Čítavam ich každý rok. Tých päť unikátnych výsledkov tvorivých
mozgov
zaujímavých ľudí
Na začiatku je potrebné upozorniť, že túto recenziu písala
milovníčka
komiksov a jej pohľad nie je celkom nestranný. I keď, pri takto
vydarenom
filme je to v podstate jedno.
Pán čarodějů je druhá kniha série o časovej zlodejke Jane a
čierno-bielom čarodejníkovi Petrovi, ktorý jej ukradol srdce. A nie,
ten
otáznik v názve recenzie nie je žiaden preklep, je to cielený útok na
všetkých minulých i budúcich čitateľov tohto young adult románu.
Nariadenie č. 1: Tento článok bude pokladaný za recenziu, aj keby
ňou
nebol. Každý iný názor bude zhodnotený ako rebelský a výsledkom bude
separát.
Sú také notoricky známe príbehy, o ktorých si všetci myslia, že
ich
poznajú odpredu aj odzadu. Červená čiapočka, Rómeo a Júlia,
Titanic…
Ale našťastie sa nájdu ľudia, ktorí tieto príbehy stále znova a znova
berú do svojich umných rúk…
More odjakživa patrilo v prvom rade mužom. Tradovalo sa predsa, že žena
na
palube prináša smolu. Ženy patrili iba do prístavov, kde na vyčkávali,
kým sa v diaľke na horizonte objaví loď, mávali jej potom bielou
šatôčkou a slzili. Ach, jaj!
Niekedy siahnete aj po niečom staršom, už čítanom či zabudnutom a
náhle
objavenom. To je aj prípad poviedkového románu Noc ma volá po mene.
Na šibenici pri krížnych cestách visel obesenec. Zo šiat a topánok
ho
vyzliekli žobráci, z ľudskej podoby počasie, chrobač a neodbytné
zobáky.
Krkavce a vrany mu krúžili nad hlavou a hlasným škriekaním ohlasovali,
že
hostina ešte neskončila.
Opúšťala ma hybnosť. Beh sa stal problematickým. Zakopol som a skydal sa
na
kraji cesty. Pichľavý štrk mi zodral dlane a polovicu ksichtu. „Kur
va!“
Vietor v jedline sa so svišťaním rozrehotal a ozvena opakovala kur va kur
va
kur kur va va …
Young adultoviek je nezmerateľné množstvo. Zaoberajú sa vzťahmi a
dospievaním a možno ich podeliť podľa všelijakých kritérií. Bývajú
romantické, humorné, situované v súčasnosti alebo v histórii, ba aj
v utópii.
Túto knihu som brala do ruky s očakávaním. V anotácii a upútavkach
som
sa dočítala, že partia detí tu cestuje do našej minulosti, do čias
Slovanov. V prvej knihe o Potvorobijcoch sa dej odohrával v tábore
prežitia, boli v ňom súťaže a hry, a popritom si deti odskočili do
minulosti a zabili démona.
Hrdinkou jej knihy Střípky času je Jana Macháčková
z Ostravy.
Ona je našou Júliou. Chodí na strednú školu, na otca má už iba
krásne
spomienky.
Už pred pol otočkou Obey nahlásil chybu v systéme. „Silojemy sú
prinízke, musíme ich vymeniť inak nám šífenka raz vybuchne.“ Vedel,
že
Prvý Komplikátor sa bude vykrúcať, občas mu to vzbúrilo žlč, ale
vždy
sa nejako dohovorili.
Kde bolo tam bolo, bola raz jedna šikovná česká poviedkarka. Sedela si
takto
pri písacom stroji a premýšľala: Čo keby som napísala nejaký pekný
románik?
Prečo Piesok vo vetre nie je conanovka? Pre mnoho vecí. Ale o tom
postupne.
Najprv je potrebné aspoň minimálne povedať, prečo by práve táto kniha
conanovkou byť mohla.
Martinus Cena Fantázie ja súťaž poviedok s prvkami scifi, fantasy a
hororu
s dlhoročnou tradíciou. Finálové texty, je ich vždy päť, obsahujú
veci
nevídané a neslýchané a môžu ulahodiť náročnému vkusu nejedného
nerda
i geeka.
Žena s drakem je tretia poviedková knižka z tetralógie Lehké
fantazijno
napísanej čisto ženskými autorkami. A o čom sa v tejto
antológii píše?
Ak sa minulý ročník Martinus Ceny Fantázie, ktorý mi, mimochodom,
priniesol
samé potešenia, dal nazvať ročníkom mamičkovským, tohtoročný
jubilejný
pätnásty je jednoznačne ročníkom dôchodcovským. Ale nech sa nikto
neopováži brať toto tvrdenie ako urážku! Je to jednoducho iba
holý fakt.
Antológia fantastických poviedok Žena se sovou je druhou knihou
z tetralógie Lehké fantazijno, napísanej čisto ženskými autorkami.
Umne
sa pohráva s množstvom obmedzujúcich faktov, o ktoré možno zakopnúť
pri
ceste za poznaním.
Nad dobrým filmom nie je veľa čo filozofovať. Poväčšine si povie
svoje,
čo má hlavu aj pätu, a zanechá nejaký dojem, ktorý si potom odnesieme
z kina domov.
Vyložila som si tarotové karty. Z balíčka od knihy Žena se lvem. Na
policu, aby mi neprekážali pri čítaní.
Kalendár
Hrubizná, že sa mi do nej nechcelo pustiť. Ja radšej rodokapsy do
kapsy,
ľahké čítanie do kabelky, len nech to pre-pána-kráľa nie sú
evitovky,
nič proti evitovkám, ale preč z mojej kabelky!!! Ja predsa čítam
fantastiku! Mystiku! Divotvorniku!
Ďuro bol junák ako sa patrí. Hora ho chovala, hýčkala, bola jeho
domovom.
Vlka ani medveďa sa nebál, ak bolo treba, poriskom ich vyplatil. A keď
zaťal ostrím, mal i kožušinku na prikrývanie.
Bola by to vskutku obyčajná story, keby jej hlavná hrdinka nebola
psychicky
rozhodená po veľmi násilnom únose. Muž, ktorý ju mal vo svojej moci,
je
schopný svojou mysľou, púhym vyrieknutím príkazu, ovládnuť iných
ľudí
a donútiť ich urobiť hocičo.
Toto pojednanie je i nie je spoiler, ale predsa – žiadny fanúšik
komiksov, ktorý ešte nevidel novučičký seriál Daredevil by ho radšej
nemal čítať. Pre istotu. Ostatným, menej zasväteným snáď neuškodí.
„Musím už ísť, María.“ Mill-i-an sa neochotne odpotiahol na
vzdialenosť nedotyku. Bolelo to ako čert, akoby z neho zaživa drali
kožu.
Zdroj štítu už sotva priadol, blízky stavu občasného výpadku. Mal
najvyšší čas.
„Berto, ale ty si si istý, že tú raketú nájdeme…“ Malý
mužíček,
asi štyridsiatnik v pridlhých nohaviciach a gigantickom obnosenom svetri,
prepásaný kúskom povrazu, bez predných zubov a s rukami ako uhlie,
odhodlane stúpal úvraťou starého jedľového lesa.
André vošiel veľmi neisto. Rukami sa nenápadne chytal stoličiek a stien
a
odrážal sa od nich ako gondoliér od brehov benátskeho kanála. Všemožne
sa
snažil nepútať svojou do očí bijúcou indispozíciou pozornosť. Všetci
to
videli, pratali sa mu z cesty a tvárili sa veľmi presvedčene.
Krátku poviedku od našej skalnej čitateľky uverejňujeme pri
príležitosti
zajtrajších osláv konca jedného mayského kalendára.