Ohnivé pero Q2 2010: Zkus mi ublížit...
Před velkým zrcadlem stála nahá žena. Zírala na svůj odraz
nechápavě,
nevěřícně, s uslzenýma očima. Zkoumala svou tvář, prsa i boky
stále
dokola skrz pavučiny prasklin ve skle, které byly dílem času i její
nenávisti a zloby.
Ohnivé pero Q2 2010: Ako to len ľudia robia
Huňaté klbko ALDine zahrievalo predlaktia. Bolo neuveriteľne
krehučké,
prsty sa jej zabárali do mäkkej srsti, cítila aj jemnú kožu, z ktorej
chlpatý kožúšok vyrastal. Hneď pod ním sa ohýbali tenké kostičky,
vedela, že musí byť veľmi opatrná, brneli jej z toho pozitróny.
Ohnivé pero Q2 2010: Hladná balada
Sedeli na tých schodoch a rozprávali sa o vílach a mačkách. Nad hlavami
im
visela noc, len tváre im oblizovalo slabé svetlo tých malých –
veľkých
ohnivých gúľ. Bolo vcelku chladno. A bolo im aj veselo, aj smutno.
Všetko
bolo všetko a nič dokopy. Bol to iný časopriestor. Vlastný svet.
Čarovnejší, zakázaný a jedovatý, ale predsa úžasný. A dôvodov na
úsmev či na plač bolo neúrekom.
Ohnivé pero Q2 2010: Fragment celku
Myslím, že každý chce k niečomu patriť. Byť súčasťou čohosi, čo
je
väčšie ako on sám. Ja nie som žiadnou výnimkou. Hľadal som odpovede.
Chcel som vedieť prečo sa svet točí, prečo na ňom som a čo je mojim
poslaním. No sám som na to prísť nevedel. A tak som sa k nim pridal.
Ohnivé pero Q2 2010: Vynález storočia
Bol krásny slnečný deň v malebnej dedinke učupenej pod Jelšovým
vŕškom. V dobe, keď svetelný kotúč ešte nedosiahol svoj najvyšší
bod
na oblohe, si cestu pomedzi domčeky razilo útle chlapča. Zastalo pred
jedným
z nich. O jeho stenu sa opieral opitý chlap. „Zašik idzeš za tym
vymyšelnikom?“ opýtal sa chlapca.
Ohnivé pero Q2 2010: O pôvode prísloví
Laszlo a Béla, dvaja upíri maďarského pôvodu, druhýkrát narodení
v najtemnejšom období temného stredoveku , sa tej noci ako zvyčajne
vybrali
na lov. Na večeru sa mala podávať korpulentná mlynárova dcéra a
Laszlovi,
ktorého sužoval ukrutný hlad, sa už počas letu nad vidieckou krajinou,
zaliatou mesačným svitom zbiehali slinky.
Ohnivé pero Q2 2010: Bratislavský upír
Kvapky studeného dažďa dopadali na mramorovú dlažbu, spájali sa do
malých
potokov a spoločnými silami odtekali do zhrdzavených kanálových odtokov.
Do
temnej stoky pod ulicami Bratislavy. V kombinácii so silným vetrom a
pokročilou nočnou hodinou boli dôvodom prečo bolo Námestie Mieru pusté
a
mŕtve. Skoro pusté, presne uprostred námestia stál muž. Dlhá čierny
kabát, prešívané kapsáče a na doraz uviazané ťažké k…
Ohnivé pero Q2 2010: Pomsta
… a tu hla sa nám otvára so Slovenčinou nová postať činnosti, na
ktorej
si teraz ako muž, ako znaťel života, ako pracuvaťel prísni zastaneš.
Mnoho
od Ťeba úfa mladí život Sloveňskí, i pracujme teda, ňech pozná
dačo
i znašej usilovnosťi i ňech požehnáva dakedi prácu, uzrieknuťja a
zrozumeňja sa naše. Ak sme dobre vivolili, Boh nám bude pomáhať !
Ľudovít
sa poškriabal v brade opakom pera a myseľ mu naplnil…
Ohnivé pero Q2 2010: Posledné krkavčie pierko
Predvianočná fujavica ustala skôr, než zvony modranského
rímskokatolíckeho kostola odbili tretiu hodinu. Vietor rozohnal ťažké
mračná, kloniace sa slnko zalialo lúčmi náprotivné fasády domov a tie
ožiarili Ľudevítovu izbicu. Hlavou mu preletelo, že sa vari na
zajtrajšiu
poľovačku predsa len vyčasí a on bude môcť oprášiť pušku zavesenú
v kúte. Aspoň sa vytrhne z kolobehu otupného života, vystrie chrbát
ohnut…
Kalendár
Ohnivé pero Q2 2010: Aletheia
Bola hlboká jesenná noc. Vonku lietali listy a s trávou pred domom sa
pohrávala neviditeľná ruka. V temnom dome bolo rozsvietené len jedno
jediné okno. Plápolajúci plameň zo svietnikov ožaroval miestnosť
jemným
svetlom. Dom sa zdal byť opustený. Všetko naznačovalo to, že sa deje
niečo
hrôzostrašné.
Ohnivé pero Q2 2010: Bzzzzzzzzzz
Pomaly som vykráčal hore schodmi až do mojej izby a zvalil sa na
posteľ.
V ruke držím mobil a rozmýšľam na koľkú si mám nastaviť budík, no
namiesto toho ho nakoniec len jediným stisnutím vypnem. Ráno predsa
nemusím
nikam vstávať, nech sa telo zobudí samo.
Ohnivé pero Q2 2010: Ajťák
Vždy sa dobre pobavím, keď vidím udivené pohľady ľudí, trpiacich
vierou
vo všetko, čo sa niekde šuchne. Svoj život som začal naozaj ako každý
iný – počatím a narodením. Nie, na to si nepamätám. Som síce
génius,
ale blázon len v medziach normy. To, že moje dospievanie ovplyvnil
nástup
AjTý, nemôžem poprieť. Ale že by som niekedy bol prototypom ajťáka?
Ohnivé pero Q2 2010: Na chvíľu sa zastaviť
„Takú spokojnosť som veru necítil už roky. Vymyslieť ako zabiť
starú
Cíbikovú sa nepodarí každý deň. Rozumejte, tak aby sa na to
neprišlo.“
Pán Príbik sa v domácom odeve pohodlne usadil do hojdacieho kresla.
„Dokonalý zločin? O to tu ide?“
Ohnivé pero Q2 2010: Čierne dni Mošova
Albert obzeral listinu zo všetkých strán. Závet samotárskeho ujca sa
mu
zdal ešte podivnejší, než spôsob, ktorým zišiel zo sveta.
Predovšetkým,
ujec umrel pred dvoma dňami, to bol tretí június. Teda keď toto
spisoval,
už iste plánoval to, čo neskôr vykonal. A potom sú tu tie podmienky.
Ohnivé pero Q2 2010: Bod zlomu
Obliehané mesto sa zvíjalo v posledných záchvevoch efektívnej
obrany.
Čierny dym dvíhajúci sa nad ním bol zmesou smradu spečených mŕtvol,
smoly, slamy a všetkého horľavého. Obrancovia v skutočnosti nemali
proti
metodickému prístupu cechu ani najmenšiu šancu .
Ohnivé pero Q2 2010: Súzvuk ľavého oka
Na poličke, mierne zafŕkanej prachom, tróni handrová bábika. Ľavé oko
jej
chýba a z brucha naplneného molitanom sa rozlieva potkaní moč. Marcela
ju
tam nechala, v neporušenom stave, na pamiatku svojej dcéry, Alenky.
Ohnivé pero Q2 2010: Modré hĺbky
„Vieš, čo pánbožko povedal? Nesmieme sa prezradiť kým oni
nedospejú!“
Pobozkala ho ešte raz. „Choď, moje zlaté dieťa. Raz sa stretneme.“
Ohnivé pero Q2 2010: Magický záchranár
Vošiel som dnu. Po tom trojhodinovom státí a čumení na dvere mi to
prišlo
ako celkom dobrý nápad. Byt bol prázdny, čo ma neprekvapilo. Čokoľvek
predo mnou prešlo cez tie dvere, muselo vyvolávať solídne nutkanie
opustiť
byt, bytovku, či celé mesto, do ktorého sa dostalo. Už len pre tie
pazúriská, ktoré nechali svoj podpis na vonkajšej strane dverí.
Ohnivé pero Q2 2010: Škola mága
Moje meno je Arlea a študujem mágiu už asi polovicu svojho inak
dlhého
života. Dlhý pre ľudí, krátky pre nesmrteľných. Pre niekoho som
dieťa,
pre iných som starena. Pohľad na vek je dvojaký. Presne tak ako
na mágiu.
Súťaž Ohnivé pero pokračuje!
Tohoročné druhé kolo súťaže amatérskych mikropoviedok Ohnivé
pero štartuje už v septembri! Dokončite svoje krátke ale nádejné
superdielka, ktoré tematicky spadajú do žánra fantastiky, dajte ich
skontrolovať svojim učiteľkám a nepriateľom, opravte si chyby a pošlite
na
našu adresu.
Víťaz Ohnivého pera Q1 2010
Konečne je aj na Slovensku teplo, vonku kvitnú čerešne a my poznáme
prvého
tohoročného víťaza súťaže Ohnivé pero.
Ohnivé pero Q1 2010 – hlasovanie
Veľká noc je už dávno za nami a na stránke www.fantazia.sk sa čitateľom predstavili
posledné poviedky prvého kola súťaže Ohnivé pero v roku 2010. Nastal
čas hlasovať
o tom, kto bude víťazom.
Ohnivé pero Q1 2010: Výmena
Na krajinu lenivo sadali snehové vločky. Polia, lúky, dediny i mestá
sa
schovali pod hrubým bielym kobercom, ktorý zakryl všetku špinu nebeskou
čistotou. Nejednému človeku pri pohľade na tú nádheru
pookrialo srdce.
Ohnivé pero Q1 2010: Jarné prázdniny
Auto bolo na ceste takmer päť hodín. Mesiac mŕtvolne bledý ako
čerstvo
olúpaný citrón osvetľoval predné sedadlá, na ktorých sedeli štyria
ľudia. Ďalší štyria sa strácali v šere za nimi. Ich telá sa mlčky
kývali do rytmu rýchlej jazdy ako panáci, ktorých vezú do nového
butiku
s oblečením. Na rozdiel od nich nemali umelohmotný broskyňový povrch
ani
dokonalý strnulý výraz v tvári.
Ohnivé pero Q1 2010: Dohoda
Personál nemocnice ešte stále zmätene pobehoval po izbe, keď prišla
Tereza. Tvárila sa roztomilo. Pohladila ho po tvári a pobozkala na čelo.
Pomocou mimických svalov vytvoril čosi podobné úsmevu. Dobre vedel, že
by
jej viac vyhovovalo, keby zgegol.
Ohnivé pero Q1 2010: Lov
„Poďme už konečne loviť,“ ozvala sa Nalie vyprahnuto. „Ešte
nie,“
zarazil som ju. „Nevidíš, že na oblohe je ešte zopár slnečných
lúčov?“ zahriakol som ju.
Ohnivé pero Q1 2010: Koleda
„Nie, nechoď do toho domu! Nesmieš tam ísť. Už nikdy sa
nevrátiš.“
Martin ignoroval hlas, ktorý ho varoval. Nevidel dôvod, prečo by ho
opäť
mal počúval. Nikdy sa mu nič nestalo.
Ohnivé pero Q1 2010: Návrat
Obraz plačúcej ženy, skláňajúcej sa nad telom muža. Muža ležiaceho
na
voze a prikrytého vrecovinou, s bledou pokožkou a vytrhnutým
kusom krku.
Ohnivé pero Q1 2010: Šál
Matej bol elegán – keď zazrel dlhý fialový šál, zhotovený
z hrubo
tkanej vlny, ihneď ho kúpil. Po tom, ako vyšiel z obchodu, ovinul šál
voľne okolo krku a hrdým krokom kráčal k „mechanickému
tátošovi“ –
zvykol tak volať svoj milovaný motocykel.
Ohnivé pero Q1 2010: Poklop
Zvuk sa neprimerane hlasno rozľahol v pustej aleji a vychudnutý chlapík
sa
prikrčil. Bál sa len dvoch vecí – policajtov a mŕtvych. Ukradomky sa
poobzeral, ale po policajtoch nebolo chýru ani slychu a čo sa týka
mŕtvol,
Roman v parku ešte žiadnu nestretol. Vopchal skľavené prsty do dierok a
ešte raz objal mrazom rozpálené železo.
