Jemné mrholenie rozbíjalo obrazy budov odrážajúce sa v kalužiach. Unavene som kráčal po šedivých, vlhkosťou presiaknutých uliciach. V práci bola zase nuda – podpísali sme novú zmluvu na nočné stráženie objektu jednej firmy, a sprevádzal som auto prevážajúce nejaké cenné dokumenty. Zamestnanie na prvý pohľad nebezpečné, no v praxi neskutočne fádne. Automaticky som si s nostalgiou spomenul na staré časy, keď som chytal démonov a podobné paskudy…
Plechovku od Kofoly, ktorá sa provokačne krčila na obrubníku, som nakopol s neopísateľnou radosťou i zlobou. Hliníkový chuchvalec zarachotil na premočenom betóne a zmizol za rohom. Najvzrušujúcejší zážitok dnešného dňa je preč, pomyslel som si, keď som išiel ďalej a pohľadom pátral po porazenom obale od nápoja.
Hneď ako na nej spočinuli moje unavené oči, bolo mi jasné, že dnešný deň bude iný ako tie predošlé. Jej krása ostro kontrastovala s pochmúrnym okolím starých ošúchaných budov. Biela pleť pôsobila ako čarovná žiara uprostred temnoty. Ženskosť a bezmocnosť podtrhoval mohutný démon, ktorý neznámu dievčinu ťahal do postrannej uličky.
Záležitosti s besmi som už dávno prenechal Bezpečnosti a naučil som sa na uliciach pozerať len tým správnym smerom. No tentoraz mnou lomcoval neochvejný pocit, že musím zasiahnuť. Pri pohľade na pôvabnú krehkosť čiernovlasej ženy sa vo mne prebudil takmer zabudnutý pud ochrancu.
Napriek všetkému tomu očareniu mi v mozgovej databáze nekompromisne vyskočila karta s údajmi o mojej manželke… a o mojom sľube, že do nadprirodzených záležitostí sa už nebudem miešať, a že spolu konečne založíme rodinu…
Ťaživý dupot dažďových kvapiek akoby naschvál zvýrazňoval nevyhnutnosť toho, čo bolo potrebné urobiť. Keď vzduchom zaplachtilo priškrtené zvýsknutie, už som neváhal ani sekundu. Niekoľkými skokmi som bol pri zápasiacej dvojici a dvomi rýchlymi hmatmi som oslobodil dievčinu z netvorovho zovretia.
V nasledujúcom okamihu moje telo rozrážalo vodu rozlievajúcu sa po hrboľatom chodníku. S námahou som rozháňal tmavú hmlu, ktorá ma po údere obostrela, a zviechal sa späť na nohy. Rozdráždená obluda sa blížila. Chvíľa sústredenia a z končekov mojich prstov vyšľahol prúd mágie.
Plechový škripot sprevádzal démonove intímne zblíženie s neďalekým kontajnerom.
„Utekaj preč!“ rozkázal som krásavici pritískajúcej si ruku na ústa. Z jej výrazu sa nedalo usúdiť, či ju viac ovláda prekvapenie alebo strach.
„Vypadni!“ zreval som podstatne autoritatívnejšie, keď som si uvedomil, že zrejme nebude fanúšikom béčkových hororov – to by vedela, že obeť má v popise práce utekať.
„Vy ste čarodejník, ako v tom seriály…“ preniklo ku mne cez jemný závoj dažďa. Dievčina strácala body za inteligenciu rovnako rýchlo ako ja trpezlivosť.
Vtedy ma však netvorove rozbehnuté telo doslova prilepilo na múr budovy. Rozďavená papuľa na mňa vrhla niekoľko silne zapáchajúcich slín. V poslednej chvíli sa mi podarilo pár dobre mierenými kopmi vymaniť z nedobrovoľného mileneckého objatia.
Do ďalšieho magického úderu som dal oveľa viac sily. Energia zapraskala priestorom, obludná postava vyletela do vzduchu a dopadla niekoľko metrov odo mňa, kde ostala ležať. Pach spálenej kože sa miešal s vlhkým vzduchom.
„To bolo super!“ Zvuk potlesku, nesúceho sa od ženských rúk, vo mne takmer odpálil nálož hnevu. Ovládol som sa však a rukou jej naznačil, aby sa nepribližovala. Na tento súboj som už minul priveľa energie – jediný spôsob, ako ju získať späť, bolo definitívne zničenie nepriateľa.
Ozvena mojej neslušnej nadávky však bolo to jediné, čo okrem mňa a dievčaťa v uličke ostalo. Démonovi stačila chvíľka mojej nepozornosti, aby sa vyparil. Kopnutie do mláky a rozprsknutie vody všade naokolo ma ani trochu neupokojilo. Vôbec nie priateľsky som zagánil na čiernovlásku, ktorá už stihla nasadiť prihlúply úsmev typu „urob mi dieťa, prosím.“ Moja zlosť výrazne strhla body aj z jej vizuálneho hodnotenia. Keď som ju prvý krát zbadal, pred očami mi okamžite prebehlo prvých tridsať stránok Kamasutry. Teraz som mal pocit, že sa všetky moje fantázie rozpustili v chladnom daždi. Netvor bol preč a sním aj jediná šanca, ako dobiť moju silu, a tak zakryť známky môjho hrdinského zápasu.
Nevšímavo som prešiel okolo dievčiny a zamyslene kráčal domov. Nevedel som sa rozhodnúť, či bude lepší variant s bezbrannou starenkou alebo slepím dievčatkom. Keď sa Erika ku mne v noci pritúli, budem potrebovať veľmi dobré vysvetlenie, prečo mi chýba energia…
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.
