Ohnivé pero Q1 2019: Smrť Obeya aj Innerby

(korporátne scifi)

ohnive pero

Innerby bola vždy zapálená pre právo a spravodlivosť. Ako pozemská sufražetka v deň volieb.

Obey, naopak, bol viac realista. „Nemôžeš mať všetko“, krotieval ju. „Môj príjem je slušný, len nech nám vydrží. Pár rokov sa pomotáme po A-qudrante a potom sa vrátime domov na maltajské pláne. Nadosmrti zabezpečení. Doprajeme si, čo sa nám zapáči. Aj poriadny kus diviny, nie iba špeky z typizovaných výrobní Maltaj-seku. Tak zatni zuby a drž krok“, odporúčal fundovane.

Práca mu bola nielen živiteľkou, ale i koníčkom. BY36, jednotné plavidlo Bayerton, a.s., si zamiloval. Bolo rýchle a elegantné, postavené z poctivých typizovaných súčiastok a systémovo jednoduché. Poznal ho od prvej trysky po poslednú solárnu platničku. Ak dostávalo svoju pravidelnú údržbu nekýchalo ani nekašlalo, priadlo ako flerken. Občas mu vyhoreli poistky, občas potrebovalo premazať – vtedy on potreboval namazať – ale to bolo asi tak všetko.

Innerby si nedala len tak ľahko zavrieť ústa. „Musíš byť ráznejší, nenechať si skákať po hlave.“

Nenechal si. Ale to nebolo jeho najväčšou starosťou. Plavidlo potrebovalo výkonnejšie silojemy.

Nákladový priestor prepravnej BY36 bol gigantický. Na nepravidelné menšie časti ho rozdeľovali energetické kužele. Vytvárali iskriacu mriežku, v ktorej viseli jednotlivé kusy zásielok pekne oddelené na svojom mieste. Boli ťažké a presúvali ich woboši s hrubou kožou, ako Obey, pretože mechanické ani robotické zariadenia sa v mriežke pohybovať nemohli. Ak niektorý vyhorel, celý náklad mal namále a Plavidlo tiež.

Jednotlivé silojemy mali správne siahať od dlážky až po strop a zabezpečovať integritu vnútra lode. Ale nesiahali. Pri ostatnej prestavbe strop nadvihli kvôli nadmernej výške prepravovaných kontajnerov a naspäť ho už nevrátili. Ani to nebolo v pláne, zvýšená kapacita sa dala dobre predať. Lenže v takom prípade bolo nevyhnutné nahradiť nevyhovujúce súčiastky inými, ktoré budú zodpovedať novým podmienkam.

Už pred pol otočkou Obey nahlásil chybu v systéme. „Silojemy sú prinízke, musíme ich vymeniť inak nám šífenka raz vybuchne.“ Vedel, že Prvý Komplikátor sa bude vykrúcať, občas mu to vzbúrilo žlč, ale vždy sa nejako dohovorili.

„Koľko ich ešte máme na výmenu?“

„Už iba dva.“

„Tak vypíšem formulár 35 a žiadanku 72a,b a c a požiadam o nové zásoby.“

„Ale musíme dostať o stupeň dlhšie, nový typ.“

„Silnejšie sú drahšie. Bolo by to plytvanie.“

„Zato tieto nízke sú priveľké riziko. Sú preťažované, čudujem sa, že vôbec zvládajú udržať silové pole v celku. Ak sa ich pokazí viac naraz, vyletí do vzduchu celý náklad a my s ním.“

„Nepreháňajte. Bol som sa tam pozrieť, stále držia. Povolenie na silnejšie nedostaneme.“

„Ale ja som ich už vybavil. Pred nasadením na Plavidlo som pracoval v centrálnom sklade na základni BA2, mám tam kamaráta, už pre nás pripravil DMdvojky. Stačí, keď vyplníte Bľajster číslo 6.“


Lenže Bľajster číslo 6 skončil v odpadkovom koši.

„Nedávajte mi tu ultimáta, áno? Zosilnenie nie je schválené, musíme zachovať postup, poslať technický popis, modelové hárky dokumentujúce možnú hrozbu. Priveľa práce, na ktorú nikto nemá kapacitu.“

„Tak niekoho zamestnajte!“

„A kto by to asi tak zaplatil? V rozpočte sme nič neplánovali. Možno v nasledujúcom rozvojovom cykle.“

„To naozaj musíme čakať, až kým sa niečo nestane?!!“

„Nič vážneho nehrozí, ak niektorý silojem prestane fungovať, jednoducho ho vymeníte. Mám informáciu, že na AA1 ich majú celú zásobu a že im tam iba zbytočne ležia. Dostaneme ich za babku.“

Prvý Komplikátor sa odposlal do velína a nechal Obeya i s jeho argumentami napospas chladu prechodovej chodby. Prvú bitku teda Obey prehral. Ale na to bol zvyknutý. Vedel sa naložiť do kľudu ako mackáč do ľadu. Ukrotiť Innerby mu dalo väčšiu námahu. „Si slaboch, mäkký, uvidíš, ako sa to zvrtne. Potom si na mňa spomenieš!“

„Možno nabudúce,“ uhýbal pred jej zdvihnutým prstom, lebo tušil, že má pravdu.

Nasledujúci deň vyhoreli dva kužele naraz, vyrazilo ich z miesta a obúchalo nimi stenu lode. Pravdaže, vymenili ich takmer okamžite, červený poplach trval iba štyridsaťdva stotín. Udalosť bola zaznačená do evidencie porúch a hlásenie odoslané do centrály, označené ako ohrozenie typu dva, teda skoro žiadne.

Dodávka náhradných kusov „za babku“ prifrčala šupom. Prišla ich celá hŕba a Prvý Komplikátor si spokojne mädlil ruky, ako dobre veci zariadil. Obey bol unavený od vláčenia nákladu a tak len kývol rukou a odložil bitku číslo dva na neskoršie. Iba Innerby skoro rozhodilo od zlosti.

A o dva otočky sa stal Deň Blbec. „Tie silojemy sú nevhodné a ešte sú aj vadné!“

Prvá to povedala Innerby a už bola riadne nasupená. Lopotiť sa denno-denne s ťažkými kusmi by dožralo každého.

Obey urobil opakované meranie a zistil, že so súčiastkami čosi nie je v poriadku. Keď sa nahrejú na prevádzkovú teplotu, vždy odpália seba i kus inštalácie, do ktorej ich pripája. A ten kus je s každou výmenou za novú rozsiahlejší. Toto už zaváňalo katastrofou.

Vyzbrojil sa teda trpezlivosťou a vydal sa do bitky číslo dva.

Prvý Komplikátor zareagoval presne podľa svojich inštrukcií.

„Zrejme ste porušili postup a urobili niečo zle!“ A nahodil čo najviac vyčítavý pohľad.

Obey vynaložil všetku snahu sveta udržať sa vo svojej neškodnej podobe. Ale Innerby už mala všetkého plné zuby. Potrhala hrubú kožu, pod ktorou bola schovaná, vystrčila pazúry. Prevzala moc a za chvíľu mala plné zuby Prvého Komplikátora. Ale nechutil jej, bol suchý, ako popol a prach.

A to bol koniec Obeya i jeho Innerby. Presne podľa korporátnej príručky, v ktorej stálo: Ak woboš vypustí svoju vnútornú beštiu a spôsobí ujmu na zdraví a živote komukoľvek z posádky, je označený za nebezpečného a utratený.

Nepomohlo, že sa nešťastník obhajoval záznamom o tom, ako nahlásil nevyhovujúci stav zabezpečenia v nákladovom priestore, ba že mal i spôsob, ako sa problémov zbaviť. Veď nebolo namieste, aby on riešil takéto veci. On si mal len poriadne robiť svoju robotu a do ničoho sa nemiešať. Na vybavovačky tohto druhu bol určený Prvý Komplikátor, česť jeho pamiatke.

Odsúdeného woboša zahubili rýchlo, humánne a jeho telo vypustili do priestoru bez pocty. Do korporátnych záznamov pribudol ďalší zápis o zlyhaní a nové dôrazné upozornenie HR-W 3337: Woboši sú lacná a výkonná pracovná sila. Aby boli bezpeční musia mať vždy presne určené pravidlá, na ktorých dodržiavanie treba prísne dozerať. Diskusia o problémoch je s wobošmi neprípustná pre príliš veľké riziko konfliktného incidentu.

Plavidlo BY36 však akoby na svojom milovanom Obeyovi priveľmi liplo. Počas ďalšej otočky z neznámej príčiny získalo dieru vo vonkajšom plášti a po nekonečných dvetisíc stotinách márnych pokusov o stabilizáciu situácie sa rozpadlo na mnoho kusov a rozletelo do všetkých strán hlbokého temného vesmíru. Ešteže bola Bayerton, a.s tak dobre poistená.

  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až dve.
  • Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
  • Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

Hlavným knižným sponzorom aktuálneho kola Ohnivého pera je vydavateľstvo Artis Omnis, vydavateľstvo fantastických kníh. Niektorí dnes už známi autori, ktorí kedysi začínali v Ohnivom pere, vydali svoju knihu práve v tomto vydavateľstve. Možno v Artis Omnis raz vyjde kniha aj autorovi tejto poviedky.


29. apríla 2019
Monika *Secentity* Kandriková