 |
 |
Martinus Cena Fantázie ja súťaž poviedok s prvkami scifi, fantasy a hororu s dlhoročnou tradíciou. Finálové texty, je ich vždy päť, obsahujú veci nevídané a neslýchané a môžu ulahodiť náročnému vkusu nejedného nerda i geeka. Zároveň bývajú napísané remeselne veľmi dobre, tak ich iste ocení i skúsené oko literárnych fajnšmekrov, ak sa dokážu povzniesť nad obmedzenia skutočného života a príjmu hru, ktorá do poviedky zaradila všehochuť nereálií.
Martinus Cenu Fantázie si možno predstaviť aj ako arénu. Veľkú klietku z hustého pletiva, do ktorej vstupujú jednotliví bojovníci, oddaní svojmu zámeru a poslaniu. Nesú si mocné zbrane a vlastnú kožu na trh. Každý z odvážnych bitkárov má svojich fanúšikov, a tí kričia a jačia, keď ich favorit predvedie očakávaný ťah. A keď náhodou urobí v boji chybu, vrieskajú zase priaznivci súpera.
Tak sa teda pozrime na svalnáčov, ktorí vstúpili na finálové bojisko MaCeFa roku 2018.
1. V tuneli (napísala JanaTabačková)
Horor. Strašiakovina.
Najväčšie zbrane: civilnosť a každodennosť.
Slabiny: primnoho roztrhnutí.
Spôsob boja: Začína zľahka, nočným motýľom, potom strašidlo vycerí tesáky a vysaje dušu. Pointa je i nie je pointou, možno je len fragmentom z nášho života.
2. Statočný chlapík (napísal Ján Babarík)
Horor a cestovanie v čase. Nedobrodružné rozprávanie o policajnej práci.
Najväčšie zbrane: jednoduchosť.
Slabiny: jednoduchosť.
Spôsob boja: Napína čitateľa tak dlho, až ho to frustruje. Desaťkrát sa napriaha k finálnemu úderu, ale vždy zadrží svoju ruku. Pointa sa dá predvídať.
3. Perpetuum immobile (napísal Martin Petro)
Scifi a cestovanie v čase je nuda, radšej si vypime.
Najväčšie zbrane: plynutie deja.
Slabiny: skúmanie pohárika pri bazéne so šutrom – alebo azda naopak?
Spôsob boja: Bije sa efektívne a vzhľadom na výbornú kondíciu sú údery jeho železných paží stále silnejšie a účinnejšie. Pointa prichádza nečakane a je prekvapivá.
4. Peklo na tanieri (napísal Tomáš Hrábek)
Scifi. Pozor na raw stravu.
Najväčšie zbrane: modernosť.
Slabiny: hnus na tanieri.
Spôsob boja: Pri boji ohuruje a prekvapuje, ba až desí neopozeranými stravovacími návykmi. Pointa poučí, ale iba toho, kto si ju v tom sajrajte na jedálnom lístku nájde.
5. Škára (napísala Simona Sádecká)
Horor. Bubáčina.
Najväčšie zbrane: mnohoraké zobrazenie temnoty za skriňou a v duši.
Slabiny: príliš obohraná páska.
Spôsob boja: Poskakovanie tam a späť a sem-tam strašidelný výpad, účinné iba dočasu.
Na výber celkového víťaza použijeme vylučovaciu metódu, ale nie ako Sherlock, žiadnu dedukciu. Z dvojice vždy jeden vyhrá a postúpi do ďalšieho duelu. Za štyri kolá teda bude po boji.
5 versus 1
Škára má jedného protagonistu, Bena, ktorý býva doma sám. Teda, pardón, býva tam s ním i temnota. Atmosféra je budovaná skutočne umne, vetu za vetou, ak sa bojíte tmy, určite sa budete báť aj teraz. Jediným problémom je, že v podstate nikam nedospejete. Kto sa tmy nebojí, nemusí rozsvietiť. Ak o Samote, tak radšej Podobu vody.
V tuneli má protagonistov dvoch, ich interakcia je iba mierna, ale zato podstatná. Vlakové duplikáty majú viacej charizmy ako Benove tiene z predchádzajúcej poviedky. Sú malebnejšie a rovnako choré. Neustála nevyhnutnosť robiť nepríjemné či nechcené veci vie človeka i zmeniť, i vycucať. Poviedka má lepšiu dynamiku a v tomto súboji vyhráva na body.
1 versus 2
V tuneli vstupuje do ďalšieho súboja s pomasírovaným egom, že je dynamické a malebné a tak podobne. Tieto charakteristiky dostala poviedka právom, ale mali vysokú cenu. Niektoré fragmenty textu nie sú na nič napojené, sú len nekonečným opakovaním, ktoré pri čítaní spôsobuje chuť vynechávať a utekať dopredu ešte rýchlejšie. Finále potrebu zastaviť a ponoriť sa do textu splní iba čiastočne, namiesto hlbokej vody ponúka iba mláku.
Statočný chlapík je neuveriteľne natiahnutý text plný zbytočných postáv. Kto je vlastne hrdinom tohto príbehu? Muž, ktorý cestoval v čase, lebo nemohol vystáť utrpenie, ktorého bol svedkom, a rozhodol sa zasiahnuť? Žena, ktorá sa s ním do minulosti nedostala, pretože? Nebola azda dosť angažovaná? Babičky, ktoré o príbehu hovoria s policajtmi? Policajti? V poviedke nie je s kým sa stotožniť a nie je koho mať rád. Preto Statočný chlapík, napriek jeho chvályhodnej snahe poskytnúť čitateľovi tajomstvo a dobrodružstvo, svoj boj prehráva.
1 versus 3
V predchádzajúcich súbojoch došli poviedke V tuneli všetky sily. Ďalej už nie je kam, ani prečo, prehráva K.O.
Perpetuum immobile s neustálym opakovaním rovnakej situácie narába s omnoho väčšou zručnosťou, situácie nedelí hviezdičkami, ale používa sofistikovanejšie prvky – spomienky, poháriky, spánok, pochybnosti… A tak podobne. Text je ucelený a plynie ako fajnová slivovica dolu hrdlom, preto sa asi o takej hovorí: Tá píše! Čitateľ potom nemá chuť nedočítať. Finálny zvrat prichádza skutočne v poslednej chvíli a dovolím si tvrdiť, že je nečakaný. Z tejto poviedky mrazí omnoho viac ako z všetkých ostatných. Koľko alkoholikov sa už snažilo vrátiť čas ďalším pohárikom? Koľko smoliarov stratilo budúcnosť pre malilinkú chybu, menšiu ako pätnásť sekúnd? Pôvodne dosť absurdné skúmanie šutra sa odrazu stáva veľmi reálnym.
3 versus 4
Posledného nastupujúceho bojovníka Peklo na tanieri predchádza skvelá povesť. A, veru, nie neprávom. Už máme nejaké tie skúsenosti s klepeťákmi – s tými z Districtu 9 i s takými, čo sa varia zaživa pod pokrievkou v hrnci a potom vyjedajú z panciera. Zmixovať toto dokopy bol naozaj dobrý nápad. Dnešný svet sa ide pokakať za všetkým, čo je zdravé a čo je správne, no v podstate najviac „záleží“ iba na tom, aby bol človek trendy a in. Poviedka má čo povedať, miera hnusu odradí iba málo ostrieľané osoby.
I keď sa Perpetuum immobile s celej sily snaží a zdatne udiera dobrou štylistikou, výberom slov a stavbou svojho príbehu mu Peklo na tanieri odoláva. Ako zdvihnuté ruky si kladie pred tvár odborné výrazy, moderné postupy a odvahu dovoliť si experimentovať. Výsledným efektom jeho účinnej obrany je mrazivý pohľad spoza rukavíc.
Súperi sú vyrovnaní, nikto nikomu neodhryzne hlavu. Fatality sa nekoná, ten finálny úder z Mortal Kombatu nikto zo zúčastnených nepoužije. Ale iba jednému z nich zostane svietiť posledná čiarka života, keď ten druhý padne. Iba jeden má pred sebou nekonečný nekončiaci čas. Niet viac čo dodať, snáď iba takú maličkosť: Poviedky Martinus Ceny Fantázie sú hodnotné, znesú veľa, nie sú to žiadne trasorítky, ktoré by sa pred kritickým pohľadom len tak vzdali a ušli.
Prečítajte si ich a presvedčíte sa!
Vaša znovu-raz-hodnotiaca