 |
Starší seržant Volty opatrne usrkával zo svojej obligátnej rannej kávy a pozoroval dvere. Celé oddelenie viselo očami na sklenenom krídle s veľkou modrou štvorkou, vyzvedačskú misiu prevzali našpicované uši až vo chvíli, keď sa pomaly odchýlilo.
André vošiel veľmi neisto. Rukami sa nenápadne chytal stoličiek a stien a odrážal sa od nich ako gondoliér od brehov benátskeho kanála. Všemožne sa snažil nepútať svojou do očí bijúcou indispozíciou pozornosť. Všetci to videli, pratali sa mu z cesty a tvárili sa veľmi presvedčene.
Francisko odložil šálku na tanierik. „Na moste lásky našli ďalšiu Ruženku,“ odstrčil ju od seba.
Neveľký ryšavý a pehavý mládenec sa sťažka spustil do kresla s kolieskami na svojej strane zdvojeného pracovného stola a zamumlal: „Viem.“
„Zase si mal ten svoj –SEN-, pravda.“
„Mysli si čo chceš!“ mladší seržant zmobilizoval sily, lakte zapichol do stolovej dosky a nahol sa čo najbližšie k okrúhlej tvári svojho mentora. „Že som blázon, médium alebo nejaká zasraná Buffy s nočnými morami,“ rozčuľoval sa, nie dosť potichu. „Pokojne ti Pána krvi prepustím, môžeš si ho nechať. Celého!“ Spáchal dramatickú pauzu, len aby do seba dostal trocha kyslíku, bojoval oň s rozrušením od rána. „Môžeš si strčiť, vieš kam, jeho dlhý červený kabát a prúžkované nohavice, vlasy ako tekuté striebro, nenávistné oči, aj pazúry, ktorých má, namiesto prstov, na každej ruke päť. Seká nimi a trhá, a potom je všade naokolo presne toľko krvi, ako sa mu páči, spokojný povýšený úsmev na jeho tvári až mrazí.“ Ešte viac znížil intenzitu hlasu. V miestnosti, v ktorej už beztak bolo počuť muchu bzučať akoby sa odrazu aj ochladilo. „On prinútil kropaje vznášať sa, Cisko, vytrhol ich z moci zemskej príťažlivosti, zlial ich do potokov a z tej krvavej masy vytvaroval guľatú sféru, ako keď si my stáčame zo snehu guľu snehuliakovi na hlavu.“ Na úder srdca umrel, potom zo seba otriasol hnus.
„Pozri sa na mňa!“, zapichol si ukazováky do hrude. „Ak si myslíš, že ma baví zobúdzať sa uprostred noci, spotený ako myš a nerozoznať dvadsaťštyri hodín farby, môžeš ma bozať. Zase som sa musel vykašľať na auto a dokráčať sem peši, lebo na semafóroch vidím všetky svetlá červené. Aj tvoja tvár je ako vyplieskaná riť a obloha, tam, vonku, je ako sviatočný červený obrus s blyštivou kométou uprostred.“ Zasekol sa, premohol náhlu slabosť a zúfalo došepkal: „Už ma nebaví cítiť sa ako zlá sudička.“
Starší seržant dávno oľutoval neúmyselnú narážku, ktorou zúboženého kolegu privítal. Iba prikývol. „Tak to aby sme sa vybrali na ten most a zistili všetko, čo sa len dá.“
Vstali skoro zároveň. Zavalitý dôstojník kráčal prvý, mladík sa schoval v tieni jeho rozložitej postavy ako v závetrí, aby sa mu ľahšie kráčalo. Ostatní okolo im len nečujne priali šťastie, šesť vrážd za posledný polrok bolo treba vyriešiť čím skôr, to bolo jasné.
Most lásky bol verejné miesto. Legendy o nezlomiteľnom pute sem priviedli mnoho párov, priniesli si zo sebou visiace zámky pomaľované iniciálami svojich mien, uzamkli ich a zahodili kľúč do rieky. Viac večná, ako takto potvrdená láska, bola už snáď iba smrť.
Dvojica detektívov z oddelenia štyri naň dorazil neskoro. Ranná dopravná špička dosahovala vrchol, dlhé stonožky vozidiel sa hýbali ako na napoly useknutých nohách.
Veľmi čerstvo useknutých nohách, André sa brodil v krvi, čo z nich akoby stále crčala. Zo skúsenosti vedel, že farebný filter na jeho zraku bude fungovať bezchybne najmenej do zajtra rána. Pozeral na mŕtve dievča, sotva šestnásť ročné, pripútané kovovými putami na ľavom zápästí o dielik železného roštu medzi mnohými zamknutými zámkami cudzích lások a domýšľal si, ako veľmi krvavý je naozajstný obraz miesta činu.
Ale krvavý byť musel. Žily na predlaktí mŕtvej, otrčenom k nebu, boli otvorené tak na dvadsať centimetrov. Sedela na asfalte, opretá chrbtom o ďalšie zámky. Pulóvrik, pokrytý spŕškou fliačikov, mala rozrezaný uprostred tela, aj podprsenku pod ním, bola odhalená až na nahú kožu. Ale hrudnú kosť je ťažké preraziť, preto si ten, kto ju zabil, vybral ľahšiu cestu. Zarezal popod hrudný kôš. Urobil širokánsky rez od boka k boku, ktorý bol teraz zatlačený a trčal z neho kúsok celofánu.
Tá malá musela sedieť vo veľkej červenej kaluži. André zavrávoral a trochu sa odvrátil. Francisko o krok cúvol. Nenápadne mu ponúkol rameno.
„Čo sa deje?“
„Tam.“ Mladík ukázal na rad vysokých jedlí pri rieke. „Tam stojí!“
Starší seržant poodstúpil k strážnikovi naboku, ale vzápätí sa vrátil.
„Poslal som hliadku prezrieť les. Lepšie?“
„Nie,“ odpovedal mu pehavý, bledý ako stena. „Krv tancuje.“
„Netáraj. Všetka krv stiekla do rieky pod nami. Odniesla ju voda.“
„Kdeže! Polapil ju Krvavý kráľ. Zvíja sa vo vzduchu, splieta sa do vrkočov okolo jeho pazúrov.“ Roztriasol sa horšie ako osikový list. „Pomôž mi!“
Dva kroky od nich patológ neopatrne zatlačil. Nedokonale uzatvorená rana našpúlila okraje. So zamľaskaním z nej vykĺzol neúhľadný igelitový balíček a spadol na zem. Na voľnom priestranstve sa hrubý celofán začal správať tak, ako sa celofán obyčajne správa, keď ho zhúžvate a zahodíte. Ožil, zamrvil sa a zahmýril, až napokon s praskotom vydal svoj obsah. Dievčenské srdce.
„Šéfe?!!“
Oslovenie spoza línie ohúrených divákov, zízajúcich na krvavý kus ľudského tela uprostred chodníka pôsobilo ako úder bičom. Všetci podskočili.
„Tak Šéfe! Niekoho sme tam našli.“
Volty si zahrnul riedku ofinu na zátylok. „Dúfam, že nemá dlhý kabát a miesto prstov nože.“
„Prosím?“
„Ale nič. Kde ho máte?“
„Stojí tamto. Chcel sa vypariť. Ale nestihol.“
Vysoký chalan, ktorého hliadka predviedla vyzeral celkom obyčajne. Bol chudý ako špáradlo, na sebe mal špinavé maskáče neurčitej farby a hrubú červenú mikinu s kapucňou, natiahnutou cez hlavu. Neukázal oči ani tvár, najskôr blicujúci stredoškolák, strážiaci si svoje tajomstvo. Ruky mal zastrčené hlboko vo vreckách.
„Nemal by si byť v škole?“, opýtal sa Francisko bez väčších očakávaní.
Uličník sa zaošíval, ako lapaj, ktorý náhodou rozbil okno: „Viete, ony vždy hovoria – milujem ťa.“
„Čože?“
„Frajerky, milenky. Privedú si sem svojho miláčika, zamknú jeho lásku na zámok. Vraj naveky. Ale nevydržia milovať. Majú deravé srdcia. Skúšal som nájsť ten správny obal, aby som nevypadol.“
Vzhliadol. Svetlé oči mal chladné a prázdne, vlasy ako slama mu v tenkých umastených pramienkoch padali do tváre i na plecia. Vytiahol ruky z vreciek. Boli krvavé. V jednej držal nôž s dlhou tenkou čepeľou.
Celé dva roky po zatknutí Baliara z mosta lásky, sa v okrsku štyri nič závažného neudialo. Rána bývali hlučné a nudné, úsmevy uvoľnené, nikto už neprepaľoval dvere pohľadom.
Raňajší rituál pri kávovare narušil Franciskov mobil, rozzvonil sa mu vo vrecku vo veľmi nevhodnom čase, keď mal obe ruky plné. Najprv sa zbavil svojej šálky, položil si ju rovno pod nos. Mladého hrnček posunul k držiaku na perá v tvare zeleného Yodu, očakával jeho príchod každým okamihom.
Číslo na obrazovke ho vyviedlo z omylu. Stisol tlačidlo: „Čo sa stalo, André?“
„Musíš po mňa prísť. Ja, popravde, skoro nič nevidím a je mi strašná zima. A v ústach mám chuť hliny,“ namáhavo ukončil zlomený utrápený hlas.
„Vydrž. Som na ceste.“
Šťukanie klávesníc a počítačových myší synchrónne zatíchlo v rodiacom sa napätí. Seržant Volty náhlivo vstal, prehodil si sako cez plecia a cestou von informoval svojich kolegov. „Počúvajte ma všetci. Máme tu ďalšieho sériového vraha. Ale tentoraz hľadajte najprv medzi nezvestnými, aby sme sa mali čoho chytiť. Svoje obete zaživa pochováva.“
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.