlo a vráť sa do hrobu! Aleluja!“
Nebeská kobyla zatiaľ prepletala krivými nohami rýchlejšie ako čínsky kuli, nosila náboje, nabíjala a keď bolo treba, aj strieľala. A zombíci, ako padali dolu skrz ostré kamene, lámali si kosti nechávali za sebou kusy svojich údov – a to bolo dôležité! Pretože chodiaca mŕtvola bez nohy chodí ako muž bez nohy, teda nechodí! A mŕtvola bez ruky sa veľmi zle a pomaly šplhá hore kopcom.
Tak tam Bob Weston sedel vo svojom starom kresle, hltal nedovarenú fazuľu, šťal si na členky, ale neprestával strieľať ako o dušu.
Trvalo to niekoľko hodín, kým Will Smithers nešiel naokolo a nevidel čo sa dialo. Kým dobehli Reviltončania, bolo už vlastne po všetkom.
Nádherný pohľad to musel byť. Z diaľky doliehali Bobove kliatby a pod kopcom sa cez seba váľali štyri tucty zombíkov bez nôh a rúk, driapali sa hore, len aby sa o chvíľu zosypali späť! Škoda bolo guliek, stačili na ne aj sekery a krompáče.
Toto bol Bob Weston – sviniar a zločinec, ale nátura tvrdá ako skala.
Bob zomrel o dva roky neskôr na zápal krvi, čo dostal, keď sa mu trieska z húpacieho kresla zapichla do zadku.
–
Mohol by som to brať len ako historku, ktorých je Západ plný, keby nebolo troch problémov.
Prvým problémom bolo, že Weston splodil s Nebeskou kobylou štyroch synov, ktorí sa dokonale na otca podali. Gang mladých Westonovcov bol jedným z najobávanejších v okolí. Ich lúpenie zatrhol až šerif Cooper, keď im v Great Junction názorne ukázal výhody guľometu Gatling – domáci mali vtedy jedinečnú možnosť vidieť dvadsať mŕtvych za menej ako minútu.
Druhým problémom bolo, že Nebeská kobyla prežila ako svojho muža, tak aj svoje deti, a v jej dlhej hlave sa usadila myšlienka na pomstu. Niekde zohnala medicinmana a ktovie čim ho presvedčila, no ten vyvolal Westonovcov z ich hrobov. Veľmi nahnevaných.
Do tretice, celá táto banda zombíkov dotiahla do Reviltonu. Kým sa spiace mesto stihlo spamätať, prehrýzli sa skrz väčšinu jeho obyvateľov. A áno, zožrali aj toho černocha, čo hral na piáno. Zostali sme len šerif Cooper a ja, jeho pomocník, zabednení na poschodí saloonu. Vlastne sa zachránila ešte aj Molly Pickersová, snáď najškaredšia šlapka na tejto strane Skalistých Hôr – so zadkom veľkým ako kôň a jedným prsom o polovičku väčším, ako to druhé. Tá teraz však slziac sedí v kúte a nijak nám nepomôže. Šerif zviera v spotených rukách pušku a pred sebou má položených posledných zopár nábojov.
Westonovci zatiaľ dole lomozia a snažia sa vyraziť zaklincované dvere. Sily majú dosť a čoskoro sa im to asi podarí.
A napokon – Nebeská kobyla nechala privolať z hrobu aj svojho muža, čiže okrem mladých Westonovcov, búcha o dvere aj starý Bob . A aj napriek tomu, že jediné oko mu zožrali červy a z hlavy a tela mu toho veľa už nezostalo, tvári sa mimoriadne zákerne a zarputilo.
Vôbec z toho nemám dobrý pocit.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.