Bol krásny slnečný deň v malebnej dedinke učupenej pod Jelšovým vŕškom. V dobe, keď svetelný kotúč ešte nedosiahol svoj najvyšší bod na oblohe, si cestu pomedzi domčeky razilo útle chlapča.
Zastalo pred jedným z nich. O jeho stenu sa opieral opitý chlap.
„Zašik idzeš za tym vymyšelnikom?“ opýtal sa chlapca.
„A vy ste mu zase prišli fasádu vyhotoviť?“ odvetil, hodiac očkom po zvratkoch okolo chlapa.
„Trim pysk, bo uvidziš!“
Aby unikol pred ďalšími opilcovými vyhrážkami, šibal rýchlo vhupol dnu do príbytku. Bola to jedna miestnosť s masívnym stolom, zaprataným všakovakými hraburdami, skromnou posteľou a pieckou.
„Dobrý deň, profesor muderec!“ pozdravil chlapec osobu za stolom – postaršieho pána so strapatými šedivými vlasmi a kozou briadkou.
„Ahoj, Milka! Ideš z kostola?“
„To nie Milka, profesor Gregor, ale ja, Paľo!“
„Aký Paľo?“
„Cimbala, susedovie chlapec!“
„Z ktorého konca?“
„Z vyšného!“
„Á, Paľo! Ej, pankhart jeden, takto si strieľať z múdrych ľudí! A načo že si prišiel?“
„Pozrieť vás. Čože to robíte?“
„Nevidíš? Majstrujem svoj nový vynález.“ Na stole pred ním ležala hrdzavá kazeta, plná skrutiek a matiek, na ktorej stáli dve fľašky s páleným.
„Už je skoro hotový. Veru, aj som sa s ním natrápil!“ dodal ustarostene a utrel si pot z čela.
„A ako bude fungovať?“
„Ech, drzáň jeden! Ani vlastnej rodine by som to nepovedal, ani keby mi neboli ukradli ten dynamit, svine nenažrané! Nech im je zem ľahká.“
„Prepáčte, profesor!“ zahanbene sklonil chlapec hlávku.
No tu mu už očká znovu žiaria a ďalej vyzvedá: „A kedy svoj vynález ukážete dedine?“
„Nepoviem!“ zavrčal muderec.
Ani to Paľa neodradilo. „A ako ho nazvete?“
„Nevyzvedaj! Už viacej neprezradím o Gregomašine!“
„Tak Gregomašina!“ zvolal šibal naradostene.
„Chlapčisko jedno nepodarené!!!“ zvrieskol Gregor a hodil svoju baganču po miznúcej siluete Paľa, ktorý upaľoval tú novinu rozvešať na nos každému, koho stretne.
–
O päť dní sa na Jelšovom vŕšku zbehli všetci ľudia z dediny a širokého okolia, od batoliat až po nemohúcich. Deti plakali, tí skôr narodení nevládali stáť na nohách, no to bolo jedno. Dôležitý bol profesor a jeho najnovší výmysel. Dav pokryl celý vrch – o takej účasti mohli snívať aj tie najnavštevovanejšie jarmoky.
S odbitím deviatej hodiny sa na kopec doterigal Gregor s plachtou zakrytým vozíkom.
„Už je tu muderec! I jeho profesorský stroj!“ oznamoval hlásnik radostne.
Ľud svojho hrdinu hlasno privítal.
„Drahí obyvatelia Dášej kotliny, priatelia moji!“
Dramatická pauza.
„Pohliadnite na dielo mojich rúk!“
Gregor strhol plachtu z vozíka. Bola na ňom hrdzavá kazeta, plná skrutiek a matíc, zasadená do stojana. Na jej boku bolo pripevnené koleso z bicykla. V držiaku na škatuli stála pálenka a vedľa krabice na vozíku prázdna fľaša s lievikom.
Nastalo hrobové ticho. Nikto ani len nedýchal. Dokonca ani cvrčkov na poli nebolo počuť, čo tiež užasnuto hľadeli na ten zložitý prístroj.
Po chvíli sa najodvážnejší z prítomných zmohol na slovo: „A čože to robí?“
„Len sa pozerajte!“ Gregor otočil kolesom. Držiak s páleným sa nahol nabok a liehovina sa začala prelievať do prázdnej fľašky.
Humbuk, ktorý nastal, by poťažky prehlušili hromy rozčertenej búrky. Každý kričal, výskal alebo volal mudercovi na slávu.
Keď sa burácanie trochu utíšilo, ozval sa nepríjemný hlas: „To nie on, ale ja som ten Fedostroj vymyslel!“
Všetci sa za ním obzreli. Pod jasným nebom na kopci stál doktor Fedor, Gregorov večný rival.
„Čo ste povedali, pán doktor?“ spýtali sa ľudia pohŕdavo.
„Prístroj, ktorý tu ten nevedomec predviedol, sa volá Fedostroj a vymyslel som ho JA!“ Haraburdie, ktoré vláčil so sebou, sa tvarom ponášalo na Gregomašinu.
„To je môj vynález!“ bránil sa profesor.
„Nie, MÔJ!“
„DOSŤ!!!“ zvrieskol holohlavý muž vo fialovom hábe, ktorý sa tam znenazdajky zjavil.
„Kto je to?“ ozývalo sa odvšadiaľ.
„Mám mnoho mien: Mudrc, veštec, bosorák, hlas pravdy. Dôležité je, že je v mojej moci vyriešiť tento spor.“ Priložil si ruky k spánkom, zatvoril oči a hlbokým hlasom prehovoril: „Nech sa zjaví pravda! Tú vec vymyslel…“
Odmlčal sa.
„…doktor…“ pokračoval po chvíli.
Fedor sa víťazoslávne zaceril a Gregor sklamane zvesil hlavu.
„…profesor…“
Fedor zneistel a Gregor s nádejou pozrel na neznámeho.
„…Škop!“
Obaja vynálezcovia vypleštili oči.
Cez dav sa predral opilec. „Ej, budze oslava! Ta dze mace tu paľenku?“
„Čože?! Ten ožran?! Ale veď… čo?!“ habkali učenci.
„Vy ste ten vynález zostrojili, on ho však vymyslel a tým vám podvedome vnukol nápad na jeho zostrojenie,“ vysvetľoval holohlavec. „Pravda sa zjavila a podľa nej vaše výtvory prináležia jemu. Chcete vzdorovať pravde?“
Do stromu na kopci uderil blesk.
„Nie, nie! Škop! Vezmi si tie mašiny a zmizni!“
–
Tmavá kruhová miestnosť. Cez osemuholníkové okno dnu nakúkala modrá planéta.
Fialový záblesk a na palube vesmírnej lode sa zjavili pijak s jasnovidcom. Inštinktívne si chránili uši, lebo začal pískať alarm.
„Skggggh!“ vyhŕkol holohlavec a zariadenie stíchlo. Potom ešte zadal zopár príkazov počítaču, ktorý ich dvoch premenil na polmetrové tmavomodré gule prepletaných chápadiel.
„Konečne!“ zarezonoval. „Pobyt medzi tými primitívnymi bytosťami zmenšil moje IQ najmenej o dvesto bodov!“
„To vidím, keďže si použil pozemskú meraciu stupnicu!“ vrkol druhý. „Kvôli tej primitívnosti sme sem predsa prišli. Sme tak vyspelí, že už nedokážeme vyrobiť jednoduchú súčiastku. Vďaka tejto planéte konečne spojazdníme medzivesmírny pohon.
Odkiaľ si vlastne vzal tie súradnice?“
„Od chlapcov z Léthe. Vraj tu objavili čistidlo na motory. Teraz neviem, či im mám poďakovať alebo vyhlásiť vojnu.“
„Najprv im poďakuješ, a potom vyhlásiš vojnu,“ ukončil debatu druhý.
Drobná loď v tvare vajca naštartovala motory a zmizla v nekonečných hlbinách vesmíru.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.