Keď som mal dvanásť, odfaklilo mi štyri prsty. Rozmliaždila ich skriňa, pod ktorou otec ukrýval obálku so slušnou finančnou hotovosťou. Potreboval som vtedy peniaze na školu a bolo nutné siahnuť na rezervy.
Otec sa preto zaprel plecom, aby ťažkú dubovú konštrukciu mierne podvihol. Nemohol tušiť, že sa mu o chvíľu vyšmykne a spôsobí mi pálčivú bolesť.
Vopchal som prsty ľavej ruky (okrem palca) pod drevený okraj. Chvíľu som tam šmátral v očakávaní, že sa dotknem hľadaného predmetu. Namiesto toho ma však zaplavila nečakaná vlna ukrutnej bolesti, ktorá sa zo spodných prstových článkov prevalila do celej končatiny, až konečne oznámila príslušnému mozgovému centru, že by sa patrilo skríknuť.
Otcovi sa teda vyšmykla skriňa a zadlávila mi prsty.
Kašu, čo po nich ostala, nahrabal brat polievkovou lyžicou do misky a prehodil ju cez plot susedovmu kocúrovi.
„Úbožiak,“ vravel brat, „je vykastrovaný. Nemôže si vrznúť. Zaslúži si trocha pozornosti.“
Brat ľutoval tvory, čo si nemohli vrznúť, vrátane mňa. On to robil rád a nevedel si predstaviť život bez činnosti zvanej koitus. Z nočných televíznych programov mal potrebné teoretické znalosti, prax nadobudol už na gymnáziu. Susedov kocúr ani ja sme také šťastie nemali. Zaslúžime si trocha pozornosti.
A tej sa mi veru po incidente so skriňou ušlo. Vyčítavo na mňa hľadeli tri páry očí: bratove, matkine, otcove. Susedov kocúr mrnčal pod oknom.
Otec sa rozčúlil: „Čo myslíš, koľko nás to bude teraz stáť?! Lekári, operácia, lieky, rehabilitácia!“
Nuž čo, aspoň ma nenútil načiahnuť za obálkou aj druhú ruku. Zistil totiž, že dno skrine sa dá odsunúť, keď sa ním trocha zahegá.
Takže štúdiá na ZŠ som napokon úspešne dokončil. A tým sa dnes nemôže pochváliť hocikto. Doba je ťažká, kadečo si nemôžeme dovoliť. Odkedy zdražel kyslík, celá rodina si šetrý dych. Otec, vo veciach politických večný optimista a zaslepený pritakávač režimu, však nezúfa: „Ešte stále na tom nie sme najhoršie.“
Po rokoch dospievania to tiež pochopím a budem takisto pritakávať. Až kým si jedného dňa kyslík nebudeme môcť dovoliť vôbec. Vtedy možno otec na chvíľu prestane byť takým optimistom.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.
