 |
Taká je knižka Fantázia 2015. Od počiatku až do konca. S obálkou ako z komiksu sedemdesiatych rokov.
Hrubizná, že sa mi do nej nechcelo pustiť. Ja radšej rodokapsy do kapsy, ľahké čítanie do kabelky, len nech to pre-pána-kráľa nie sú evitovky, nič proti evitovkám, ale preč z mojej kabelky!!! Ja predsa čítam fantastiku! Mystiku! Divotvorniku!
Šťastná trinástka – úvodník od Lucky Lackovičovej mi ale nejakou tou „-ikou“ zavoňal a začal ma priťahovať a priťahovať. Písalo sa v ňom o histórii Ceny Fantázie, o jej účastníkoch a porotcoch, o tom, akí sú autori Ceny Fantázie stále lepší a lepší… Sama som aktívnou sledovateľkou a dokonca aj jednorazovou účastníčkou tejto súťaže, a tí pangharti prispievatelia sú fakt každý rok lepší a lepší. Hnusne výborní autori! Huh!
A zase sa mi do tej bichle ako telefónny zoznam nechcelo. Úprimne. Tristoštyridsaťosem stránok fantasticky napísanej fantastiky je potešenie pre každého čitateľa, ale dosť záťaž na ego niekoho, kto sám skúša písať.
Superhrdinstvo mi však nie je cudzie. A spočítala som si, že vlastne nebudem čítať tristoštyridsaťosem stránok, že ich bude menej. Lebo som už z dvadsiatich poviedok Fantázie 2015 v čase súťaže Martinus Cena Fantázie 2015 prečítala a zhodnotila päť víťazných diel (na blogu autorky, pozn. red. ). Zostáva mi teda len pätnásť nakuknutí do fantastických svetov za fantastických okolností s fantastickým obsadením. Tak teda poďme na vec!
Preskakujem: Kladivákove frajeriny. Fajnové. Mľaskavé a klzké. Mňam, Janko Iša. Ide sa ďalej.
Vesmírnou loďou Batavia Milana Tichého, podstatne sivejšou ako Kladivákov farebný svet, by som sa preletieť neponáhľala. Motajú sa po nej 3D tlačiarne a vyrábajú protivníkov na počkanie. Nová technológia je špiónovaná špiónmi a koniec je tradične zaseknutý extrakciou hlavného hrdinu do dočasného bezpečia. Taká Battlestar Galactica s cylonmi, ale bez Adamu. Bonbónik pre fanúšikov military scifi. Vôbec nie zlé.
Je vedecky dokázané, že prekvapivé veci sa dejú práve tam, kde ich nikto neočakáva. Napríklad pod Devínom obyčajný človek predpokladá šutre a kamene a skaly, neobyčajná Ivanka Molnárová – Dubcová tam umiestnila Agentúru. Všetko ďalšie, čo k tejto poviedke treba vedieť, je, že sa zo zručne napísaného zamotaného rozprávania o živote a práci istého Torna vykľuje príbeh veľkej lásky a zodpovednosti. Ktorý sa mi páčil už na prvé čítanie, keď ešte ani nebol celkom hotový. Dobre tak.
Keď Jeseň padá na hroby, veľmi dobre mi to nerobí. Fantazijný horor Jozefa Harendarčíka mi dokázal vyhnať na chrbát zimomriavky, ale trošičku neuspokojil moju túžbu po logike. Bolo to strašné čítanie, nie až tak strašné, naopak, celkom dobre napísané, ale fakt strašné. Ešte šťastie, že už vo svojej záhradke nesadím repu. Zato les mi stále nazerá do okien. Dočerta!
Pod slovom Zbierka si, medzi nami, v prvom rade predstavím knižku poviedok. Ako – Medzi nami . Ale napríklad aj peniažky zozbierané na nejaký účel. Alebo známky v albume, alebo hoci aj našu domácu policu s komiksmi – to je, kruciš!, zbierka, aby ste vedeli! Ale zbierku tetky Velikovej z poviedky Jána Švihru aj tak netromfne. Bez debaty. Tá krava (nie zviera) (som nevymyslela ja, iba citujem autora) má ale záľubu! Ten jej zozbieraný majetoček je prvotriedny. Vrelo odporúčam toto úsmevné spracovanie príbehu o nejakých duchoch vo veži. Chichi, chachá.
Ohňom nič nekončí Pavla Švantnera začína slovom šefinčík a končí ako dosť veľký svinčík. Ale napísané je to mňamózne. Jeden a jeden, dokopy dvaja, vyhľadávajú istý cieľ, pátrajú po ňom, ako sa patrí. Žiadne superhrdinstvo sa nekoná, len bežná mokrá práca zabijaka v celkom zábavne nebežnom vyrozprávaní.
Preskakujem: Búrka Ladislava Dúbravského – lebo, čo bolo, bolo. Let bygones be bygones – či ako sa to vraví.
Ak do školy, tak s Jankom Gálikom. Ten sa tam vyzná a vie o tom svojsky a pútavo písať. Tentokrát poslal do triedy rebelku Buffy… ehhh čo to táram, Marku. Všetkých poslala do p..e a zachránila svet pred mužom s mŕtvymi očami. S iskričkami v očiach.
Ako sa mi len páči takto sa zabávať! Ani neviem presne definovať, kedy som prestala sledovať, ako dobre tí Fantázioví škrabáci píšu, a začala si ich texty užívať. Pri dobrej knihe to ani inak skončiť nemohlo.
Diktátor Andreja Földiho je pochúťková smotana v mištičke pre mačky. Mačky sú veľmi zvláštne tvory. Sú to šelmy! Autor to veľmi dobre vie a veľmi krásne využíva, čo vie, aby nás pobavil. Ďakujem veľmi pekne.
Uroboros je had, čo si hryzie vlastný chvost. Je v tom symbolika, ktorú si môžete vygoogliť, ak máte chuť. Mne stačí prečítať si poviedku Míny Pávovej, hoci sa vyznačuje značne klinickým prostredím, aké ma obvykle pri čítaní dosť ubíja, a jej dej je presne rovnako neukončený ako to hadie či dračie koleso a večný beh života, keď sa všetko vracia na začiatok. Je celkom jedno, či je ten život plechový alebo má nejaké mäkké vnútornosti.
Preskakujem: V ruinách Janka Stopjaka, ale iba preto, lebo nemám chuť na smutné rozprávanie. Parádna poviedka. Po vychodňarsky paradzina.
Díler Patrície Grachovej díluje veľmi nepravdepodobnú ingredienciu. Trošku ma zmiatol, tak nech si ho aj s jeho pavučinou snov vychutnajú iní.
Tí, čo sa vrátili hore Mareka Slabeja sa vezú na svojej vlastnej vlne. Nepremrhali ani ň zo svojho života, boli inšpiráciou a ich dni pokračujú ďalej. Ľúbivá poviedka pripomínajúca dobrodružstvá slávnej Bielej veľryby a jej lovcov, iba krajšia a fantastickejšia. Už na prvé prečítania mala v sebe zvláštnu hĺbku. Ako hlboké modré more. Vydarila sa. :D
Predovšetkým neškodiť duši Moniky Herdej Belicovej sa celý čas zaoberá vecami okolo smrti. Veľmi mi to nepasuje do plánu, lebo radšej fičím na život, tak nechám túto poviedku zase iným, nech s ňou naložia, ako len chcú.
Epochálna Diablova diera je veľmi prekvapivý príbeh, v ktorom sa dokonca aj tancuje. Najviac ma brala spolupráca brácho-bráchovi-pomocníkom-i-bezdrôtovou-vysielačkou a všetky tie vyčačkané detailíky, na aké sme u Marka E. Pochu už dávno zvyknutí. A jednoduchosť príbehu mi lahodila, mám rada čítanie, ktoré bezpečne postupuje od bodu A k bodu B, a pritom zostáva neobyčajné a zábavné. Vďaka, Mark, ty podivné stvorenie!
Chabé transcendentno nad Parížom Lucie Zimanovej bolo také klebetenie dvoch osôbok končiace malým zvončekom. Čarodejnice na hranicu! Čo iného dodať? História ma nebaví, ale táto poviedka celkom ušla. Aj jej jazykové vložky – merde, puta a tak podobne.
Naďa Langová mi nie je neznáma. Píše a píše a tentokrát sa rozpísala rovno do hororu. Kníh mám doma plnú prdel, tak dúfam, že ten book spod stolovej nohy ku mne domov nikdy žiadnym činom nedorazí, že si ho nekúpim, nepožičiam, nedostanem ani neukradnem. Podivná kniha spod stola je pekne napísaná, potvora!
V príbehu Ako detektív Mozoček záhadu Infúzie vyriešil Márie Sokolovej infúzia v podstate končí ako kvázi transfúzia, medziplanetárna. Bola to pekná ujetina, panejo. Nechám ju napospas ostatným čitateľom, nech si ju chvália alebo roztrhajú v zuboch, ich vec.
Preskakujem: Adam Máčaj, Ľudskosť v Monštre. Málo upíra, inak o. k.
A úplne nakoniec preskakujem: Oceľové oči Michala Brata. Veľmi sa mi páčili. Vééééľmi.
Tak som sa prečítala až úplne nakoniec, nakoniec. A ak to ešte stále niekomu náhodou nedocvaklo… Fantázia 2015 je plná poviedok, o ktorých fantastickosti a atmosfére nemožno pochybovať. Ak aj niektorá nesadne nálade či náture čitateľa, stále má na výber devätnásť ďalších dobrých možností. V tomto konkrétnom prípade platí – čím viac, tým lepšie. Dúfam, že takáto tučná bude aj 2016.
Vaša dočítaná
Monika Secentity Kandriková
P.S.: Mám doma ďalšie obézne poviedkové booky, do ktorých sa mi nechce, lebo očakávam, že budú dosť dobré. Napríklad Rozmarnú fantastiku z vydavateľstva Hydra, čert aby ju vzal.
P.S.2: Zase sa mi raz podarilo napísať nerecenziu. Ako obyčajne.
Fantázia 2015
Antológia fantastických poviedok
Vydavateľstvo: Fantázia
Rok vydania: 2015
Počet strán: 364
Väzba: brožovaná
ISBN: 9788089823000
Článok bol upravený so súhlasom autorky. Nerecenziu v pôvodnom znení a ďalšie autorkine články si môžete prečítať na blogu autorky.