 |
Čítavam ich každý rok.
Tých päť unikátnych výsledkov tvorivých mozgov zaujímavých ľudí. Práve päť finálových poviedok MACEFA či CEFA. Niekedy mi sadnú viac, niekedy ma rozčarujú, niekedy nahnevajú. Vždy vyvolajú názor. Aj tie tohtoročné.
Ján Ďuriník: Zatratení na mori
Prvá fáza: Zvedavosť
Používané výrazivo od počiatku lákalo mňa, čitateľku. Túžila som
vedieť, ktože je Juraj a prečo aj s Wilhelmom a ostatnými veslujú. Celá
ich kvetnatá debata, vrátane nadávok a čudného mixu kadejakých potravín a
športovísk naznačovala, že to nie sú slušňáci. Načo a prečo ich
prenasledujú somálski piráti? Vo chvíli, keď hlavní hrdinovia strhli svoju
masku a začali strieľať na lodi s čudným menom, som si povedala: Ha! Ja
som to tušila!
Druhá fáza: Chaos
Moment tešenia sa pominul. Začali sa sypať postavy, jedna, druhá, tretia,
ďalšia a ďalšia, nazývané rôznymi menami. Dej nenabral smer a nech som
robila čokoľvek, nedokázala som odhaliť, o čom vlastne táto poviedka má
byť. Pribúdalo neznámych slov, ktoré som si musela googliť – ech,
klamem – ktoré som bola lenivá si vygoogliť. Rozplynulo sa aj potešenie
z čítania.
Tretia fáza: Odložená.
Nie fáza. Poviedka.
Text si zaslúži slušné body za štylistiku, informačnú prípravu a
znalosť pravidiel slovenského pravopisu, za stavbu deja nie. Ako zábava aj
ako poučenie zlyhal.
Nabodovanie: Tučná trojka (z piatich), opečená nad prudkým ohňom.
Michal Hosťovecký: Nočný pokoj
Prvá fáza: Zhrozenie
Som mama, tak preto. Ale musím uznať, že som čítala ďalej, pretože,
rozumiete, to zhrozenie!
Druhá fáza: O hnuse
Je až obdivuhodné, akými jednoduchými obrazmi bez veľkých slov autor
dokázal udržať hladinu napätia na práve znesiteľnej úrovni. Nenápadné
náznaky, že sa deje niečo nekalé, boli ako mrholenie. Všetkým sa síce
zdá, že neprší, ale ak nezaleziete pod strechu, i tak poriadne zmoknete.
Obraz starej ženy, ktorá pľuje v parku hnus, ma chvíľu mátal, musela som
ho odháňať logickými argumentami. Fakt dobrý horor, povedala som si.
Tretia fáza: Katastrofa
V pravom zmysle slova. Bábika v postieľke? Wau! Tak to mám asi
víťaza.
Skutočne oceňujem dávkovanie napätia aj remeselnú zručnosť autora, niečo
málo mi predsa len v tomto texte chýbalo. Celý môj des spôsobila iba
samotná skutočnosť, že si tak šikovne a cielene vybral svojich
protagonistov. Keby si vybral niekoho iného, bola by som rovnako zdesená?
Použité vety a slová sa mi odrazu zdali byť až príliš obyčajné.
Nabodovanie: Päťka (z piatich) s výhradou. Chutná pečienka. Ale kde je kompót?
Michal Hruškovic: Dies Irae
Prvá fáza: Co to, k…a, je?
Veľmi dlho som netušila, o čom čítam. Zase ma pri texte držala iba
potreba zistiť, prečo tu ktosi komusi ubližuje. A to ma zvyčajne
rýchlo omrzí.
Druhá fáza: Posekance!
Formálna stránka tohto textu mi maximálne nevyhovovala. Nemám v láske
kúskovanie a striedanie pohľadov. Ale už mi to dochádzalo – dve
rozprávky. Na chvíľu som túto hru prijala.
Tretia fáza: Fanúšikovská fikcia
Súčasný trend prerábok literatúry funguje, iba ak je nové spracovanie
napísané výnimočne šikovne, ak je plné nových a moderných hlášok, ak
zodpovedá aj kvalitou novej modernej dobe. Tento guláš z Janíčka, Marienky
a Červenej čiapočky mal čudnú príchuť. Smutnú. Literárne stojí na
úrovni rozprávok, z ktorých čerpá, a to mi vôbec, ale vôbec
nestačilo.
Nabodovanie: Dvojka. (Z piatich) Dve buchtičky opečené nad pahrebou.
Zdeno Jašek: Dobrá povesť urodzenej dámy
Prvá fáza: Sex a alkohol. A žartíky tipu Holá! Pička! Ach, jaj!
Druhá fáza: Sex, alkohol. Lasatan je Lucifer? You don´t say!
Tretia fáza: Sex, alkohol a 200 dukátov.
Naozaj som neporozumela účelu tohto textu. Možno som mala, ale kde hrá
polovicu času rolu alkohol, tam je moja vnímavosť generálne obmedzená.
Musím priznať, že ma táto poviedka bavila zo všetkých najmenej.
Nabodovanie: Jednička. (Z piatich) Špáradlo medzi zuby.
Iveta Ragulová: O hladnej Jage a statočnom Vavrovi
Prvá fáza: Záááse posekance? Ech!
Vravela som už, že ma nebavia trhané texty. S každým ďalším trhancom
hentoho som ale bola viac a viac nalomená. Niekedy sa predsa aj takéto čosi
dá vydržať. Hlavne, keď Anča tak pekne hláškuje.
Druhá fáza: Vavro
Keď to medzi dvomi osobami pekne iskrí, vtedy sa mi číta najsamlepšie.
Tento Vavro má, čo mu treba. Skočí po ňom potvora a on vraj: Nehryz ruku,
čo ťa živí. Fandila som mu – ale ani Anča mi nebola ľahostajná. Asi
ako Terminátor v dvojke.
Tretia fáza: Zvratné finále sa kvituje.
Výborne zvládnuté postavy, držia si charakter do poslednej chvíle. Že
bazové drevo chráni pred mágiou, to má autor tiež načítané, aj iné
vecičky z vidieckeho života. Je to jediná poviedka z finálovej pätice,
ktorá plynie v nádejnej atmosfére a má „šťastný“ koniec.
Starostlivosť o príbuznú alebo zverenú osobu, či už je milá alebo opica,
má pre mňa vždy čaro. Lebo mnohým chýba pomocná ruka. Za to má autorka
u mňa malé bezvýznamné plus. A poviedka víťaznú pozíciu.
Nabodovanie: Päťka. (Z piatich) Halušky so žinčicou. Ani slaninka nechýba.