Ohnivé pero Q2 2008: Závej

Zasneženou krajinou sa kĺzali sane. Fŕkanie zapriahnutého hucula znelo
tlmene a vŕzganie snehu sa neprirodzene strácalo v podvečernom tichu.
Upotený furman trónil na kozlíku zabalený do kožušín, ktoré bránili
chladu dostať sa mu na kožu, no nebránili prapodivnému pocitu, ktorý
zvieral jeho dušu. Azda to bolo tou bezútešnou sivou oblohou, alebo tým
neprirodzeným tichom, ktoré ho obklopovalo. Cítil sa vinný, akoby ho k…

Ohnivé pero Q2 2008: Ďialnica do pekla

Rock ležal na asfaltke a jeho telo sa nezvyčajne triaslo. Svetlá
z reflektorov starého auta osvetľovali jeho pomleté telo. Pietro si k nemu
kľakol a so záujmom pozeral na jeho potrhané svaly a ťažko sa nadvihujúci
hrudník. „Asi nám toho už veľa nepovie,“ riekol Pietro. DiAngelo si
pošúchal krk. „Je toho viac čo potrebujeme.“

Ohnivé pero Q2 2008: Cena za dokonalosť

Keď som bola malá, ako každé dieťa som bola raz do roka vyslaná k babke
na prázdniny. A ako každé dieťa (alebo prinajmenšom skoro každé) som si
vykrmovanie a koláčiky u babky užívala ako sa dalo, dokonca aj sľúbená
zmrzlina na ceste z kostola stála za to, aby som tam každú nedeľu merala
cestu. Viem, výchovné metódy formou sladkej odmeny nie sú moc odporúčané,
za to však vysoko využívané. Boh mi to určite od…

Ohnivé pero Q2 2008: Základný inštinkt

Jemné mrholenie rozbíjalo obrazy budov odrážajúce sa v kalužiach. Unavene
som kráčal po šedivých, vlhkosťou presiaknutých uliciach. V práci bola
zase nuda – podpísali sme novú zmluvu na nočné stráženie objektu jednej
firmy, a sprevádzal som auto prevážajúce nejaké cenné dokumenty.
Zamestnanie na prvý pohľad nebezpečné, no v praxi neskutočne fádne.
Automaticky som si s nostalgiou spomenul na staré časy, keď…

Ohnivé pero Q2 2008: Chuť po vlastnej krvi

Náhle ho premohla tá chuť… Chuť tak silná, že ju ešte len prednedávnom
nevedel ovládať. Chuť… usmial sa, stále kráčajúc opustenou nočnou
ulicou v strede Londýna… Poznal ju. To bol dôvod, prečo sa začal smiať.
Smial sa, až ho to zbavilo zmyslov. Päste zovrel tak silno, až nechty
rozrezali kožu a vypadlo zopár kvapiek krvi na zem.

Ohnivé pero Q2 2008: Dedičstvo

Bezpečnostné zámky na vchodových dverách sa v nepravidelných intervaloch
odomykali. Postupne. Jeden za druhým. Zvuky za dverami pripomínali boj. Akoby
sa niekto bránil a pritom sa snažil čo najrýchlejšie otvoriť. Skryť sa do
bezpečia. Do bytu ponoreného do šera predmestia sa vrútili dve prepletené
telá. Čo podľa zvukov mal byť boj, bolo v skutočnosti čosi iné.

Ohnivé pero Q2 2008: Chlapec, ktorý nemal rád mayovky

„Nemáš zvyšné papuče? Nechcem zašpiniť koberec.“ Sedí na parapete,
kolíše nohami. Čižmy splývajú s tmou. Chlapec v pyžame vytreští oči,
natiahne ruku. Dotkne sa obuvi, Cíti blato, vetvičky. “Vyzuj sa…počkaj,
najprv prinesiem kus novín, aby si ich mal kde položiť.“ Zapne malú
lampičku na stolíku, prúd svetla nasmeruje von z izby.. Otvorí dvere do
kuchyne. Staré noviny sú na kraji drezu, nad košom. Ráno…

Ohnivé pero Q2 2008: V 1.1a

„Myslíš, že to zvládnu? Veď sa to nepodarilo ani našim dvom najlepším
stopárom.“ Žena zahalená v zelenom plášti sa k nej otočila: „Musíme
to vyskúšať. Je to naša jediná šanca, už teraz sú naše zásoby mizivé
a zima ešte neukázala všetko. A popritom všetkom sú tu oni a ich nájazdy,
ktoré sú čoraz častejšie a ničivejšie. Musíme nájsť prechod cez tie
hory, my ho musíme nájsť a požiadať ho o pom…

Ohnivé pero Q2 2008: Príliš teplá jeseň

Toho roku – 1997 – sa zdalo, že leto neskončí. Napriek tomu, že bol
koniec októbra, ulicami mesta povieval teplý vietor a na oblohe sa už
najmenej dva týždne neobjavil ani biely závoj. V ten deň som mal dovolenku.
Sedel som na terase na námestí, obracal medzi prstami telefón a striedavo
pozeral na mladú čašníčku v obtiahnutom tričku a miznúci ohnivý kotúč
medzi kopcami.

Ohnivé pero Q2 2008: Nezúfajme!

Keď som mal dvanásť, odfaklilo mi štyri prsty. Rozmliaždila ich skriňa,
pod ktorou otec ukrýval obálku so slušnou finančnou hotovosťou. Potreboval
som vtedy peniaze na školu a bolo nutné siahnuť na rezervy. Otec sa preto
zaprel plecom, aby ťažkú dubovú konštrukciu mierne podvihol. Nemohol
tušiť, že sa mu o chvíľu vyšmykne a spôsobí mi pálčivú bolesť
Vopchal som prsty ľavej ruky (okrem palca) pod drevený okraj. Ch…

Ohnivé pero Q2 2008: Zabudnuté mesto

Do kartónovej krabice padla minca a z veže chrámu sa ozvali údery
obrovského zvonu. Dievča ani nezdvihlo hlavu, aby videlo svojho chlebodarcu.
Prichádzali stále tí istí, každý večer alebo len občas, podľa toho ako
bolo napísané. Aspoň nepršalo – na poslednej strane bolo len šero a hmla
a odvtedy sa toho veľa nezmenilo. O tomto meste sa už nepísalo. Autori
zmizli a ľudia prestali žiť…

Ohnivé pero Q2 2008: 010010101 zvádzanie

Dnes je ten deň – dnes dokáže sebe aj iným, že tiež dokáže zvádzať
krásne dievčatá. Vyjde z ulity a porazí nesmelosť, ktorá ho trápi roky.
Mal dosť vysedávania osamote pred počítačom. Nudili ho už virtuálne
flirty na internete. Trápila ho skutočnosť, že čas tak rýchlo uteká a on
ešte nevie aké to je. Pochodoval ráznym krokom hlavnou ulicou mesta. V mysli
mu pulzovala iba jediná myšlienka – Podarí sa! M…

Ohnivé pero Q2 2008: Vajce dvoch detí

„Ja som ho našiel! Je moje!“ Miron bežal dopredu, no pozeral sa dozadu.
Ako malé decko… „Našli sme ho spolu. Miron! Sleduj, kam stúpaš!!“
Neskoro. Teniska priam na mieru zapadla pod koreň vyrastajúci zo zeme a
zastavila rozbehnuté telo asymetrickým, neelegantným spôsobom.

Ohnivé pero Q2 2008: Stopy v piesku

Namea kráčala po púšti. Horúce slnko jej svietilo na chrbát, po spánkoch
jej stekali kropaje potu a nohy sa jej od únavy zabárali do rozpáleného
piesku. Napriek tomu stále napredovala, sledovala plytké šľapaje
v piesku – jedinú stopu, ktorú za sebou zanechával Mitah. Kedysi bol jej
najlepší priateľ. Kedysi bol najbližší človek akého mala. Kedysi pre ňu
znamenal všetko. Teraz sa jej to kedysi zdalo celou večnosťou…

Ohnivé pero Q2 2008: Hlási sa Zem

„Každý si myslí, že život cestovateľa je o cestovaní,“ zahlásil do
lodného denníka a zapálil si cigaretu. Práve vletel do Slnečnej sústavy;
o pár minút by mal pristáť na planéte Zem. Cestoval sám. Odjakživa.
A tak si zvykol zaznamenávať svoje myšlienky. Keď hovoril nahlas, mal
pocit, že nie je celkom sám, že je s ním aj tichá ozvena hlasu. Pri troche
fantázie a chľastu sa mu občas zdalo, že ten hlas ani n…

Ohnivé pero II - zoznam poviedok

• 38. týždeň: Ingrid Rudavská, Stretnutie – 38. týždeň: David Michal, Istrocon pod paľbou – 39. týždeň:

Sophia Fram, Unesená – 40. týždeň: Mark E.
Pocha, Rozhnevaná mladá dáma -
41. týžd…

Ohnivé pero Q2 2008: Temná víla

Sedela na malej posteli v tenkej bielej nočnej košeli a kŕčovito si
objímala kolená s perinou pritiahnutou pod oči. Pod jasnomodré, panickou
hrôzou zväčšené oči, ktoré hľadeli na jeden jediný bod za veľkým
oknom. Hľadela do tmy a pozorovala niečo, čo videla len ona, ale predsa to
existovalo. Rovnako ako vzduch, ktorý dýchame, ale nevidíme. Čakalo to za
oknom. Čakalo na ňu.

Ohnivé pero Q2 2008: Džhksch

So svetom to v 21. storočí išlo dolu z kopca: pohlavné choroby,
psychické poruchy, ischias. Cholesterol. Zločiny, vraždy, teror, vojny.
Jadrové zbrane si však veľmoci šetrili, aby sa mali pri rokovaniach za
zatvorenými dverami čím oháňať. Najčastejšie skloňovaným slovom sa
stala SMRŤ: Umrel, skonal, zabilo ho… Medzi pocitmi sa –
paralelne so smrťou – najviac rozšírilo UTRPENIE. A to ľudst…

Ohnivé pero Q2 2008: Vevierunka

Marbhova poznámka na úvod: Dixi má dvanásť rokov a poviedku si sama
ilustrovala. Kdesi ďaleko žil jeden mlynár. Mal krásnu dcéru. Jej meno
bolo Vevierunka. Drobný nosík jej zdobila zlatá náušnica. Svalnaté rameno
zdobila červená lebka a na odhalenom pupku mala vytetovaného svojho
maznáčika, milovaného škrečka Zabijáka. Tento vypĺznutý škrečok bol
známy aj ako „Zabiják všetkého, čo sa hýbe“. Vevieru…

Ohnivé pero Q2 2008: Klikař

Začalo to docela nevinně, jak už se tak člověku přicházívá. Jednoho
krásného dne si vyjel můj prapraprapraprapraprapra… předek na hon.
Neskolil však dvanácteráka, nechytil kance za uši ani si nepřinesl trofej
medvědích pracek. Do svého hradu to vzal tryskem přes přilehlé vesnice se
záhadným svitkem pergamenu, který našel na lesní mýtině. Protože však
tehdy v Zemi včel číst uměl málok…

Ohnivé pero Q2 2008: Dumannios (Hlubina temnot)

A tentoraz na nôtu náladovú – pripájam aj autorský komentár: „Je to
jeden zo suboru dvanastich pribehov podla kalendara z Coligny, kde mal kazdy
mesiac nazov podla svojej podstaty. Delenie medzi dva nam zname mesiace suvisi
s ratanim casu v keltskom svete, na dva novy a jeden spln.“ Ještě jsem
nikdy nedržel v rukou tak studené prsty jako jsou ty tvé Danielo. Vím, že
teď se vracíš. A místo? Nevím. Nevíme o…

Ohnivé pero Q2 2008: Genetické úpravy

Tentoraz trochu na eko nôtu, dávajte si, prosím, pozor, čo jete.
Rastiem. Už mám cez tri metre. Vraj geneticky upravené potraviny nemajú
vplyv na človeka. Ale ja stále rastiem. Stále rastiem. Žiadal som
o zmenu stravy. Povedali mi, že pri mojej výške je to nemožné, a tak
ďalej konzumujem geneticky upravenú stravu.

Ohnivé pero Q2 2008: Rozhnevaná mladá dáma

Tento týždeň je to trochu mäsitejšie a krvavejšie, ale milovníci zdravej
výživy proti tatárskym biftekom v princípe nie sú, nemusíte sa preto (až
tak) obávať. .{font-style:italic} Muži vytiahli obušky a začali nimi
počítať, či mám na mieste všetkých dvadsaťštyri rebier.
„Prestaňte,“ ziapal som, „to šteklí!“ Obe chodiace reklamy na
anabolické steroidy sa zháčili. Potom, aby si overili výsledok svojich
v

Ohnivé pero Q2 2008: Unesená

Ďalšia zo súťažných poviedok, tentoraz akomak pikantnejšia :) Sedela
pri bare a popíjala červené víno. Pekná blondína s veľkými očami a
hlbokým, plným výstrihom. Na tvári mala zamyslený výraz a bola sama.
Objednal som si dva deci bieleho a nenápadne sa blížil k nej. Obával som
sa, ako zvládnem úvod. Prečítal som za hrsť článkov v takzvaných
ženských časopisoch, ktoré sestra nechávala na záchode…

Ohnivé pero Q2 2008: Istrocon pod paľbou

Nečakaná, ale aktuálna a preto hneď zverejnená poviedka. Či skôr
beletrizovaná reportáž z Istroconu a Comics Salónu 2008.
.{font-style:italic} „Na koľko dní to bude?“ pýta sa mladý muž na
recepcii. Nikto mu ešte nepomáha, je vo vestibule sám. Je priskoro.
Mladíkovi kľucká hlava, na prišelca ani poriadne nevidí, otázku položila
miecha vytrénovaná piatkovým náporom návštevníkov conu…

Ohnivé pero Q2 2008: Stretnutie

Tak toto je prvá z poviedok súťaže Ohnivé pero, nech sa páči. Potil
som sa na celom tele. Toto leto bolo neznesiteľne horúce, bolo ako roztavené
peklo. Nepamätám si, kedy naposledy bolo tak dusno. V miestnosti zaznievala
známa melódia, výškové akordy zanikali v basových tónoch. Bol podvečer
a v diaľke som počul hrmenie, ktoré vypĺňalo pauzy medzi skladbami. Hra na
klavíri ma upokojovala. Svetlo z lampy len…

Ohnivé pero

Ohnivé pero súťaž
poviedok v rozsahu do 4 strán Update 24. 2. 2012: Do
redakcie ešte prijímame poviedky do 1.

MINIRECENZIE 1/08

Zdravím vospolok. Tlačená Fantázia nás opustila, a tak sa posledným
útočiskom slovenskej fantastiky stali fanziny a web. Už od chvíle, keď
Mišo Jedinák uzavrel kapitolu „Ohnivé pero“, vŕtalo mi v hlave, ako FOL
znovu nakopnúť a vrátiť jej pravidelných čitateľov. A tak je tu rubrika
Minirecenzie, v ktorej si každý týždeň (spravidla v pondelok, ale
nevylučujem odchýlku) budete môcť prečíta…

Po Ohnivom pere

Tak ešte raz: Ahojte! Ohnivé pero je síce
minulosťou, no ešte mi v počítači zostala poviedka od
Miša Spádu.

Ohnivé pero - Mozoľ

Záverečná!!! 80 Ohnivých pier.
80 krátkych poviedok. 34 autorov (z toho 9 sympatických dám). 5 piatkov
trinásteho. Haiku.